Záškodníci

Premýšľala som, kde by teraz mohol byť môj ´budúci partner´. Bolo už po večery, takže vo Veľkej sieni nemohol byť. Pravdepodobne bude v klubovni. Ale ako sa tam dostanem? Po prvé: neviem heslo a po druhé: neviem, kde by tá ich klubovňa mala byť. Viem, že je niekde v podzemí, ale kde presne?

Zúfalo som prechádzala po chodbách, dúfajúc, že ho stretnem. Je predsa prefekt. Musí mať službu. No, asi práve dnes nemá. Povzdychla som si, kráčajúc prázdnou chodbou. Zrazu som z opačného konca chodby začula kroky. Už som sa tešila, že je to Lucius, no mýlila som sa. Ale aj napriek tomu som sa potešila. Z rohu vyšiel Regulus. Zastavila som a počkala, až kým ku mne dôjde. Na tvári mal široký úsmev.

„Ahoj,“ pozdravila som ho.

„Čau, Lizy. Čo tu robíš?“ opýtal sa ma zvedavo. Nie že by som sa nemohla prechádzať po chodbách, ale bola som na ceste k žalárom. A keďže som Chrabromilčanka, je to dosť nezvyčajné.

„No... ja som sa prechádzala a popravde som dúfala, že stretnem Luciusa. Potrebujem sa s ním porozprávať,“ vysvetlila som.

„Vážne? A o čom?“

„O plese,“ odvetila som. „Ty naň ideš?“

„Pravdepodobne... vieš čo? Myslím, že bol v klubovni. Môžeme sa tam ísť pozrieť,“ navrhol.

„Ale ja do vašej klubovne nesmiem ísť,“ povedala som napäto.

„Tak počkáš pred vchodom a ja ho zatiaľ pôjdem zavolať. Čo ty na to?“

„To by bolo od tebe skvelé, Reg. Ďakujem,“ usmiala som sa naň, pri čom sme vykročili chodbou. „Bolo by fajn, keby si na ten ples išiel.“

„No to hej, ale neviem, s kým by som išiel,“ zamračil sa.

„Niekoho si určite nájdeš,“ povzbudzovala som ho, na čo len prikývol. Kráčali sme po stále tmavších a tmavších chodbách, až sme zastavili pred jednou stenou. Regulus bez okolkov vyslovil heslo a stena sa otvorila. Otočil sa ku mne. „Počkám,“ ubezpečila som ho. Prikývol a vošiel dnu. Stena sa znova uzavrela.

Začala som sa prechádzať dookola, lebo sa mi nechcelo stáť na jednom mieste. O niekoľko krátkych minút som začula, ako sa stena znova otvorila. Otočila som sa na podpätku, keď som zbadala Luciusa, ktorý ku mne napäto kráčal a za ním Reg.

„Čo je? Niečo sa stalo?“ opýtal sa ma Lucius, keď ku mne došiel.

„Tak vás nechám samých,“ zaškeril sa Reg a odkráčal preč.

„Nie, nič sa nedeje. Ja len že...“ zaváhala som. Chvíľu som bola ticho, keď sme obaja vykročili chodbou, čo ma povzbudilo. „No... včera si mi vravel, že Narcissa ide na ten ples s Rowleom. A tak ma napadlo, či by si nechcel ísť so mnou.“

Lucius na mňa nechápavo hľadel. Zdal sa byť prekvapený, no mierne sa mračil. „A čo-“

„Sirius nemôže ísť,“ skočila som mu do reči. „Bude musieť byť v Nemocničnom krídle asi až do konca roka, čo je niekoľko dní... vieš, ja... veľmi som na ten ples chcela ísť a popravde som bez Siriusa ani nechcela ísť, ale on ma presvedčil, aby som si našla nejakého iného partnera. A tak ma napadlo, že ak nemáš partnerku... tak by sme mohli ísť spolu.“

„Elizabeth, to by bolo skvelé,“ usmial sa na mňa. Z môjho srdca spadol obrovský balvan.

„Takže pôjdeme spolu?“ opýtala som sa natešene, na čo len prikývol. „Výborne! Ďakujem.“

„Nie, to ja ďakujem. Inak by som asi ani nešiel. Je trápne byť bez partnerky,“ povedal, na čo som sa len zasmiala. „Už sa neviem dočkať, ako spolu budeme tancovať celý večer a celú noc. Samozrejme, ak budeš chcieť.“

Len som si smutne povzdychla. Lucius na mňa spýtavo pozrel. „Sirius mi povedal to isté pred niekoľkými dňami..."

Lucius ma chytil za ruku s povzbudzujúcim úsmevom. „Ako mu je?“

„Lepšie, ale to kúzlo mu spôsobilo hlboké rany,“ vysvetlila som a silno potiahla nosom. Prechádzali sme sa s Luciusom ešte asi pol hodiny, keď ma odprevadil k portrétu Tučnej panej. Rozlúčila som sa s ním a vošla do klubovne. V spálni som babám povedala, že pôjdem na ples s Luciusom. Neboli nadšené z toho, že Sirius nemôže ísť, ale s tým už nič narobiť nemôžeme. Len dúfam, že sa čím skôr vylieči a ja si s ním budem môcť zatancovať... no najprv sa to musím naučiť. Nie že by som nevedela, ale musí to byť perfektné.

Preto som poprosila profesorku McGonagallovú, aby mi požičala starý gramofón, aby som si mohla púšťať hudbu a tancovať. Vedela som len základné kroky a pózy, ktoré ma kedysi naučila moja sestra, ale chcela som vedieť o tanci viac. Nikdy som sa mu nevenoval, no teraz chcem, aby bol tento ples mojim najlepším.

Niekedy som mala imaginárneho partnera a inokedy to zas boli baby. Striedali sme sa každých dvadsať minút, tak ako aj dnes. Bol piatok, deň pred plesom a my sme s babami znova cvičili. Ja som práve tancovala s Alice- teraz som bola JA chlapcom. Viedla som ju po celej izbe a Lily s Nat na nás hľadeli a smiali sa. Otočila sa a ja som si ju pritiahla k sebe, na čo sme sa obe rozosmiali. Pieseň dohrala, práve keď som sa od nej odtiahla. Uklonila som sa a sadla si na posteľ.

„Bola si výborná, Alice,“ zatiahla som s úškrnom.

„Aj ty, Lizy... oveľa lepšia ako ja,“ zalichotila mi.

„Prestaň, budem sa červenať,“ dramaticky som povedala a vybrala sa do kúpeľne, keď ma zastavila Lilina ruka.

„Nie, nie, ešte ja,“ pokrútila hlavou. Mávla prútikom ku gramofónu, chytila ma za pás a viedla po celej izbe. „Ty si predsa dievča, nemáš ma viesť!“ zahriakla ma, keď som sa zabudla a prehla ju v pase, až sa skoro hlavou dotkla zeme.

„Prepáč, zabudla som,“ ospravedlňovala som sa.

„To je v poriadku, ale na plese na to nesmieš zabudnúť,“ pripomenula mi. Len som prikývla a nechala sa ňou znova viesť v rytme piesne.

Lily mi konečne, po asi hodinovom tanci, dovolila sa ísť umyť. Napustila som si vaňu horúcou vodou a strávila v nej asi trištvrte hodiny. Keď už bola voda studená a bubliny dávno pomizli, usušila som sa a vrátila sa do izby. Baby už dávno spali. Pozrela som na hodinky. Bolo už pol dvanástej. Znova sa to pretiahlo až do neskorého večera. Unavená som sa hodila na posteľ. Hneď ako sa moja tvár dotkla vankúša, som zaspala do pokojného spánku.

Ráno som sa zobudila na tiché mrmlanie. Otvorila som oči a ponaťahovala sa na posteli.

„Dobré ráno,“ popriala mi Nat milo.

„Aj tebe, Natalie,“ usmiala som sa na ňu a vstala z postele. Baby už pobehovali po izbe so šatami a topánkami. „Baby, veď je ešte len ráno. Do večera je kopu času.“

Vošla som do kúpeľne a umyla sa. O niekoľko minút som už sedela vo Veľkej sieni a jedla raňajky. Nahádzala som do seba zvyšok jedla a vybrala sa do klubovne. Na pol ceste som sa však zarazila a zmenila svoj cieľ.

„Tak, dnes je ten deň,“ zaškeril sa Sirius, keď som si k nemu sadla. Obdarila som ho sladkým bozkom na pery a znova si sadla na stoličku.

„Hej, ale bez teba to nebude ono,“ zosmutnela som. Chytil ma za ruku a pritiahol si ma k sebe.

„Potom ti to vynahradím,“ zašepkal a vpil sa mi do pier.

O tretej som sa vrátila na internát. Baby boli ako šialené.

„Kde si toľko bola? Vieš, koľko je hodín?“ rozrušene sa ma opýtala Lily a ťahala ma ku skrini.

„Veď mám ešte tri hodiny. To je predsa kopa času,“ poznamenala som, vyberajúc šaty zo skrine. Lily si len povzdychla a ponáhľala sa do kúpeľne. Ona, tak ako aj Alice a Nat, už boli učesané a namaľované. Schytili ma a posadili na stoličku. „Nie, nie. Ja sa pripravím sama. Vy sa hlavne teraz starejte o seba. Ja to zvládnem.“

Vošla som do kúpeľne, vyprevádzaná ich nechápavými pohľadmi. Postavila som sa pred zrkadlo, premýšľajúc, čo s vlasmi. Nakoniec som dostala nápad a tak som začala realizovať. Vlasy som si jemne natočila a potom ich zopla do drdola, z ktorého naschvál vytŕčali vlasy. Vlastne sa to nedá nazvať drdolom, moje vlasy boli skôr len tak ledabolo pozopínané niekoľkými sponkami. Na to, že som si to robila sama a bez akejkoľvek prípravy, to vyzerala mimoriadne pekne. Priznám sa, bola som na seba nanajvýš hrdá.

Schytila som svoju kapsičku, v ktorej som mala líčidlá (pre každý prípad som si ich vzala so sebou). Naniesla som si na pleť jemnú vrstvu make- upu a špirálu. Lícne kosti som si zľahka pretrela červeným púdrom, naniesla lesk na pery a spokojná s výsledkom sa vrátila do izby. S hrôzou som zistila, že je už päť hodín. Pre Merlina! Ako mi to mohlo tak dlho trvať?!

Natiahla som na seba šaty, obula si črievičky na vysokom podpätku a postavila sa pred zrkadlo. Baby na mňa užasnuto pozreli. A aj ja na nich.

„Och, ste také krásne,“ zavzdychala som, keď som ich zbadala už aj v šatách.

„Aj ty si krásna, Lizy,“ skonštatovala Lily. „Vyzeráš tak prirodzene krásne. A si pekne nalíčená... len tak jemne... a vlasy máš úžasne.“

„Nie, na vás tri nemám,“ protirečila som jej. „Ste naozaj očarujúce.“

„Fajn, fajn! Dosť bolo!“ zvolala Nat. „Lizy, nechcela si ísť ešte za Siriusom?“

„Áno, už idem,“ prikývla som. „Och, už by som bola zabudla!“ vyhŕkla som a vrhla som sa k zásuvke pri mojej posteli. Opatrne som z nej vytiahla hraciu skrinku a otvorila ju. Jagal sa v nej drahý prsteň s krásnym rubínom. Nasadila som si ho na prst a prezrela si ruku. Otáčala som ju vo svetle, aby sa mohol ligotať. „Teraz môžem ísť. Uvidíme sa v sieni.“

Vyšla som z izby a zamierila do Nemocničného krídla. Opatrne som otvorila dvere a nakukla dnu. Sirius ležal na posteli a hľadel na protiľahlú stenu. Keď počul, ako som otvorila dvere, uprel na mňa svoj pohľad.

„Lizy!“ zvolal šťastne. Pomaly som vošla dnu, nechávajúc sa sledovať jeho očami. „No páni! Vyzeráš... si nádherná, láska,“ dostal zo seba so žiariacimi očami. Len som sa zapýrila a podišla k nemu.

„Ďakujem,“ zašepkala som a nežne ho pobozkala.

„Och, keby som tak mohol ísť na ten ples s tebou. Malfoy na teba bude určite pyšný, veď si taká krásna,“ skonštatoval. Včera som mu povedala, že pôjdem na ples s Luciusom. Najprv sa mu to nepáčilo, no nakoniec s tým súhlasil. Predsa to bol on, kto ma nútil, aby som si našla nejakého partnera. Sedela som pri ňom a hovorila o všetkom možnom, len nie o plese. Vedela som, ako ho mrzí to, že nemôže ísť. Aj mňa to mrzelo, ale chcem, aby sa poriadne vyliečil.

„Láska, nemala by si už ísť?“ opýtal sa ma po chvíli ticha. Pozrela som na nástenné hodiny. Bolo o desať šesť.

„Hej, mala. Ďakujem, že si sa opýtal. Ešte by som meškala a Lucius by sa naštval,“ pri jeho spomienke sa Sirius nespokojne zavrtel v posteli. Nahla som sa k nemu a pobozkala ho s toľkou láskou, na akú som sa zmohla. Chcela som, aby vedel, že ho milujem a za žiadnu cenu sa ho nevzdám. „Milujem ťa. Nikdy o tom nepochybuj, prosím. Nikdy...“ zašepkala som, ešte raz ho pobozkala a vykročila k dverám.

„Aj ja ťa milujem, Lizy!“ zavolal za mnou. Otočila som sa k nemu a poslala mu vzdušnú pusu. „A uži si to!“

Prikývla som a vyšla na chodbu. Kráčala som tak rýchlo, ako mi to vysoké topánky dovoľovali. Nechcela som, aby na mňa Lucius musel čakať. Došla som ku schodom vedúcim do Vstupnej haly. Lucius bol tesne pri nich a prechádzal sa s rukami za chrbtom. Dlhé blond vlasy mal zopnuté do elegantného copa a na sebe čierno- zelený oblek. Ani neviem opísať to, aký bol očarujúci. Keby to nebol môj najlepší priateľ, hodila by som sa mu okolo krku. Spomenula som si na ten bozk z pred niekoľkých dní. Potriasla som hlavou, aby som sa zbavila tých myšlienok a vykročila dole schodmi.

Lucius sa otočil na zvuk mojich topánok. Prezrel si ma od hlavy po päty a zamrkal. Došla som k nemu. Chytil ma za ruku a nežne mi ju pobozkal.

„Vyzeráš nádherne,“ poznamenal, na čo som sa začervenala.

„Ďakujem, aj ty,“ odvetila som popravde. Chytila som ho pod pazuchu, na čo zdvihol bradu a vykročil k dverám do Veľkej siene. Pobavene som naňho pozrela, až sme sa obaja hlasno rozosmiali. Upokojili sme sa a vošli do siene plnej baviacich sa študentov a profesorov.

„Mal som pravdu, ak som si myslel, že budeš tým najkrajším dievčaťom na tomto plese,“ poznamenal po chvíli, na čo som sa len jemne zasmiala. Sadli sme si k jednému prázdnemu stolu. „Dáš si niečo na pitie?“

„Ó, áno, ďakujem,“ prikývla som. „Tekvicový džús bude stačiť.“

„Výborne. Hneď som späť,“ postavil sa a zamieril k dlhému stolu s nápojmi. O chvíľu sa vrátil s dvoma pohármi. Jeden položil predo mňa a z druhého si odpil. Profesor Dumbledore mal zatiaľ svoj príhovor. Keď dopovedal, všetci začali zdvorilo tlieskať a začala hrať hudba.

Chvíľu sme sa s Luciom len tak bavili a rozprávali sa so spolužiakmi, keď sa ku mne odrazu nahol a zašepkal: „Zatancuješ si so mnou?“

„Teba sa nedá odmietnuť,“ zaškerila som sa a podala mu ruku. Nežne mi ju chytil a ťahal až k parketu. Približne v strede neho sa ku mne otočil a pritiahol si ma k sebe. Narazili sme do seba svojimi telami, na čo som len zalapala po dychu. Vôbec to nebolelo ani nič, len to bolo také... akoby som to... vášnivé.

Pozrel mi do očí a začal ma viesť po celom parkete. Musela som uznať, že tancoval skvele. Vedel sa perfektne hýbať a presne vedel, čo robí. Nechala som sa ním unášať a z nejakých neznámych dôvodov som si užívala jeho blízkosť.

Ohol ma v páse, na čo som sa hlavou skoro dotkla zeme. Narovnal ma a pritiahol späť k sebe takým istým vášnivým pohybom ako na začiatku. Prekvapene som zamrkala, no inak som na sebe to rozrušenie nedala znať. Tancovali sme ešte štyri kolá, keď moje nohy začali protestovať.

„Musím si oddýchnuť,“ oznámila som a pobrala sa k stolu s Luciusom za závesom. Sadla som si a naliala do seba celý obsah pohára. No môj pohľad niekto upútal. Stál vo dverách do siene a hľadel na mňa s jemným úsmevom. Keby som ten úsmev tak dobre nepoznala, ani by som nezistila, kto to je.

Opätovala som Regovi jeho úsmev a celého si ho prezrela. Vyzeral skvele. Mal na sebe čierny habit s jemnými striebornými vzormi. Vedľa neho stálo nízke chudé dievča (teda nie až tak veľmi nízke) v červených šatách po kolená.

Po niekoľkých sekundách som si spomenula, kde som ju videla. Bola mi totiž veľmi povedomá. Tie hnedé vlasy po plecia, ktoré mala ozdobené mašľou. Veľké čokoládovo hnedé oči... No jasné! Violet! Tá hus zo Slizolinu, čo ma raz zastavila na chodbe a povedala mi, že Siriusa si raz získa. Premerala som si ju pohľadom, až si to všimol Lucius.

„Čo je?“ opýtal sa ma zvedavo. Len som kývla k Regovi a jeho partnerke.

„Kto je to?“

„Violet Loftyová, je to štvrtáčka. Prečo ?“

„Len tak,“ zaškerila som sa. Chvíľu som len tak sedela a hľadela na Lily a Jamesa, ako spolu tancujú, keď k nám pristúpil Reg.

„Môžem si Elizabeth požičať na jeden tanec?“ opýtal sa Luciusa. Ten na mňa pozrel a keď som sa len uškrnula, prikývol. Reg mi podal ruku. S radosťou som ju prijala a kráčala na parket.

„Tak si sa predsa rozhodol prísť,“ poznamenala som, zatiaľ čo mi položil svoju dlaň na môj chrbát. Jemne si ma k sebe pritiahol a pozrel mi do očí.

„Nemohol som si nechať ujsť tento tanec. A aj tak ma Violet presvedčila,“ kývol k dievčaťu, stojacemu pri svojej priateľke neďaleko parketa.

„Takže si tu s ňou?“

„Áno, je to moja priateľka... len kamarátka,“ rýchlo dodal, keď som sa uškrnula.

„Niekoľkokrát som ju stretla, ale nevedela som, že sa poznáte tak dobre,“ poznamenala som. Reg ma paru krát zatočil. Pri poslednej, obzvlášť dlhej otočke, som skoro spadla, no Reg ma včas zachytil. Obaja sme sa rozosmiali.

Naposledy som si s ním urobila jedno kolo okolo celého parketu, keď pieseň dohrala a Reg odo mňa odstúpil.

„Ďakujem za krásny tanec,“ uklonil sa mi, na čo som sa veselo zasmiala.

„Bolo mi cťou,“ odvetila som s úsmevom a nechala sa ním viesť za ruku k Luciusovi, ktorý sa práve rozprával s Rowleom. Došli sme k stolu, Reg mi pobozkal vrch ruky a s jemným úškrnom sa vrátil k svojej partnerke. Otočila som sa k Luciusovi.

„Idem pozrieť Lily,“ zašepkala som mu do ucha. Prikývol, na čo som sa pobrala k svojim priateľom.

Sadla som si k Lily a Jamesovi, ktorí sa práve usadili k svojmu stolu.

„Ahojte,“ zaspievala som.

„Winnersová!“ vyhŕkol James. „Pre Merlinove spodky, ani som ťa nespoznal!“

„No, až tak som sa nezmenila. Len som sa trochu upravila,“ spokojne som sa zavrtela na stoličke.

„Ale teba nie je vidieť často upravenú,“ poznamenal s krivým úsmevom. Len som ho udrela do ramena.

„Túto hlúpu poznámku si si mohol odpustiť,“ povedala som naoko urazene.

Zatiaľ čom som sa s Lily rozprávala, pridali sa k nám aj Alice s Frankom (ktorí spolu už chodia) a Nat s Remom. Celý čas sme sa smiali nad Jamesovými vtipmi. Bolo fajn, ale veľmi mi tu chýbal Sirius. Tak veľmi by som si s ním chcela zatancovať a mať ho teraz pri sebe.

Z môjho premýšľania ma vytrhol Remus, keď ma požiadal o tanec. Natešene som súhlasila a začala tancovať valčík. Remus ma viedol po celom parkete. Bolo to príjemné zabudnutie na nie veľmi príjemné myšlienky. Keď sme s Remom už nevládali, pobrali sme sa každý k svojmu stolu. Lucius bol tak ochotný a nabral mi zeleninový šalát, ktorý som s veľkou ochotou zjedla.

„Ďakujem,“ zazubila som sa a odpila si z ohnivej whisky, ktorú tu prepašovali nejaký študenti. A keďže na to profesori nepovedali nič, pokojne sme ho pili.