Záškodníci

Dni ubiehali ako voda. V januári mala Lily narodeniny- oslava bola výborná, zo začiatku iba pre nás baby a potom sa pridali aj chalani- a Remus s Jamesom v marci. Preto sa rozhodli, že si urobia spoločnú narodeninovú párty. Musela som uznať, že bola skvelá. Výborne som sa zabávala a myslím, že som nebola jediná. Ani vám neopisujem, ako ráno chalani vyzerali. Boli v takom príšernom stave, až som sa nad tým musela zasmiať.

Tvrdili mi totiž, že keďže je to dvojitá narodeninová oslava, musí sa piť za dvoch. Ja som pila s mierou a nedala som sa zlákať takým hlúpym nápadom. Nechala som ich tak, veď oni to ráno budú ľutovať. A mala som pravdu...

Vošla som do ich izby a vybuchla smiechom. Všetci štyria boli schúlení na svojich posteliach, s výnimkou Jamesa, ktorý sa rozvaľoval na zemi a skučal.

„Niečo vám je, chalani?“ opýtala som sa ich starostlivo, pri čom som sa ledva ubránila ďalšiemu výbuchu smiechu.

„Sa z nás ešte smej!“ zavrčal James. Podišla som k nemu a pozerala naňho z výšky. Na môj dušu vyzeral ako zbitý pes. A to nehovorím o zvyšku Záškodníkov.

„Potrebujete sprchu,“ skonštatovala som. „Už sú raňajky, tak by ste sa mohli pozviechať a ísť sa najesť.“

Na to sa James chytil za ústa, vstal a vbehol do kúpeľne, odkiaľ som už len počula nechutný zvuk. Samej mi z toho bolo zle.

„Idem za ním,“ povedal Sirius neochotne a ponáhľal sa za Jamesom. Sirius vyzeral zo všetkých najlepšie. Asi preto, lebo je už zvyknutý na alkohol, alebo preto, že som mu nedovolila toľko piť.

„Do riti! To je nechutné!“ zanadával James, na čo som sa len zasmiala a podišla k Removi. Bol schúlený do klbka pod perinou.

„Braček?“

„Nič nevrav,“ ozval sa spod periny a vykukol von. Bol bledý ako stena. Urobila som grimasu. Bála som sa, že sa nestihnem uhnúť. „Neboj sa, ja nezvyknem vracať. Len mi je dosť blbo,“ znova sa skryl pod perinu. Pohladila som ho po ramene- no aspoň myslím, že to bolo rameno- a vstala.

„Hneď som späť,“ vyšla som z izby a zamierila do Nemocničného krídla. Tam som si od Pomfreyovej zobrala niekoľko fľaštičiek s elixírmi proti bolesti hlavy a žalúdka a vrátila sa späť k Záškodníkom.

James už ležal na svojej posteli a vyzeral o kúsok lepšie, čo sa o Removi povedať nedalo. Bol ešte bledší ako pred tým, ak sa to vôbec dalo. Zobrala som poháre a naplnila ich čistou vodou. Ku každému som prišla a dala im elixír s pohárom vody. Poslušne ich vypili a o niekoľko minút sa už spokojne usmievali.

„Idioti,“ zavrčala som a vyšla z ich izby, zanechávajúc ich s prekvapeným výrazom. Nebyť mňa, ešte by im stále bolo zle. Vôbec som im tie elixíry nemusela nosiť, mohli si za to sami... aspoň by si to boli zaslúžili. Cestou do Veľkej siene som zastihla baby. Dobehla som k ním a ony hneď zmĺkli. Pred tým sa o niečom zhovárali.

„Tak?“ dychtivo sa ma opýtala Lily.

„Nekomentujem,“ odvetila som a zaškerila som sa. „Nevedia, kedy majú dosť a teraz za to pykali. No, až kým som im nedoniesla elixír proti bolesti... bolo mi ich ľúto, aj keď si to vlastne zaslúžili. Ale ja nie som taká chladnokrvná ako Bel-“

„Neopováž sa to dopovedať!“ zahriakol ma chladný dievčenský hlas.

„-latrix,“ dokončila som s krivým úsmevom, ktorý som mimochodom obkukala od Siriusa. :D Schytila ma za habit a drsne oprela o stenu pri sieni. Pozdvihla som obočie.

„Niekto sa tu zahráva s ohňom,“ zašepkala Bellatrix s nosom skoro nalepeným na tom mojom.

„Moja milá, Bella,“ zvýraznila som jej meno, „ty a oheň? Pche! Nechci ma rozosmiať.“

„Elizabeth, nechcem ti ublížiť, tak prestaň,“ zaškrípala zubami.

„Aj tak nič iné ako ubližovať nevieš,“ zasyčala som z toho, ako silno mi stláčala hrdlo. „Hádam mi naozaj len nechceš ublížiť?“

„A čo ak áno?“ zaškerila sa a v očiach sa jej objavili iskričky. Vytiahla som prútik a pritisla ho k jej lícu s víťazoslávnym úsmevom.

„Slečna Blacková!“ pohoršene zvolala profesorka McGonagallová, ktorá práve išla na raňajky. „Slečna Winnersová, čo to robíte?“

Bella ma hneď pustila, no stále mi hľadela do očí.

„Čo to má znamenať? Takto sa dámy nesprávajú! Obom vám strhávam 20 bodov a máte trest! Dnes večer sa hláste v mojej pracovni! A teraz choďte!“

Zamračila som sa na Bellu a vrátila sa k babám, ktoré stáli len kúsok od nás.

„Si v poriadku?“ opýtala sa ma Alice.

„Jasné, že som,“ odvetila som a vošla do siene, šúchajúc si krk. Sadla som si za stôl a zazerala na svoju protivníčku. „Hlupaňa! Kvôli nej sme prišli o 20 bodov a ešte mám aj trest! Veď som nič neurobila, len som jej priložila k tvári prútik!“

„Ona je už proste raz taká,“ povzbudivo sa na mňa usmiala Lily a ja som začala jesť.

Ani som sa nenazdala a bol tu večer. Navečerala som sa a zamierila ku kabinetu McGonagallovej. Už som išla zaklopať na dvere, keď sa otvorili a z nich vyšiel Dumbledore. Prekvapene na mňa pozrel a potom sa usmial.

„Veľa šťastia,“ poprial mi zvesela a vykročil chodbou. Nechápavo som za ním hľadela.

„Slečna Winnersová,“ oslovila ma profesorka a ja som sa otočila k nej, „poďte dnu.“

Vošla som a obzrela sa po miestnosti. Bella tam už bola a práve sedela na stoličke pod oknom. Zaškerila sa na mňa a otočila sa späť ku profesorke, ktorá sedela za svojím stolom. Zatvorila som dvere a čakala.

„Budete triediť tieto spisy podľa toho, v ktorom roku boli napísané a potom aj podľa abecedy. Ja si zatiaľ potrebujem niečo vybaviť. Vrátim sa... neviem kedy, ale budem sa ponáhľať. Keď sa vrátim, chcem, aby ste to mali hotové,“ vravela a vstala zo stoličky. „A dúfam, že vám znova nebudem musieť strhnúť body... tak sa správajte disciplinovane,“ prikázala a vyšla z miestnosti. Nenávistne som zazrela na Bellu a podišla k stolu. Boli na ňom dve škatule s kopou pergamenov. Schmatla som jednu z nich a posadila sa do rohu miestnosti. Bella napodobnila môj príklad, hoci dosť neochotne a sadla si na svoje predošlé miesto.

Najbližšiu pol hodinu som triedila pergameny a robila si kôpky. V duchu som kliala na hnusnú Blackovú. Ako môže byť niekto tak primitívny? Veď je to proti prírode! Po ďalšej pol hodine sa mi už nechcelo, tak som si dala pauzu.

„Neulievaj sa, Winnersová,“ ozvala sa Bella a hodila po mne pergamen. Naštvane som ho pridala na poslednú kôpku a zagánila na ňu.

„Ty buď radšej ticho! Ty by si to mala robiť, nie ja,“ zavrčala som a prekrížila si ruky na hrudi.

„Upokoj sa, nie je to nič strašné. Len to musíš triediť,“ zazubila sa. Odfrkla som si a znova sa pustila do triedenia.

Po asi hodine prišla McGonagallová. Presne včas, pretože som práve zatriedila posledný pergamen a vstala.

„Poukladajte to, prosím, na tú hornú poličku,“ požiadala ma. Zobrala som kôpky a vyštverala sa hore po rebríku, keď sa so mnou prevalilo dozadu a ja som spadla. Všetke pergameny ma zasypali. Bella sa len zachechtala, za čo som ju spražila pohľadom.

„Slečna Blacková, pomôžte jej,“ povedala profesorka.

„Nie, netreba, to zvládnem,“ odvetila som a zosypala som zo seba pergameny. „Ach nie, už som ich mala potriedené,“ zakňučala som, vstávajúc na nohy. Bellatrix sa rozosmiala na plné hrdlo. Naštvane som podišla k nej a vylepila jej. Ani som to nechcela urobiť, ruka mi sama vyletela a pristála na jej tvári. Odstúpila som o krok dozadu a chytila sa za ústa. Bella na mňa vypleštila oči a držala sa za líce.

„Ja.. ja... pr- prepáč,“ koktala som. Pozrela som na McGonagallovú, ktorá sa tvárila, akoby som vylepila jej.

„Slečna, to čo malo byť?“ pohoršene sa opýtala a premerala si ma nepekným pohľadom.

„Ja.. ona... smiala sa a... t- to ma vyto- vytočilo,“ habkala som. Nemohla som sa spamätať z toho, že som niekomu dala facku. A takú poriadnu. Už dávno som to chcela urobiť, no vlastne som o tom len premýšľala, ale teraz to urobila za mňa moja zlosť.

„Slečna, zajtra si tie pergameny prídete ku mne pretriediť znova,“ povedala profesorka. Naštvane som zazrela na ňu a potom na Bellu. Aj napriek tomu, že som jej strelila, uškŕňala sa. Došlo mi, že to kvôli tomu, že mám trest aj zajtra. Zavrčala som a vypochodovala z kabinetu, poriadne buchnúc dverami.

Do klubovne som vošla celkom namrzená. Mám ďalší trest u McGonagallovej! Čo som komu urobila?

Bellatrix Blackovej, keď si jej vylepila... povedal tichý hlások v mojej hlave. Nesnažila som sa to poprieť, lebo to bola pravda.

Sadla som si k Siriusovi a schúlila sa mu na hrudi. Najviac zo všetkého som milovala chvíle, keď som mohla byť v jeho náručí. Až teraz som si uvedomila, aký bol oproti mne veľký. Bez problémov ma celú objal, keď som bola na ňom takto schúlená.

„Aký bol trest?“ zaškeril sa, za čo som ho spražila pohľadom.

„Hrozný,“ zakňučala som. „Musím prísť aj zajtra.“

„Prečo?“

„No,“ zatiahla som. „Dala som Belle facku. A takú poriadnu.“

Na to sa Sirius hlasno rozosmial, až na nás pozerala celá klubovňa. „A to kvôli čomu?“

„Lebo ma naštvala,“ zašepkala som. „Rozsypali sa mi všetke potriedené pergameny a ona sa z toho začala smiať asi tak hlasno ako teraz ty.“

„No paráda,“ skonštatoval veselo. „Konečne jej niekto ukázal, že nie je kráľovná. Och, už dávno som to chcel urobiť.“

„No ja som ťa predbehla,“ zaškerila som sa. Len mi vtisol do vlasov bozk a viac si ma k sebe pritúlil. „Sirius?“ oslovila som ho po chvíli.

„Áno, láska?“

„Tak som premýšľala,“ začala som opatrne, „čo budeš robiť cez letné prázdniny? Kam pôjdeš?“

„Neviem, možno pôjdem k Jamesovi. Vždy k nim chodím,“ pokrčil plecami.

„No a práve preto som myslela, či by si nechcel ísť ku mne? No, do prázdnin budeme mať dom určite dokončený, takže by si mohol ísť so mnou... aspoň by sme boli spolu,“ dodala som s nádejou. Prekvapene na mňa pozrel, no po tvári sa mu rozlial široký úsmev.

„To by bolo skvelé,“ odvetil. „Ale nechcem vás doma otravovať.“

„Láska, ty nás určite otravovať nebudeš,“ poznamenala som. „Tak?“

Na chvíľu sa zamyslel, až sa mu na čele vytvorila nebadateľná vráska. „Tak teda fajn,“ odvetil napokon.

„Výborne,“ potešila som sa.