Záškodníci

Ahojte  Dnes tu mám druhú kapitolu. Nebudem vás zbytočne oberať o čas, tak sa pustite do čítania. A užite si túto kapitolu.

Vaša Lizy

Bolo zvláštne opäť stáť na nástupišti 9 a ¾ a pozorovať všetkých tých čarodejníkov a čarodejnice, ako sa lúčia, odkladajú batožinu. V duchu som premýšľala nad tým všetkým, čo sa stalo. A aké to asi bude, keď sa vrátim späť na Rokfort. Ako bude vyzerať a ktorí profesori a žiaci sa ta vrátia.

Rozlúčila som sa s mamou a ockom a nastúpila do vlaku. Nemusela som zájsť veľmi ďaleko, aby som našla Doru a Ginny. Vo chvíli, keď som vošla do kupé, obe sa mi hodili okolo krku. Opätovala som im objatie a zoširoka sa usmiala. Napokon ma pustili a ja som sa tak mohla usadiť vedľa Ginny. Po niekoľkých minútach sa vlak pohol. To bola naša posledná cesta do Rokfortu.

Po úmorných hodinách cestovania sme napokon zakotvili vo Veľkej sieni. Vidieť Rokfort znova celý a bez ujmy, bolo krásne. Bol presne taký, aký som si ho pamätala. Všetko bolo ako predtým. Až na niekoľko malých detailov, ktoré nešlo prehliadnuť. Hrad bol poznačený, nasiaknutý spomienkami- dobrými i zlými- a čarodejníci v ňom tiež.

Chvíľami som sa skutočne tešila, že som späť tu, no chvíľami som premýšľala len nad tým všetkým strašným, čo sa tu stalo počas minulého školského roka.

Pozrela som na riaditeľku, ktorá mala práve príhovor. Tam, kde stála, pred niekoľkými mesiacmi Harry porazil Voldemorta. A na mieste, kde som sedela, som prvý krát okúsila cruciatus. Bolo to počas Halloweenu, keď si Carrowovci zmysleli, že potrestajú Nevilla za to, ako sa zasmial nad príhovorom bývalého riaditeľa, Snapa. Pokúsila som sa Nevilla nejako zastať, no jediné, čo som tým dosiahla, bolo to, že bol potrestaný nielen on, ale aj ja.

Späť do reality ma vrátila riaditeľka. Nuž som preniesla pohľad späť na ňu.

„V učiteľskom zbore nastali zmeny. Pribudla k nám nová profesorka transfigurácie, profesorka Mayerová, ktorá sa zároveň stane aj vedúcou chrabromilskej fakulty. Profesorom Života a zvykov muklov bude profesor Lane. Miesto učiteľa elixírov bude mať aj naďalej profesor Slughorne a Obranu proti čiernej mágii bude vyučovať profesor Snape, ktorý bude tiež zástupcom riaditeľky.“

Ani trochu ma neprekvapilo, že Snape bude aj naďalej profesorom OPČM a Slughorne si ponechá elixíry. Vlastne som aj bola rada, pretože pri Slughornovi sa mi oveľa lepšie pripravovalo elixíry, keďže nepochodoval po triede a nebombardoval každého škaredými poznámkami, ako to robieval Snape. Ten nás zasa určite skvele pripraví na MLOK-y z obrany, tá mu predsa vždy išla a miloval čiernu mágiu odjakživa.

Napokon nás riaditeľka poslala na internáty. Hermiona- ach, áno, vrátila sa do školy, aby ju dokončila a urobila MLOK-y- ako hlavná prefektka spolu s Bradleym odišli s prvákmi, aby im ukázali Rokfort a cestu do klubovne. Ja, Ginny a Dory sme sa pobrali tiež na internát, cestou veselo preberajúc nový školský rok.

Práve sme kráčali po schodoch, keď nás zastavil chlapčenský hlas. Všetky tri sme sa ako na povel otočili. Vo chvíli, keď som pred nami zbadala chlapca s myšacími vlasmi, srdce mi vynechalo niekoľko úderov a na sekundu sa mi zastavil i dych. Zahryzla som si do pery.

„Madison, McGonagallová chce s tebou hovoriť, máš ísť za ňou do jej kabinetu,“ odovzdal mi odkaz od riaditeľky. Trhane som prikývla. Dennis sa na nás len usmial, prešiel vôkol nás a kráčal ďalej po chodbe celkom pokojne.

Teraz ma ani trochu netrápilo, čo odo mňa asi tak McGonagallová môže chcieť. Skôr som myslela na Dennisa. Bolo mi ho veľmi ľúto. Celé leto sa musel hrozne trápiť, určite áno. Aj ja by som sa trápila, ak by mi zomrel brat. A navyše, vyzeral hrozne, zničene a mal kruhy pod očami. Do očí sa mi natlačili slzy. A Dory s Ginny si to očividne všimli.

„Čo je? Niečo sa stalo?“ spýtala sa ma Dory znepokojene. Potiahla som nosom a zopár krát sa zhlboka nadýchla, aby som sa upokojila.

„Je mi hrozne,“ priznala som potichu. „Cítim sa vinná za to, čo sa Dennisovi stalo. Ja... bojovala som po Colinovom boku a ... a nedokázala som ho ochrániť pred smrťožrútmi... Nedokážem sa teraz Dennisovi pozrieť do očí, musí ma istotne nenávidieť. Videli ste, ako vyzerá? A to kvôli mne.“

„Nie, Madie, ty za to nemôžeš,“ krútila hlavou Ginny a pohladila ma po pleci. „Ty predsa nemôžeš za to, že boli smrťožrúti rýchlejší ako vy dvaja. Nemôžeš za to.“

„Myslíš, že by to bolo inak, keby som tam bola ja alebo Ginny? Tak či onak by Colin zomrel,“ povedala Dory. Po jej slovách som sa cítila ešte oveľa horšie. Zastonala som a rýchlo si utrela slzu, ktorá sa mi skotúľala po líci. Dory asi oľutovala, čo povedala, pretože ma zovrela v objatí. „No tak, Madie, upokoj sa. Ty za to naozaj nemôžeš, tak sa už netráp.“

Keď sa odo mňa odtiahla, Ginny mi napravila rozstrapatené vlasy.

„Radšej choď zistiť, čo od teba McGonagallová chce.“

Mala pravdu. Musela som ísť do riaditeľne. Nuž som len prikývla a pobrala sa ta. Cestou som sa pokúšala úplne upokojiť. Podarilo sa mi to až pred dverami do riaditeľne. Napravila som si oblečenie, zdvihla ruku a zaklopala. Keď sa zvnútra ozvalo: „Vstúpte!“, vošla som dnu a zatvorila za sebou dvere.

„Slečna Dickinsonová, výborne, tak ste tu,“ prehovorila profesorka.

Otočila som sa k nej, načo mi ponúkla miesto pred sebou. Stoličku, vedľa ktorej sedel na tej svojej profesor Snape. V ruke držal paličku a pohrával sa s ňou, celkom ma ignorujúc. Nuž som pomaly podišla k nemu a posadila sa na ponúkané miesto.

„Chceli ste so mnou hovoriť?“ spýtavo som na riaditeľku pozrela. Oprela sa o vysoké operadlo svojej stoličky a zadívala sa na mňa.

„Áno, chcela,“ prikývla. „Rada by som vedela, aké sú vaše plány do budúcnosti.“

Trochu som stiahla obočie.

„Plány?“ zopakovala som.

„Áno, slečna, plány,“ pritakala trpezlivo. „Čo plánujete robiť v budúcnosti? Ešte stále chcete byť profesorkou Obrany proti čiernej mágii?“

Po jej posledných slovách som letmo pozrela na Snapa vedľa mňa. On však naďalej mlčky pozoroval svoju paličku, akoby ju nikdy predtým nevidel. A čo tu vlastne chcel? Že je zástupcom riaditeľky, nemusí hneď znamenať, že bude o všetkom vedieť, bude svedkom všetkých rozhovorov s riaditeľkou.

Odkašľala som si a trochu sa zamrvila na mieste.

„No, viete, ja si myslím, že,“ začala som nesmelo, zhlboka som sa nadýchla a pokračovala ďalej, „že by to bolo zbytočné. Tá kliatba, ktorá bola uvalená na miesto profesora OPČM, je už zrušená. Takže, ak sa nemýlim, profesor Snape bude tento predmet vyučovať aj naďalej, možno ešte niekoľko veľa rokov.“

„Možno,“ odvetila profesorka ľahko a pre ňu netypicky tajomne. „Máte pravdu, kliatba je zrušená, no to nemusí nutne znamenať, že sa profesor Snape bude tohto predmetu držať i naďalej. Som si istá, slečna Dickinsonová, že by ste boli jeho skvelou náhradou.“

Pozdvihla som trochu obočie.

„Chcete tým povedať, že sa tu profesor nezdrží?“ opýtala som sa. Hodila som pritom očkom po profesorovi, ktorý konečne zdvihol pohľad a pozrel na mňa. Ani jemu a ani McGonagallovej určite neušiel ten sarkazmus v mojom hlase.

„To vás nemusí zaujímať, slečna, všakže?“ ostro sa ma spýtal. Jeho hlas ho očividne ešte stále nepočúval, pretože bol zachrípnutý a v jednej chvíli mu preskočil o trochu vyššie. Akoby to bol môj a nie jeho hlas, odkašľala som si.

„Prepáčte, pane, nechcela som znieť nezdvorilo,“ ospravedlnila som sa mu, no mračila som sa pritom. Preniesla som pohľad späť na profesorku.

„Viete, slečna, s profesorom Snapom sme premýšľali,“ pokračovala pokojne, akoby mi Snape pred chvíľou nič neodvrkol, „a dospeli sme k záveru, že ak ešte stále plánujete učiť, mohli by ste sa dohodnúť na doučovaniach, na ktorých by ste si skúšali, aké to je byť profesorskou. A možno aj vypomáhať na jeho hodinách. Je to takzvané pedagogické minimum.“

Na niekoľko sekúnd nastalo ticho. Hľadela som na profesorku a nevedela, čo povedať. Po chvíľke som sa spamätala.

„To je úžasne,“ povedala som nepresvedčivo. „Ehm, ale... smiem si to premyslieť?“

„Isteže,“ prikývla profesorka. „Ale dajte nám vedieť najneskôr do konca týždňa. A poriadne o tom pouvažujte. Je to skvelá šanca, ako získať praktické zručnosti.“

„Áno,“ zamrmlala som. „Môžem už odísť?“

„Samozrejme, slečna Dicknsonová. Dovidenia.“

„Dovidenia,“ rozlúčila som sa s ňou a s profesorom a rýchlo vyšla z riaditeľne.

Keď som sa zviezla dole točitým schodiskom, musela som sa na chvíľu posadiť na okenný parapet uprostred chodby. Srdce mi splašene bilo, takmer mi vyskočilo z hrude. To, čo vravela profesorka McGonagallová, bolo úžasné. Skutočne. Tak, ako vravela, bola by to skvelá príležitosť. No nevedela som si predstaviť, že by som so Snapom mala tráviť ešte viac času a robiť mu spoločnosť počas hodín, zatiaľ čo on by učil žiakov. Bolo to tak trochu divné a nereálne. Hm, nesnívalo sa mi to náhodou? Profesor Snape by to nikdy nedovolil, nie TEN Snape, ktorého som poznala.

Zavrtela som hlavou. Budem sa o tom musieť porozprávať s babami. Nuž som teda vstala a zamierila do klubovne. Už som bola unavená a chcela som len spať a spať. V klubovni bolo iba zopár deciek, ktorým sa zjavne ešte nechcelo ísť do postelí.

„Madie,“ začula som za sebou. Ten hlas som nepočula tri mesiace a ten hlas bolo to, čo mi veľmi chýbalo. Samozrejme, okrem jeho majiteľa. Hoci...

Zastavila som a s hlbokým nádychom som sa pomaly otočila na päte. Teraz som stála tvárou v tvár siedmakovi, prefektovi, ktorý sa za tie mesiace, počas ktorých sme sa nevideli, poriadne zmenil, vyrástol a očividne i dospel.

„Bradley,“ oslovila som ho spýtavo. Prehrabol si dlhšie vlasy a urobil ku mne zopár malých krokov.

„Len som chcel vedieť,“ začal nesmelo, „ako sa máš a tak.“

Vzdychla som.

„Úžasne, Bradley,“ odvetila som hlasom plným irónie. Frustrovane vydýchol.

„Madie,“ už chcel pokračovať, no ja som mu skočila do reči.

„Čo je?“ spýtala som sa ho odmerane a už som sa mračila.

„Prosím ťa, nebuď ku mne taká.“

„Aká?“ odfrkla som si a rozhodila rukami. „A čo? Čo si čakal? Že sa ti hneď hodím okolo krku? Že na všetko zabudnem? Prepáč, Bradley, no nemám to v úmysle.“

„Ja,“ pokúsil sa niečo povedať, no ja som ho opäť nenechala pokračovať.

„Nemám chuť sa tváriť, že je všetko v poriadku, Bradley,“ povedala som stroho. Hrdlo mi však zovrelo a aj keď som chcela pokračovať, nešlo to. Zopár krát som sa zhlboka nadýchla, aby som ovládla ten nával bôľu a zastavila slzy, ktoré sa mi tlačili do očí. Urobila som k nemu krok. „Neodpovedal si mi ani na jeden jediný list, ktorý som ti napísala. Neprišiel si ma ani navštíviť a keď som sa rozhodla prísť za tebou ja, tváril si sa, že nie si doma! Nebudem sa teraz hrať na tvoju najlepšiu priateľku len preto, že sa budeme vídať deň čo deň. Nie, Bradley, takto to nefunguje. A ospravedlň ma, som unavená a chcem sa vyspať na zajtrajšie vyučovanie. Ahoj.“

S týmito slovami som sa otočila na päte, vybehla po schodoch na dievčenský internát a vletela do izby ako hurikán.