Záškodníci

 „Lizy! !Lizy, vstaň!“ ozýval sa naliehavý hlas z diaľky. Nespokojne som sa zamrvila. Sníval sa mi taký krásny sen a oni ma z neho zobudili. „Lizy, no tak vstaň! Rýchlo! Niečo sa stalo! No!“

Strhla som sa a posadila sa na posteľ. Rozhliadla som sa vôkol seba. Lily stála nado mnou a úzkostlivo na mňa hľadela.

„Čo je?“ rozospato som sa opýtala a kráčala do kúpeľne. Lily podišla rýchlym krokom ku mne, zatiaľ čo ja som si čistila zuby.

„Sirius,“ zašepkala a oči mala mierne vypúlené. Vypľula som pastu, vypláchla si ústa a napäto na ňu pozrela.

„Č- čo je s ním?“

„Je v Nemocničnom krídle. On-“ ani mi to nestihla povedať, lebo v tej chvíli som schytila župan a vybehla z izby. Lily sa náhlila za mnou. Vtrhla som do izby Záškodníkov. Chalani napäto sedeli na svojich posteliach a potichu sa zhovárali. No keď som vošla dnu, stíchli.

„Čo je s ním?“ opýtala som sa ich naliehavo, no nikto nič nepovedal. Pozrela som na Rema, ktorý na mňa ani nehľadel. Potom na Jamesa, no on sa tváril neurčito a Peter nezúčastnene. Zúfalo som si vzdychla a rozbehla sa po schodoch a potom do Nemocničného krídla. Vošla som dnu a pohľadom prebehla celú miestnosť, až som našla toho, koho som hľadala. Ležal nehybne na posteli. Podišla som k nemu a zavzlykala.

„Láska,“ zaúpela som a chytila ho za ruku. Nereagoval. Otočila som sa na podpätku. Lily akurát dobehla k dverám a súcitne na mňa pozrela. „Čo sa mu stalo?“

„Napadol ho...“ dychčala, „Severus... vieš, že si z neho robia stále s Jamesom srandu... a tento krát to dopadlo takto.“

Chytila som sa za ústa. „Kedy?“

„Pred pol hodinou. Išiel na raňajky a vtedy sa to stalo,“ vysvetlila. Prižmúrila som viečka a zahryzla si do spodnej pery.

„Ešte sú raňajky?“ opýtala som sa jej zamyslene, na čo len zmätene prikývla. „Fajn, o chvíľu som späť,“ na to som vypochodovala z miestnosti a ponáhľala sa do Veľkej siene.

Vošla som dnu a rozhliadla sa po celej veľkej miestnosti, až som zastala pohľadom pri slizolinskom stole na chudom chalanovi s havraními vlasmi. Naštvane som zavrčala a podišla k nemu. Poklepkala som mu po chrbte, na čo sa ku mne otočil s pozdvihnutým obočím. To ma vytočilo ešte viac. Ani som neváhala a celou silou mu vrazila do nosa, na čo ho až odhodilo o kúsok dozadu. Z nosa sa mu spustil silný prúd krvi.

„Ty hlupák!“ zvolala som na celú sieň, na čo ma zozadu objali niečie silné ruky. Trhala som sebou, chcela som toho hlúpeho kreténa zahľadeného do čiernej mágie zmlátiť. Udierať ho všade tam, kam by som dočiahla.

„Lizy, upokoj sa,“ šepkal mi do ucha nežný hlas. Obzrela som sa. Bol to Lucius, kto ma držal a snažil sa ma dostať preč od Snapa. Strelila som pohľadom na chalana, vstavajúceho sa na nohy. Na tvári mal hrozný úškrn, ktorý by som mu s radosťou vymenila za ustráchaný. Nech sa ma bojí, hlupák. „Pokoj,“ šepkal mi Lucius do ucha, na čo som sa trochu upokojila. Teda, aspoň si to mysleli. Lucius ma pustil a v tom momente som vystrelila k Snapovi a chcela mu vraziť ešte raz, no znova ma zastavili dve silné ruky. Snape ustúpil o dva kroky dozadu, čo ma len potešilo... bojí sa ma. Zbabelec!

„Pusť ma,“ zavrčala som na Luciusa, no ten ma len ťahal preč. Ja som sa však nechcela nechať len tak odvliecť. Chcela som to tomu úbožiakovi vrátiť. Aj keď neviem, čo presne Siriusovi urobil. Lucius ma chytil za nohy a prehodil si ma cez plece, na čo sa celá sieň začala smiať. Udrela som ho do chrbta na znak nespokojnosti. „Lucius, daj ma dole!“ prikázala som, no on ma len niesol von zo siene. Pri schodoch ma zložil na zem, držiac ma za plecia.

„Zbláznila si sa? Čo ťa to napadlo? Mohol ťa prekliať, alebo nejako ti ublížiť,“ oboril sa na mňa, pustiac mi ramená.

Nič som nevravela, len som dýchala zhlboka a snažila sa upokojiť. Po niekoľkých sekundách to trochu prešlo a ja som konečne poriadne pozrela na Luciusa. Tváril sa zmätene.

„Vieš, čo urobil?“ opýtala som sa ho ľadovým hlasom. Chvíľu bol ticho a potom pomaly prikývol. „A to si neurobil nič preto, aby si ho zastavil?! Ako si mohol dovoliť, aby sa to stalo?!“

„A čo som mal urobiť? Skočiť pred Blacka a zachrániť ho vlastným telom?! Elizabeth, nebuď smiešna,“ naštvane sa uchechtol.

„Nie, to som ti nepovedala. Ale mohol si im v tom aspoň nejako zabrániť,“ vravela som pomedzi zaťaté zuby. Lucius naštvane zavrčal.

„Fajn, tak teraz to zvaľ na mňa-“

„Nie, takto som to nemyslela,“ skočila som mu do reči. „Prepáč, ja... len...“ zúfalo som zavzlykala a sadla si na schod, zaboriac si tvár do dlaní. „Ani neviem, čo mu je. Len tam tak nehybne leží a...“

Lucius si sadol vedľa mňa a objal ma okolo pliec. Hlavu som mu oprela o rameno, nemo hľadiac pred seba. „Robili si zo Severusa srandu tak ako vždy. Začali po sebe páliť kliatby, no potom sa nejako upokojili. Už sa chystali odísť, keď...“ zaváhal, „keď... niečo o tebe povedal... Sev... neviem, čo to bolo, nerozumel som mu, ale začul som tam tvoje meno. Black sa naštval a vypálil po ňom nejakú kliatbu, ktorú mu Severus oplatiť svojou... vymyslel si ju sám, určite, lebo som o nej ešte nepočul.“

„Vymyslel si ju sám?“ pomaly som sa opýtala, na čo Lucius prikývol. „Popravde mi je jedno, čo o mne povedal, aj tak som mu to už vrátila. Ale nemusel si ma zastaviť, mohla som mu ublížiť ešte viac,“ vravela som naštvane.

„Myslím, že sa ťa už aj bez toho bojí,“ zachechtal sa. Pozrela som naňho s prižmúrenými  očami. „Nevidela si jeho pohľad.“

Tento krát som sa zasmiala ja. „To si vážne myslíš? No, je pravda, že by som bola poctená takýmto rešpektom, ale nie som si tak celkom istá, či je to pravda,“ uškrnula som sa. Lucius sa na mňa usmieval a utrel mi slzu, ktorá mi pred tým stiekla po tvári.

„Určite je to pravda,“ ubezpečoval ma. Chvíľu sme sa na seba len tak dívali, keď som si uvedomila, čo robím. Rýchlo som sa postavila a napravila si župan. Úplne som zabudla na to, že som sa neprezliekla. Lucius sa len zasmial. „Pekné pyžamo.“

„Ďakujem,“ zapýrila som sa. „Tak by som asi mala ísť.“

Lucius prikývol a postavil sa. „Ja tiež,“ vydýchol. „Tak sa možno uvidíme,“ habkal. Len som prikývla a odišla.

Nevedela som, kam skôr. Či do sprchy, alebo k Siriusovi. Ale aj tak pochybujem, že sa už prebral. Pôjdem sa rýchlo osprchovať a tak k Siriusovi.

A ako som si pomyslela, tak som aj urobila. Keď som sa vrátila do izby, baby na mňa napäto hľadeli. Len som si vzala veci a zaliezla do kúpeľne, kde som si uštedrila upokojujúcu sprchu. Už celkom oblečená som sa vrátila do izby.

„Kde si bola?“ opýtala sa ma Alice.

„Vo Veľkej sieni. Potrebovala som si niečo vybaviť,“ odvetila som nedbanlivo.

„Vybaviť čo? Len mi nehovor, že-“

„Čo? Zaslúžil si to!“ vyhŕkla som, na čo sa baby len rozosmiali.

„A čo si mu urobila?“ zasmiala sa Nat.

„Len som mu vrazila,“ pokrčila som plecami. „Ale Lucius ma zastavil. Och, keby to nebol urobil, schytal by ešte viac.“

„Myslím, že mu to úplne stačí,“ poznamenala Lily s úškrnom.

„Hej, asi hej,“ odvetila som zamyslene. „Idem za Siriusom,“ oznámila som im a vyšla z izby. Zamierila som rovno do Nemocničného krídla. Keď som vošla dnu, madam Pomfreyová akurát niečo robila pri Siriusovi. Podišla som k nemu. „Ako mu je?“

„Ešte je v bezvedomí, ale môžem ho prebrať,“ spýtavo na mňa pozrela. Len som pokrútila hlavou.

„Nie, radšej nie,“ zamrmlala som. „Môžem ostať pri ňom?“

„Áno, pokojne,“ odvetila a odišla, zatvoriac sa vo svojom kabinete. Sadla som si na stoličku pri posteli a chytila Siriusovu ruku. „Ach, zlatko. Čo ti len ten hlupák urobil? Ale neboj sa, išla som mu to vrátiť, hoci to ani zďaleka nestačilo. Zaslúžil by si viac,“ šepkala som, hladiac ho po ruke. Prisunula som sa bližšie k nemu a hlavu si oprela o jeho rameno. Len som tam tak sedela a ticho premýšľala.

Chcela som, aby sa prebudil. Aspoň by som vedela, ako sa cíti a že je v poriadku. Lebo ma mučí, keď vidím, ako tu tak leží, ani sa nepohne. Ale keď sa zase prebudí, môže ho niečo rozbolieť. Nie, radšej nech je takýto, akoby mu malo niečo byť... Ani neviem kedy a ja som zaspala.

Zobudila ma niečia ruka na mojej tvári. Zamrvila som sa a otvorila oči. Predo mnou stál Remus a usmieval sa na mňa. Narovnala som sa a pozrela na Síria. Na moje veľké prekvapenie sa na mňa tiež usmieval. Šťastne som sa mu hodila okolo krku.

„Sirius, láska,“ pobozkala som ho tak vášnivo, až sa mne samej skoro zakrútilo v hlave. Pomaly som sa od neho odtiahla. „Ako ti je?“

„Výborne,“ zachrapčal. Len som naňho úzkostlivo hľadela. „Naozaj mi je fajn. Nič to nie je.“

Pozdvihla som obočie. „Vážne?“ Sirius len prikývol. „Akým kúzlom ťa zasiahol?“

Sirius neodpovedal, len si hľadel na ruky. „Sirius,“ dožadovala som sa odpovede, no ten zaťato mlčal. Otočila som sa k Removi so spýtavým pohľadom. Pozrel na Siriusa a potom len pokrčil plecami.

„Tuším to bolo niečo ako Sectumsempra,“ odvetil zamyslene. No super. Tak toto naňho použil?! Jasné, že som vedela, čo to spôsobuje. „Vyzeralo to, akoby mu niekto porezal nožom hrudník niekoľko krát.“

Ó, Bože! Zakrútilo sa mi v hlave a ja som sa musela rýchlo posadiť. Aj napriek tomu, že som vedela, čo to spôsobuje, som sa cítila hrozne. Chalani na mňa ustarostene pozreli.

„Som v poriadku,“ zamrmlala som a narovnala sa na stoličke, aby som ich presvedčila. Čo sa mi aj podarilo.

Celý deň som pri Siriusovi bola bez ohľadu na to, že ma neustále presviedčal, aby som si šla oddýchnuť a najesť sa. No ja som len krútila hlavou. Hladná som nebola, na moje veľké prekvapenie, takže som s tým nemala problém. Ale na večeru som musela ísť, lebo som už bola naozaj hladná. Potom som ešte za ním chcela ísť, no Pomfreyová ma nechcela pustiť. Nechápem prečo...

Ďalšie tri dni som sa od neho už ani nepohla (no, až na vyučovanie). Čudujem sa, že som Siriusovi neliezla na nervy, keď som pri ňom stále vysedávala. Bola streda a ja som znova bola pri Siriusovi. Ležala som pri ňom v posteli. On pokojne oddychoval a ja som si len tak ležala a hľadela do prázdna. Cítila som, ako mu bije srdce a ako sa mu pravidelne dvíha hruď, keď sa nadychuje a vydychuje. 

Cítila som sa pri ňom tak skvele, tak bezpečne. Nikto mi nemohol pokaziť chvíle strávené s ním. Nikdy som ich neľutovala. Ani naše nezmyselné hádky. Všetko stálo za to, aj občasné flákanie hodín. To bolo zo všetkého naj, hlavne keď sme sa schovávali v malej kutici na metly, aby nás nik nenašiel a boli na sebe nalepení (pre nedostatok miesta ;)).

Dvere ošetrovateľkinho kabinetu sa otvorili a ona k nám pomaly pristúpila s namrzeným pohľadom. Presne som vedela, prečo sa tak tvárila, ale bolo mi to jedno. Sirius je predsa môj chlapec, môžem si pri ňom ležať koľko chcem.

„Ehm, ehm,“ odkašľala si, na čo Sirius zamrvil a otvoril oči. Ja som sa posadila, spustila nohy z postele a neochotne odstúpila, aby Pomfreyová mohla skontrolovať Siriusove rany. „Ako sa cítite? Nebolí vás nič?“

„Nie, je mi fajn,“ odvetil rozospato. Ja som si zatiaľ sadla na stoličku a sledovala, ako mu Pomfreyová dáva dole obväzy. Hneď ako ich dala preč, sa mu spustila z rán krv.

„Vulnera sanentur!“ prikázala Pomfreyová, na čo sa mu rany zaceľovali. Vždy to fungovalo, ale keď mu dala dole obväz, spustila sa mu krv.... vždy!

„Do kedy tu bude musieť ostať?“ opýtala som sa jej, keď mu nanovo obväzovala rany.

„No, myslím, že do konca roka,“ skonštatovala nedbanlivo.

„Čože?!“ vyhŕkla som. „A čo ples?“

„No, je mi to ľúto, ale asi sa ho nebudete môcť zúčastniť, pán Black,“ povedala Siriusovi, ignorujúc moje nespokojné mrmlanie.

„Ale veď to nemôže-“

„Môže a musí tu ostať,“ skočila mi do reči, pri čom ma prepaľovala pohľadom. Nešťastne som si vzdychla a pristúpila k Siriusovi. Pomfreyová sa vrátila späť do svojho kabinetu.

„Láska, ale ty musíš ísť na ten ples,“ zaskučala som, držiac ho za ruku.

„No, ale nemôžem,“ odvetil smutne. „Nevadí. Ty tam aj tak pôjdeš. Niekoho si nájdeš.“

„Nie! Ja tam chcem ísť s tebou! Bez teba naň nepôjdem,“ vyhlásila som rezolútne.

„Pôjdeš tam! Kúpila si si už šaty-“

„Nie, nepôjdem,“ skočila som mu do reči.

„Láska, prestaň s tým. Nájdeš si partnera a pôjdeš na ten ples. A neodvrávaj!“ zahriakol ma prv, než som stihla niečo povedať. Naduto som si zložila ruky na hrudi a sadla si.

„Aj tak si myslím-“

„Elizabeth, viac to rozoberať nebudem,“ skočil mi do reči. Vypúlila som naňho oči. Pre Merlina! (ha! To som sa naučila od Lily. Stále tak hovorí a už som sa nakazila.) Ako mi to povedal? Elizabeth? Haha! Tak takéto oslovenie som od neho ešte nepočula. Nazval ma už rôznymi prezývkami, ale Elizabeth mi ešte nepovedal.

„Si si tým istý? No, ja len či ti nebude vadiť, ak pôjdem s niekým iným. Vieš, že chcem ísť len s tebou... Mali sme spolu tancovať a...“ smutne som si povzdychla.

„To nevadí. Môžem si s tebou zatancovať hocikedy, ak by si chcela,“ navrhol. „Síce to nebude také ako na plese, ale hlavné je, že budeme spolu tancovať.“

„To bude skvelé,“ potešila som sa. „Ale neuvidíš ma takú, aká budem na tom plese.“

„Môžeš sa mi prísť ukázať,“ zazubil sa. Len som prikývla a vtisla mu na pery bozk. „A už vieš, s kým pôjdeš?“

„No, vlastne aj hej. Premýšľala som nad niekým... len či so mnou pôjde,“ vravela som zamyslene. Ešte raz som Siriusa pobozkala a vstala zo stoličky. „Idem, láska. Potom sa pri tebe ešte zastavím. Maj sa.“

„Ahoj!“ ešte som počula jeho hlas pred tým, než som za sebou zatvorila dvere.