Záškodníci

Na ďalší deň som trest zvládla pomerne v pohode. Cestou som stretla Bellatrix. Mala som sto chutí znova jej vylepiť, za ten jej otrasný úškrn. Ale ovládla som sa, zdvihla bradu a kráčala chodbou, akoby som ju ani vôbec nevidela. Po hodine a pol som mala pergameny potriedené a McGonagallová ma prepustila so svojou zvyčajnou rečou o slušnom správaní sa.

Dni ubiehali ako voda a ja som sa ani nenazdala a bol tu už jún. S babami sme sa každý deň pripravovali na koncoročné skúšky, ktoré- podľa môjho názoru- dopadli vcelku fajn. Profesori nado mnou prižmúrili oči, keďže som tu študovala prvý rok. Ale zvládla som toho viac ako prváci, druháci, tretiaci a štvrtáci dokopy. To mi povedala McGonagallová sama. Výsledky testov nám ešte nedošli, a tak som len nervózne vyčkávala. Posledné dva týždne sme si s babami užívali, lebo sme nemali toľko učenia ako počas roka. Všetko bolo lepšie.

Raz ráno som vstala a ponáhľala sa na raňajky. Totižto som zaspala, lebo som sa kvôli poslednému tréningu nemohla učiť, tak mi to ostalo na večer. No, vlastne som sa učila až do druhej rána. Potom som od seba nemohla odlepiť viečka a vzišlo z toho to, že som zaspala. Baby ma budili niekoľko dlhých minút, ale kým som sa ja prebrala, oni už boli dávno preč a ja som si (nevediac o tom, koľko je hodín) vyspávala ďalej. Ešte že som si to neskôr uvedomila. Skočila som z postele a rýchlosťou svetla bola oblečená. Ani som sa neučesala, len som rýchlo zbehla dole do klubovne a potom do Veľkej siene. Bolo v nej už len zopár oneskorencov. Sadla som si za stôl, naliala do seba kávu a s hriankou v ruke sa ponáhľala na hodinu elixírov.

Kým som dobehla do žalárov, hodina sa už dávno začala. Prehltla som posledný kúsok hrianky, rukou si prečesala vlasy, zaklopala na dvere a s očarujúcim úsmevom vošla do triedy.

„Prepáčte, pán profesor, že meškám na hodinu, ale zaspala som. Viem, že to nie je dostatočné ospravedlnenie, ale učila som sa dlho do noci a potom som ráno nemohla vstať,“ zahanbene som sklopila pohľad, keď na mňa Slughorne hodil zničujúci pohľad.

„Strhávam Chrabromilu 5 bodov a snáď vás to prinúti chodiť skôr. Alebo si aspoň nastaviť budík, ktorý by vás zobudil,“ poznamenal a pokračoval v rozprávaní. Poobzerala som sa po triede a hľadala voľné miesto. Až som jedno našla pri Luciusovi. Podišla som k nemu a sadla si, vyťahujúc si z tašky veci.

„Ahoj,“ zašepkal mi zvesela. Uškrnula som sa naňho a položila knihu na stôl. Oprela som sa o operadlo stoličky, keď som si všimla, ako na mňa Lucius hľadí.

„Čo je?“ nechápavo som sa opýtala. Zasmial sa, nahol sa ku mne a opravil mi neposlušný pramienok vlasov.

„Tak je to lepšie,“ zazubil sa. Len som sa naňho vďačne usmiala a začala počúvať, o čom Slughorne hovorí.

„Otvorte si knihu na strane 125 a pripravíte mi elixír pomätenia do konca hodiny. Potom svoje vzorky dáte do flakónov, ktoré označíte svojim menom, aby som ich potom mohol ohodnotiť,“ vravel Slughorne. Vzala som si potrebné veci na prípravu a začala pracovať.

„Vieš o tom, že v sobotu sa ide do Rokvillu?“ opýtal sa ma Lucius po dlhej chvíli. Prekvapene som naňho pozrela. „Bolo to na oznamovacej tabuli.“

„Uhm,“ prikývla som, sústrediac sa na jeden obzvlášť zložitý krok. Pozrela som do knihy a skontrolovala farbu elixíru. Zatiaľ vyzeral tak, ako mal. „Nestihla som sa pozrieť, dosť som sa ponáhľala.“

„Hej, všimol som si,“ zasmial sa. „A máš s kým ísť?“ opýtal sa trochu ostýchavo. Nechápavo som naňho pozrela, keď sa plesol po čele. „Ja som hlupák. Jasné, že máš s kým.“

„No, to hej. Pravdepodobne sa pôjdeme s babami pozrieť do kníhkupectva a potom so Siriusom niekam len tak sadnúť,“ vravela som zamyslene, miešajúc hustnúci elixír. 

„Aha,“ odvetil sucho. „No, keďže si sa nepozrela na tú tabuľu, tak asi ani nevieš, že sa bude konať ples.“

„Čože?!“ zvolala som na celú triedu, až sa na mňa všetci pozreli. „Len pokračujte,“ nervózne som sa zasmiala, pri čom mi tvár očervenela. „To myslíš vážne?“

„No, hej,“ odvetil a premiešal obsah svojho kotlíka. Napäto som ho sledovala, až som ho nakoniec chytila za ruku. Trochu sa zachvel, no ani som si to poriadne neuvedomila.

„Počkaj, musíš to urobiť takto,“ schytila som jeho sklenenú tyčinku, ktorou miešal elixír a zamiešala som to päťkrát do opačného smeru. Ešte som si ho prezrela a spokojne mu vrátila tyčinku späť.

„Ďakujem,“ usmial sa na mňa.

„Maličkosť,“ pokrčila som plecami a pridala do kotlíka poslednú prísadu. Ešte som ho premiešala a naplnila flakón jasnomodrým elixírom. Označila som ho a odniesla profesorovi so spokojným úsmevom.

„Výborne, slečna Winnersová,“ skonštatoval, keď si ho pozorne prezrel. „Len nabudúce nemeškajte.“

„Áno, pane, už nebudem,“ odvetila som pokorne a vrátila sa späť k stolu, aby som si ho upratala.

„Nestretli by sme sa v sobotu niekde v Rokville?“ opýtal sa ma odrazu Lucius, keď zazvonilo na prestávku. „Teda, ak budeš mať čas.“

„Jasné, potom sa dohodneme, kde a o ktorej. Teraz sa ponáhľam na transfiguráciu. Tak zatiaľ,“ letmo som ho objala a vybehla z triedy, ponáhľajúc sa za babami, ktoré ma čakali na rohu chodby.

„Och, čaute, baby,“ vydýchla som, opravujúc si tašku. „Počuli ste o t-“

„Plese? Áno,“ skočila mi do reči Lily, no netvárila sa tak šťastne ako ja.

„Čo je? Ty sa netešíš?“ opýtala som sa jej skepticky.

„Teším. Samozrejme, že teším,“ odvetila Lily.

 „A viete už, aké šaty si oblečiete?“

„Ja som už nad niečím premýšľala. V sobotu pôjdeme do Rokvillu a môžeme si nejaké kúpiť,“ vravela Lily zamyslene. Len som súhlasne prikyvovala.

Vošli sme do učebne transfigurácie a posadali si. Profesorka nás všetkých umlčala jediným pohľadom.

„Prv, než začneme s učivom, by som vám chcela povedať pár slov, týkajúcich sa plesu. Všetci už viete, že sa bude konať na počesť úspešne zakončeného roku. Bude to v sobotu o dva týždne o šiestej večer. Všetci prídete s partnermi a partnerkami do Veľkej siene, kde bude mať riaditeľ úvodné slovo,“ nachvíľu zmĺkla a všetkých si nás prezrela. „Myslím, že viac k tomu dodať nemusím. Bližšie informácie vám poviem neskôr. A teraz k nášmu učivu...“ ďalej som už profesorku nevnímala.

Predstavovala som si, ako tancujem v plesových šatách so Siriusom po celej sieni. Zrazu predo mnou pristál pokrkvaný papierik. Obzrela som sa a zbadala som Siriusa, ako sa na mňa vyškiera. Úsmev som mu opätovala a otvorila papierik.

Už sa neviem dočkať, ako spolu pretancujeme celú noc. Budeš určite tým najkrajším dievčaťom v celej sieni a ja budem hrdý na to, že si moja frajerka... ale to som už aj teraz. Ľúbim ťa, láska. S.B.

Otočila som papierik na druhú stranu a rýchlo tam naškrabala pár slov, tak aby ma McGonagallová nevidela.

Aj ja sa veľmi teším.. na teba a náš spoločný tanec. Som zvedavá, ako budeš vyzerať v obleku. A neboj, rozhodne nebudem najkrajšia... aj ja ťa ľúbim. E.W.

Pokrčila som ho v ruke a zatiaľ, čo sa profesorka otočila chrbtom k triede, som ho hodila späť Siriusovi s krivým úsmevom. Šťastne ho otvoril a prečítal. Pomaly na mňa uprel svoj pohľad a vyplazil mi jazyk, na čo som sa zatvárila zronene. Lily do mňa štuchla, a tak som sa rýchlo otočila späť práve včas, keď sa k nám McGonagallová otočila.

Celý týždeň som sa tešila na sobotu a na to, ako si pôjdem kúpiť šaty. A konečne nadišiel ten deň. S babami sme si sadli za stôl vo Veľkej sieni a toľko, čo som si nabrala raňajky, mi niekto zozadu prikryl oči svojimi dlaňami, na čo baby potichu zastonali. Chytila som jeho ruky. Podľa veľkosti to boli chlapčenské, ale boli jemné. Siriusovi nepatrili, to som vedela. Premýšľala som ďalej... žeby Lucius? Nie, on mal tiež iné ruky, to si pamätám.

V tom sa ten dotyčný prikrčil a nežne mi zašepkal do ucha: „Ahoj.“

Až som nadskočila, keď som spoznala ten hlas. Prepána! Veď som ho už tak dlho nevidela! Ako to, že je tu?! Schytila som jeho ruky a stiahla ich. V tom si ku mne prisadol známy chalan. Hneď som sa mu hodila okolo krku.

„Reg! Čo ty tu robíš?“ opýtala som sa ho šťastne.

„Ahoj, Elizabeth,“ široko sa na mňa usmial. „No, počul som, že máte o týždeň ples a keďže sa už školský rok končí a ja som skúšky na Durmstrangu urobil vynikajúco, tak som prišiel sem... aby som mohol navštíviť svojich priateľov. Možno tu ostanem až do plesu. Neviem, uvidím.“

„To by bolo fajn,“ odvetila som, tiež sa usmievajúc. Ani neviem, prečo som sa tak veľmi tešila, že ho vidím. Baby na mňa len nechápavo hľadeli. Vedela som, že nie sú nadšené jeho prítomnosťou. Keď som im povedala, že som mu odpustila, tvárili sa dosť skepticky. Snažila som sa im vysvetliť, že by to bolo odo mňa hrozné, keby som mu neodpustila. Pochopili to, no aj tak tam boli nejaké tie mínusy. A teraz to dávali viac než najavo. Prebodla som ich pohľadom a otočila sa späť k Regovi.

„Tak čo, ako sa máš?“

„Výborne. Som rád, že som späť tu, hoc len na pár dní,“ poobzeral sa vôkol seba a potichu si vzdychol. Videla som na ňom, že mu to chýbalo. Aj mne by to tu určite chýbalo, je tu skvele. „A čo ty?“

„Ja? No.. ja sa mám úžasne. Práve sme sa s babami chystali do Rokvillu, aby sme si mohli kúpiť šaty,“ vysvetľovala som nadšene, na čo len prikyvoval. „Kedy si prišiel? Bol si už s Luciom alebo Síriom?“

„Prišiel som len pred chvíľou. Ešte som si ani nestihol poriadne vybaliť veci... teraz budem bývať na internáte vo svojej izbe,“ dodal, keď som naňho pozrela s pozdvihnutým obočím. „A zatiaľ som bol len s Luciusom, ale nebol popravde nadšený,“ povedal skleslo.

Len som naňho súcitne pozrela a chytila ho za ruku. „Ale ja som rada, že ťa vidím,“ povzbudzujúco som odvetila, na čo sa len vďačne usmial.

„Ehm, ehm,“ ozvalo sa spoza Regovho chrbta. Ani som si nevšimla, kto k nám prišiel.

„Ahoj, láska,“ zaspievala som a vtisla Siriusovi na pery letmý bozk. Pozrela som na Rega, ktorý sa tváril dosť nesmelo. Postavil sa a bez toho, aby na Siriusa pozrel, so slabým ahoj odišiel. Len som si povzdychla a vrátila sa k jedlu.

„Nebudem sa tváriť, že sa nič nestalo. Ty si mu možno odpustila, no u mňa mu to tak ľahko neprejde. Neviem, na čo tu vôbec chodil,“ zavrčal Sirius a tiež si nabral raňajky.

„Sirius Black, už ma unavuje stále počúvať to, ako si neskutočne tvrdohlavý. JA som mu odpustila a to je hlavné. Mysli si, čo chceš. Prepáč, zlatko, ale nenechám si tebou skaziť pekný deň,“ odvetila som namrzene a pichla do hrášku v šaláte. „Och, ty si taký hlupák,“ chytila som jeho tvár do dlaní a vtisla mu na pery drsný bozk. „Nepokúšaj sa ma znova naštvať.“

Len sa zasmial, schytil ma za pás a pritiahol k sebe s hravými iskričkami v očiach. „Neboj sa, určite to budem robiť tak často, ako budem chcieť... si na zjedenie, keď sa zlostíš,“ zapriadol mi do ucha. Zobrala som hrianku a vopchala mu ju do úst. „Čo to robíš?“ zasmial sa, keď preglgol.

„To aby si ma nezjedol,“ odvetila som a odtiahla sa od neho, vstávajúc od stola, no on ma chytil za ruku. Len som pokrútila hlavou s víťazoslávnym úsmevom. „Nie, nie, láska. Ja teraz idem s babami kúpiť šaty a na obed sa stretneme u Troch metiel. Maj sa,“ zasmiala som sa a spolu s babami sme vyšli na letné hrejivé slniečko.