Záškodníci

Tupo hľadím na učiteľku, ktorá nám supluje matematiku. Ani tento krát sa to nezaobíde bez nudy. Väčšmi ma vťahuje do svojich dlhých chápadiel ako klepcodrap a nedovolí mi utiecť. Všetko to znásobuje apatické kvapkanie dažďových kvapiek na okná mojej školy. Kvap... kvap.... Zatvárajú sa mi oči. Aby som predišla trápnemu zaspatiu uprostred hodiny, i keď len suplovanej, rýchlo vyskočím zo stoličky a s drobnými vo vrecku požiadam učiteľku, aby mi dovolila ísť si kúpiť kávu zo školského automatu. Na moje šťastie mi to aj dovolí, nuž natešene vybehnem z triedy. Stačím urobiť len zopár krokov, keď na konci chodby zbadám jedného z učiteľov, ktorí ma učia. Kráča po chodbe. Naduto, akoby mu patril celý svet. Väčšmi mi pripomína Snapa. Až na to, že môj učiteľ má namiesto veľkého nosa veľké brucho. Ale správaním je až priveľmi podobný "Netopierovi zo žalárov". A odrazu- a ani som na to nepotrebovala kávu- mi v hlave zažiari svetielko. Nový nápad! A Tramtadadááá je tu!! :D

Táto poviedka sa skladá zo štyroch častí. Z veľkej časti ma inšpirovala aj pieseň Last kiss od Taylor Swift a vďaka nej aj vznikol názov poviedky. Celé som to napísala za týždeň, čo je môj osobný rekord, a práve táto pieseň mi hrala v ušiach po celý ten čas. Dúfam, že sa vám poviedka bude páčiť.