Záškodníci

„Lizy, vstávaj! Už je veľa hodín!“ ozvalo sa pri mne. Nešťastne som vzdychla a otvorila oči. Nado mnou stála Lily a usmievala sa na mňa. „Dobré ráno, spachtoš. Rýchlo vstaň z postele a hor sa na raňajky!“

„Ty máš akúsi dobrú náladu, Lily,“ poznamenala Nat. Poobzerala som sa po izbe. Všetky baby už boli oblečené, len ja som ešte ležala v posteli. Nuž som sa ponaťahovala, zliezla z postele a vošla som do kúpeľne. Poriadne som sa umyla, učesala a obliekla a vyrazili sme do Veľkej siene na raňajky.

„A ty mi ešte musíš vysvetliť, kde si bola v noci,“ povedala Lily a veľavýznamne na mňa pozrela.

„Fajn, ale až potom,“ odvetila som. Vošli sme do Veľkej siene a mne pohľad hneď zabehol k slizolinskému stolu. Lucius na mňa pozrel, ale tváril sa úplne prirodzene, čo sa u mňa nedalo povedať. Z jeho pohľadu sa mi podlamovali kolená. Rýchlo som došla k nášmu stolu a posadila som sa. Nabrala som si raňajky a začala som jesť, keď k nám prišli Záškodníci.

„Dobré ráno,“ poprial mi Remus, keď sa posadil hneď ku mne.

„Dobré,“ odvetila som zamyslene a pozrela som sa znova na Luciusa. Sedel presne oproti mne, takže sme na seba mali skvelý výhľad. Remus sa tam tiež pozrel a vzdychol si.

„Lucius Malfoy, budúci Smrťožrút a namyslený pako. S ním si nezačínaj, ešte by ti mohol ublížiť skôr, ako by si naňho pozrela,“ povedal a nabral si raňajky.

„Áno, vyzerá úplne ako Smrťožrút. Ale mne nepripadá až taký namyslený,“ poznamenala som a pokračovala som v jedení.

„A Lizy, skoro by som zabudla. Sinistrová sa na teba veľmi teší. Povedala som jej, ako veľmi máš hviezdy rada. Mám ti to odkázať, lebo si včera nebola na hodine. Profesorka McGonagallová išla za ňou a všetko jej vysvetlila,“ vravela Alice a šťastne sa usmievala. Prikývla som a ona pozrela na druhý koniec stola. Sedeli tam nejakí chalani a jeden z nich sa na Alice usmial. Tá bola úplne bez seba.

„Frank Longbottom, siedmak. Alice je doňho blázon a už by sa aj mohli dať dokopy, lebo mi lezie na nervy, ako o ňom vkuse hovorí,“ vysvetlila mi Lily a ja som sa len zasmiala.

„Hej! Ja som tu!“ zahriakla ju Alice.

„Ja viem,“ poznamenala Lily a ďalej sa venovala svojmu jedlu.

Toľko, čo som zjedla posledný kúsok svojich raňajok, vleteli do Veľkej siene sovy a jedna pristála pred mojím tanierom.

„Pozri, niekto ti poslal list,“ povedala Nat a zobrala sove zo zobáka list a podala mi ho. Prekvapene som ho otvorila. Stálo v ňom: ´Dnes o šiestej večer na siedmom poschodí pri gobelíne Barnabáša Bláznivého. L.M.´

„L.M? Kto je L.M?“ zvedavo sa opýtal Remus, keď nazrel do môjho listu.

„Neviem, ale zistím to večer,“ odvetila som a poobzerala som sa po celej sieni. Nikto sa netváril nejak podozrivo a tak som sa zdvihla od stola. Stihla som urobiť jeden krok, keď ku mne pribehla nejaká piatačka.

„Ty si Elizabeth Winnersová?“ zadychčane sa ma opýtala.

„Áno, to som ja...“

„Toto ti posiela Dumbledore,“ podala mi list a odišla preč. Pozrela som na list a potom na Lily.

„Ty si dnes nejaká žiadaná,“ poznamenala Nat.

„Od koho je?“ opýtala sa ma Lily.

„Od Dumbledora,“ odvetila som a otvorila ho. Bol napísaný úhľadným písmom. Začala som čítať:

Slečna Winnersová,

Príďte, prosím, dnes o štvrtej popoludní do mojej pracovne. Bude tu na vás čakať vaša mama.

Prajem pekný deň.

S pozdravom                                                 Albus Dumbledore

„Úžasné,“ precedila som pomedzi zuby. „Dnes mám fakt nabitý program,“ vykročila som vpred, keď som si na niečo spomenula. „Počuj, Potter. Ty si kapitán metlobalového družstva, však?“ opýtala som sa ho a on len prikývol. „Počula som, že ti chýbajú dvaja hráči- strážca a triafač. Kedy budeš robiť konkurz? Rada by som bola v tvojom družstve.“

James na mňa prekvapene pozrel a potom na moju zranenú ruku.

„To chceš hrať s takouto rukou?“ opýtal sa ma a ja som ho za to spražila pohľadom. „No, ja neviem kedy. Dám ti vedieť,“ odvetil a ja som znova vykročila. „To vieš tak dobre hrať metlobal?“

„Nie, ale skúsiť to môžem. Veď za skúšku nič nedáš, no nie? A aj tak, vždy sa mi to páčilo. Bolo by príjemné lietať si po ihrisku a triafať góly,“ zasnene som odvetila a odišla som s babami za pätami.

Prvú hodinu sme mali čarovanie. Profesor Flitwick bol taký milý a oslobodil ma od čarovania, ale pod jednou podmienkou, že sa to potom všetko naučím. Ja som súhlasila, aspoň som nemusela nič robiť. Síce som sa nudila, ale niekedy som sa posmiala nad tým, ako sa James so Síriom trápia na- podľa Lily- jednoduchom kúzle.

Ďalšiu hodinu sme mali dejiny mágie. Profesor Binns začal čítať svoje poznámky a hoci bol ešte len začiatok hodiny, mne sa už zatvárali oči. Lily do mňa nervózne štuchala. Ona, ako jediná, si robila poznámky a pravdepodobne to čakala aj odo mňa. Pozrela som na ňu pohľadom a lá dievča, snívaj ďalej a položila som si hlavu na svoje ruky. O pár minút som zadriemala a zobudila som sa až na silné štuchnutia pod rebrá. Strhla som sa a nenávistne som pozrela na Lily.

„Hodina sa už skončila,“ vysvetlila mi a ja som si cez rameno prehodila tašku a ponáhľala sa za ňou.

„Super, teraz máme voľnú hodinu. Aspoň si pospím,“ poznamenala som šťastne, keď som sa dívala do rozvrhu.

„Veľmi sa neteš, musíme cvičiť,“ odvetila Lily.

„Čože?!“

„Dobre si počula. Musíme cvičiť. Kedy sa to všetko chceš naučiť? Hádam si len nemyslíš, že ráno vstaneš a budeš ovládať všetky kúzla?“

„Nie, samozrejme, že nie...“

„No tak buď ticho a poď. Musíme nájsť nejakú prázdnu triedu, kde by sme mohli cvičiť,“ povedala a pohľadom prebehla celú chodbu. „Na siedmom poschodí je jedna stará trieda, ktorá sa nepoužíva. Mohli by sme ísť tam.“

Došli sme sa na siedme poschodie. Lily podišla k jedným dverám a opatrne ich otvorila. Nakukla dnu.

„Okey, môžeme,“ povedala a vtiahla ma dnu. Bola to stará miestnosť s rôznymi haraburdami. „Treba to tu dať do poriadku,“ začala mávať prútikom, na čo sa veci odsúvali úplne k stene.  „Tak môžeme začať,“ povedala po chvíli. „Mohli by sme začať odzbrojovacím zaklínadlom... opakuj po mne, Expeliarmus. Ale veľmi zreteľne.“

„Expeliarmus!“

„Správne. A teraz skús aj švihnúť prútikom. Takto...“ postavila sa oproti mne, namierila na mňa prútik a zvolala: „Expeliarmus!“ Cítila som, ako mi prútik vyletel z ruky a ona ho šikovne zachytila.

„Dobrý postreh... nechceš byť v Potterovom družstve?“ zachechtala som sa.

„Metlobal nemám veľmi rada. Je to iné pozerať sa naň, ako ho hrať. A nehrala by som v družstve už len preto, lebo v ňom hrá Potter,“ vysvetlila a podala mi môj prútik.

„Keď už sme pri Jamesovi... ehm teda Potterovi, prečo ho tak neznášaš? Vlastne, prečo sa tváriš, že ho neznášaš? Ja nie som slepá, vidím na tebe, ako ho chceš!“

„Ja Pottera rozhodne nechcem! A neznášam ho preto, lebo ma už od prvého ročníka strápňuje a volá priezviskom!“

„Ale veď aj ty jeho voláš priezviskom,“ poznamenala som trochu zmätene.

„Lebo mu to chcem vrátiť. Mala by som ho radšej, keby mi nerobil napriek a nevolal na mňa ´Hej Evansová, nechceš ísť so mnou na rande?´ vždy, keď ma vidí. Či už je to na hodine alebo cez prestávku,“ vravela namrzene.

„Takže keby bol milší... mala by si ho radšej?“

„Asi áno, prečo?“

„Len tak...“ zahovorila som a v hlave sa mi premietal môj nový plán.

„Fajn, tak teda pokračujme,“ povedala a postavila sa oproti mne. Zdvihla som prútik a namierila som na ňu.

„Expeliarmus!“ zvolala som, no nič sa nestalo.

„To nevadí. Na prvý krát to nevyšlo ani mne, ale skús menej švihať prútikom,“ poradila mi. Prikývla som a znova som na ňu namierila svojím prútikom.

„Expeliarmus!“ vykríkla som a tentoraz to fungovalo a Lilyin prútik vyletel do vzduchu. Obe sme naň pozerali ako v spomalenom filme a ja som ho akurát v pravý čas chytila.

„Výborne!“ pochválila ma šťastne.

Cvičili sme to ešte niekoľkokrát, zakaždým sa mi ju podarilo perfektne odzbrojiť, a potom mi ukázala aj cloniace zaklínadlo. To som si vyskúšala iba dvakrát, lebo už bol obed a po ňom máme mať veštenie.