Záškodníci

Ráno ma zobudili slnečné lúče, ktoré do izby vtrhli bez toho, aby som im to dovolila. Pomaly som otvorila oči. Niekto sedel na mojej posteli a hľadel na mňa. Pretrela som si oči, aby som mohla zaostriť.

„Dobré ránko, láska,“ povedal Sirius s úsmevom. „Ako si sa vyspala?“

„Veľmi dobre,“ zaškerila som sa a ponaťahovala sa na posteli. „A čo ty?“

„Vynikajúco,“ odvetil a vtisol mi bozk na čelo. „Je krásne zobudiť sa a po boku mať lásku svojho života.“

Zasmiala som sa. „Viem si predstaviť, aké krásne.“

„Idem si ešte zbaliť veci a potom sa môžeme stretnúť v klubovni. Mohli by sme ísť spolu na raňajky,“ povedal a vstal z postele.

„Tak fajn, ja sa len umyjem a môžem ťa počkať dole,“ odvetila som.

„Super, budem sa ponáhľať,“ pobozkal ma a potichu vyšiel z izby. Poobzerala som sa. Baby ešte spali, nuž som vstala a zamierila do kúpeľne. Tam som si pustila studenú vodu a poriadne som sa umyla. Keď som sa vrátila do izby už celkom oblečená, Lily práve vstávala z postele.

„Dobré ráno,“ popriala som jej veselo.

„Aj tebe, Liz,“ odvetila a nahradila moje miesto v kúpeľni.

„Idem dole do klubovne počkať Siriusa, aby sme išli spolu na raňajky,“ povedala som jej skôr, ako stihla zatvoriť dvere. Len sa zaškerila, prikývla a zatvorila dvere.

Zišla som do klubovne a sadla si do kresla. Prešlo len niekoľko krátkych minút, keď som začula kroky od schodišťa. Otočila som sa a zbadala som Siriusa, ako sa ku mne prirútil a tuho ma objal.

„Čo je?“ zasmiala som sa, obmotávajúc ruky okolo jeho krku.

„Nič, len som rád, že ťa vidím,“ odvetil a vtisol mi na pery vášnivý bozk.

„Aj ja,“ odvetila som s úsmevom. „Tak ideme?“ Prikývol a spoločne sme sa pobrali na raňajky.

Sadli sme si za stôl. Zatiaľ čo mi na tanier položil dve hrianky, som nám obom naliala kávu. Jednu som postavila pred neho a z druhej som si odpila. Vzala som hrianku do ruky a začala jesť. Tú druhú si vzal Sirius.

„Ahojte,“ pozdravil nás zvyšok Záškodníkov aj s babami a prisadli si k nám.

„Čaute,“ odzdravila som.

„Ako sa ti spalo v našej izbe, Sirius? Respektíve s Lizy,“ zaškerila sa Lily.

„Vo vašej izbe fajn, no a s Lizy?“ zamyslene sa poškrabkal po brade. „Skvele.“

„Takže ste si to vyriešili,“ poznamenal Remus. „Som rád.“

„Aj my,“ odvetila som s úškrnom a pobozkala som Siriusa na líce.

„Inak,“ ozval sa znova Remus. „Kým prídeme domov, musíme sa zastaviť v Šikmej uličke. Potrebujem si ešte niečo vybaviť.“

V tom som si spomenula, že som ešte nekúpila darčeky. Budem to musieť vybaviť v Londýne.

„Dobre, že si mi to pripomenul. Tiež si niečo potrebujem vybaviť,“ veľavravne som na baby pozrela a tie sa len uškrnuli.

Akurát som sa chystala vyjsť z Veľkej siene, keď som si na niečo spomenula.

„Počkaj na mňa v klubovni,“ povedala som Siriusovi. Prikývol a ja som podišla k slizolinskému stolu, kde sedel Lucius aj s Narcissou.

„Ahoj, Lucius, Narcissa,“ pozdravila som ich oboch. „Môžeš na slovíčko?“ opýtala som sa Luciusa. Vstal a ja som ho zaviedla za najbližší roh. Otočila som sa k nemu a tuho som ho objala.

„Čo je, Elizabeth?“ opýtal sa ma zmätene. Odtiahla som sa od neho a venovala mu široký úsmev.

„Len som sa s tebou chcela rozlúčiť,“ odvetila som.

„Ale veď sa po prázdninách uvidíme,“ povedal pobavene.

„Ja viem,“ zatiahla som. „Ale... nemám pre teba žiaden darček, tak som si myslela, že aspoň úprimné objatie bude stačiť,“ vravela som so sklonenou hlavou. Chytil ma za bradu a zdvihol mi ju tak, aby som mu videla do jeho šedých očí. Vyzerali tak chladne, ale v skutočnosti z nich vyžarovala neha. Teda aspoň keď bol so mnou...

„Prečo sa trápiš s darčekom? Ja ho od teba nepotrebujem. Mne len stačí, že sa máš fajn a že si šťastná. Nič viac od teba nepotrebujem... len sa mi vráť zdravá,“ povedal, no tentoraz ma objal on. Šťastne som ho objala aj ja.

„Ak by sme sa nevideli do Štedrého večera, čo je viac ako isté, tak ti prajem šťastné a veselé,“ povedala som, keď sme sa od seba odtiahli.

„Aj ja tebe, Elizabeth. Uži si prázdniny,“ široko sa na mňa usmial.

„Aj ty,“ odvetila som. „Tak ja teda idem. Ahoj,“ povedala som a odkráčala som do klubovne.

O niekoľko hodín som už sedela v Rokfortskom exprese a sledovala zasneženú krajinku za oknami vlaku. Nevedela som sa dočkať chvíle, kedy spoznám svojho ocka. Svojho biologického ocka. Premýšľala som, ako asi môže vyzerať. Mama vravela, že Rema hneď spoznala, takže musí vyzerať ako on. A je vraj tiež taký milý. A čo pani Lupinová? Vraj je tiež veľmi milá... aspoň to mi tvrdil Remus.

Došli sme do Londýna. Na nástupišti som sa s Alice, Nat a Petrom poriadne rozlúčila, a potom som so svojím bratom, Siriusom, Lily a Jamesom vyrazila k Deravému kotlíku. O niekoľko minút sme už sedeli za stolom a pili ďatelinové pivo. S Lily sme sa od chalanov odpojili a išli nakupovať darčeky.

Po niekoľkých hodinách úmorného chodenia po obchodoch, sme sa vrátili do Deravého kotlíka a zložili sa pri stole.

„No, myslím, že som nakúpila dobre,“ prezerala som si obsah obrovskej tašky. „Ale stále nechápem, prečo si si nechcela vybrať ten darček.“

„Ja nechcem žiaden darček,“ rázne vyhlásila Lily.

„Tak ti aspoň zaplatím to pivo,“ navrhla som, pri čom som nahodila psie oči. Lily si len povzdychla. „Skvelé!“ rýchlo som zaplatila a prisadla si späť k nej.

O niekoľko minút sa k nám pridali aj chalani. Ešte sme sa chvíľu rozprávali, a potom som sa rozlúčila už ja s Lily a Jamesom.

„V pohode?“ opýtal sa ma Remus, keď sme už stáli pred jeho domom. Kŕčovito som prikývla a chytila Siriusa za ruku. Obaja sa na mňa povzbudzujúco usmiali a spoločne sme vošli do predsiene. Nebola nejak extra veľká, ale bola útulná. Hneď som sa cítila ako doma, ale pocit nervozity na seba nenechal dlho čakať.

„Remus, už ste tu?“ ozvalo sa z kuchyne a na chodbu sa vyrútil postarší pán so širokým úsmevom. Všetkých troch si nás prezrel, až nakoniec spočinul pohľadom na mne.

„Oci, tak toto je Elizabeth,“ predstavil ma Remus svojmu ockovi. Podišla som k nemu a jemne si s ním potriasla rukou.

„Ako veľmi sa podobáš na svoju mamu,“ povedal mi. Len som sa usmiala a vrátila sa k Siriusovi. „Sirius, rád ťa zase vidím,“ otcovsky ho potľapkal po ramene. Zaviedol nás do obývačky, v ktorej bola pani Lupinová.

„Remus,“ objala svojho jediného syna, a potom sa otočila k Siriusovi. „Sirius,“ aj jeho objala. „Ako sa máš?“

„Výborne a vy?“

„Aj ja, ďakujem,“ odvetila spokojne. Pomaly sa otočila ku mne. „Elizabeth,“ oslovila ma nesmelo a jemne mi potriasla rukou. „Rada ťa spoznávam.“

„Aj ja vás,“ usmiala som sa.

„Remus nám o tebe toľko hovoril,“ poznamenala.

„Naozaj?“ prekvapene som sa opýtala a pozrela som na svojho brata.

„Tak poďte, určite ste už hladní. Večera je už na stole,“ povedala pani Lupinová a viedla nás do kuchyne, zatiaľ čo Remus s pánom Lupinom vynášali kufre do izieb.

Večera bola vynikajúca a spočiatku tichá. Nikto nevedel, čo povedať. Nakoniec ticho prerušil pán Lupin.

„Tvoju mamu som už veľmi dlho nevidel, ako sa má?“ opýtal sa ma.

„Myslím, že dobre. A mám vás od nej pozdraviť,“ povedala som, zatiaľ čo mi Remova mama položila na tanier kúsok jablkového koláča. „Ďakujem.“

„Prosím ťa, nevykaj mi. Som predsa...“ zasekol sa a letmo sa pozrel na pani Lupinovú. „Som predsa tvoj otec.“

Posledná veta ma trochu zaskočila. Nečakala som, že to takto bude brať a hneď v prvý večer nášho stretnutia mi to povie. Myslela som, že sa k tejto téme tak skoro nedostaneme... vlastne som v to dúfala a zjavne si to pán Lupin všimol, pretože zahanbene sklonil hlavu.

„Hovor mi John,“ prehovoril po chvíli. Len som prikývla a ďalej sa venovala svojmu kúsku koláča.

Potom sme rozoberali školu. Pani Lupinová mi vravela, aký bol Remus ako dieťa pokojný, no teraz z neho rastie ´darebák´. Ale na Siriusa a Jamesa nemá. Premýšľala som, či náhodou nemala na mysli aj jeho premeny. 

Po večery som ostala v kuchyni s pani Lupinovou a pomáhala jej s riadom. Nemohla som to predsa všetko nechať na ňu. Čo by som to bola za hosťa?

„Nemusíš mi s tým pomáhať, veď si náš hosť,“ povedala, keď som umývala riad muklovským spôsobom.

„Veď práve,“ odvetila som s úškrnom. Chvíľu ma sledovala, no potom začala čistý riad odkladať na svoje miesta.

„Aký je Remus v škole?“ opýtala sa ma trochu sentimentálne. Rýchlo som na ňu pozrela. Hľadela na tanier, ktorý držala v ruke. Presne som vedela, na čo narážala. Nemyslela Removo správanie, alebo jeho učebné výsledky, skôr... jeho premeny. Určite vycítila, že to viem.

„Zvláda to výborne... s Jamesovou a Siriusovou pomocou je to oveľa ľahšie. Mne nechcú dovoliť, aby som im s tým pomáhala,“ vysvetlila som jej a odložila som posledný tanier. „Ďakujem za večeru, bola skvelá,“ pochválila som jej šikovnosť. Otočila som sa na odchod, no ona ma chytila za ruku. Otočila som sa späť k nej.

„Máš Johnove oči, vieš o tom?“ opýtala sa ma, uprene mi hľadiac do očí.

„Teraz už áno,“ uškrnula som sa. Po tvári sa jej rozlial široký úsmev, čo ma veľmi potešilo.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ prikývla som. „Ty a Sirius...“ zasekla sa.

„Chodíme spolu, áno,“ odvetila som. Znovu sa usmiala.

„Je to milý chlapec,“ poznamenala. „Tvoja izba je hneď vedľa Removej. Teda tretie dvere napravo.“

„Dobrú noc,“ popriala som a vyšla som z kuchyne. Vošla som do ´svojej´ izby a rozhliadla sa okolo. Bola malá, taká akurát pre jednu osobu. Hneď oproti dverám bolo okno s krásnym výhľadom na okolitú krajinu. Na pravej strane bola neveľká posteľ so svetlo oranžovými plachtami, presne takej farby, aká bola izba. A na druhej strane bol stôl s malým svietnikom. Zapálila som sviečky a po izbe sa hneď rozlialo slabé svetlo. Vyzeralo to veľmi útulne. Skriňa hneď pri dverách bola menšia, ale stačila na mojich niekoľko vecí. Siahla som po svojom kufri a začala sa vybaľovať. Veci som si dôkladne uložila na poličky.

O niekoľko desiatok minút som sa pozrela na výsledok, spokojne prikyvujúc. Prezliekla som sa do pyžama a zamierila do kúpeľne. Vlastne som sa pokúšala do nej dostať, ale ešte som nebola oboznámená s tým, kde je. A tak mi neostávalo nič iné, len nakukovať do všetkých dverí a dúfať, že nikoho nevyruším. Čo sa samozrejme stalo.

Otvorila som už asi piate dvere, keď som zahliadla Siriusa, ktorý sa práve prezliekal. Skríkla som a rýchlo zabuchla dvere. Prudko som dýchala, opierajúc sa o stenu. Ešte že mi bol otočený chrbtom... Zrazu sa otvorili tie isté dvere a v nich stál Sirius, ale už mal na sebe tepláky. Ospravedlňujúco som sa naňho usmiala.

„Prepáč, láska. Nevedela som, že budeš...“ naprázdno som prehltla.

„Nahý,“ dokončil s krivým úsmevom.

„Presne,“ tľapla som rukami a otočila sa na odchod, no on ma chytil za ruku.

„Kamže, kam?“

„Do kúpeľne,“ odvetila som. Pokrútil hlavou. Nalepil sa na mňa a začal ma vášnivo bozkávať.

„Sirius, tu?“ zasmiala som sa.

„Uhm,“ zamumlal a ďalej ma obdarúval bozkami. Len som sa zasmiala, keď mi do ucha zašepkal, ako sexy vyzerám v pyžame. Mala som na sebe saténové tielko a šortky.

„To nemôžete zaliezť aspoň do izby?“ ozval sa Remus spoza Siriusovho chrbta. Rýchlo sme sa od seba odtiahli s červeňou v tvári. Remus si nás pobavene prezeral.

„Prepáč, braček,“ odvetila som. „Idem sa teda umyť a spať. Tak dobrú noc,“ popriala som. Ešte som Siriusa pobozkala a vošla do kúpeľne. Tam som sa musela umyť studenou vodou, lebo som stále cítila, ako mi horí celá tvár. Umyla som si zuby a vyšla z kúpeľne. Pred ňou však stál Sirius. Pravdepodobne na mňa čakal, lebo hneď ako som otvorila dvere sa odlepil od steny a podišiel ku mne.

„No konečne. Už som si myslel, že sa nedočkám,“ skonštatoval a za ruku ma ťahal do jeho izby. Zabuchol za nami dvere a otočil sa ku mne, pri čom ma pritisol k stene. A tak ako pred tým na chodbe, ma začal vášnivo bozkávať.

„Sirius,“ snažila som sa ho zastaviť, no on sa nedal.

„Veď už nie sme na chodbe, tak čo?“

„Ale sme v dome...“ nevedela som, či to mám povedať alebo nie.

„Sme v dome tvojho biologického otca,“ dokončil za mňa. „Áno ja viem. Ale to nemení nič na fakte, že ťa milujem.“

Posledná veta ma zarazila a on si to všimol, lebo ma prestal bozkávať a skúmavo sa na mňa zahľadel.

„Ty mňa nie?“ opýtal sa zmätene a vystrašene zároveň.

„J- ja...“ koktala som. „Ty vieš, že ťa mám rada, ale... Sirius, váž slová. To, čo si mi povedal, je vážne. Nemôžeš len tak hocikomu povedať, že ho miluješ.“

„Ja to nerobím,“ ohradil sa, no napriek tomu sa mu na tvári rozlial široký úsmev. „Viem presne, čo to znamená a práve preto ti to hovorím. Si pre mňa všetkým, Elizabeth. Naučila si ma milovať... naučila si ma cítiť niečo, čo som pred tým necítil k nikomu. Ty si prvá, ktorej to hovorím a myslím to smrteľne vážne. Naozaj ťa milujem.“

Hľadela som mu do jeho búrkovo modrých očí a nevedela som, čo mu na to povedať. Netušila som, že by ma mohol mať až tak rád. Čakala som, že to bude brať ako obyčajný vzťah, aj keď som to tak nechcela. Naopak, želala som si, aby ma mal aspoň tak rád, ako ja jeho. Premohla som strach a konečne som sa odhodlala mu to povedať.

„Aj ja ťa milujem, Sirius,“ povedala som roztraseným hlasom a nežne som ho pobozkala, zatiaľ čo mi po tvári stiekla osamelá slza. Sirius sa odo mňa odtiahol a utrel mi ju. Jeho slová ma dojali. Vedela som, že s ním chcem byť do konca svojho života.