Záškodníci

V sobotu ráno som vstala skoro. Ponáhľala som sa na raňajky, keď ma zastavil Lucius.

„Čo dnes robíš?“ opýtal sa ma dychtivo.

„Idem do Rokvillu, prečo?“

„No, tak ma napadlo, že by sme sa tam potom mohli stretnúť,“ nadhodil opatrne.

„Veľmi rada, ale neviem, či budem mať čas. Idem s babami, a potom budem aj so Siriusom. A čakám na list od mami, či príde alebo nie. Ale pred tým než pôjdem, ti dám určite vedieť, okey?“

„Fajn,“ odvetil s úsmevom.

„Už si bol na raňajkách?“ opýtala som sa ho.

„Ešte nie,“ odpovedal a spolu sme vykročil chodbou. „Ako ti to s Blackom ide?“

„Zatiaľ veľmi dobre. A tebe s Narcissou?“

„Tiež tak... ale včera ma naštvala,“ dodal namrzene.

„Naozaj? A prečo?“ vyzvedala som.

„Je veľmi urážlivá. Človek si nemôže urobiť ani srandu,“ pousmial sa.

„Ozaj, pozdravuje ťa Regulus,“ povedala som po chvíli. Lucius prekvapene pozdvihol obočie. „Napísal mi list.“

„Aha,“ odvetil sucho. „Tak aj ja jeho.“

Vošli sme do Veľkej siene a rozlúčili sa pohľadom. Ja som zamierila k Nat, ktorá už sedela za stolom a čakala na mňa. Tak ako ja, ani jej sa nechcelo vyspávať. Nuž sme sa dohodli, že sa stretneme na raňajkách.

„Tak som tu,“ ohlásila som a prisadla si k nej.

„Vidím,“ zasmiala sa. Natiahla sa za pohárom a podala mi ho. „Tak ma napadlo, že ti nalejem kávu, kým prídeš.“

Usmiala som sa na ňu. „Ďakujem,“ a odpila som si z pohára. Hneď ma striaslo. „Cukor si tam nedala, však?“

„Nie,“ odvetila pokojne. „Nevedela som, koľko chceš.“

„Dve lyžičky,“ oznámila som jej, pri čom som si do kávy nasypala cukor.

Práve som jedla hrianku, keď ku mne priletela Lilina sova s listom od mami. Rýchlo som ho odviazala a otvorila ho. Sova do mňa však silno ďobla.

„Au! Čo chceš?!“ vybachla som na ňu. Vtedy mi to docvaklo a podala som jej misku s vločkami. Vďačne zahúkala a pustila sa do jedenia. Začala som čítať:

Elizabeth,

môžeme sa stretnúť na poludnie pred tou starou budovou, čo v nej vraj straší. Vždy zabudnem, ako sa volá.

Príde som mnou aj Tvoja sestra. Veci vezmem so sebou a dám Ti ich, keď sa stretneme.

Dávaj na seba pozor!

                                                                                              Mama

Paráda! Takže príde!

„Tak čo?“ vyzvedala Nat.

„Máme sa stretnúť na poludnie pri Škriekajúcej búde,“ oznámila som jej. „Idem to povedať Luciusovi.“

Vstala som a vykročila k slizolinskému stolu.

„Lucius,“ oslovila som ho a on sa otočil. „Ahoj, Narcissa,“ pozdravila som jeho priateľke, ktorá sedela pri ňom. „Tak o tretej môže byť?“ opýtala som sa ho.

„Fajn. Takže o tretej u Troch metiel?“

„Dobre, tak sa vidíme tam. Majte sa,“ odkráčala som späť k chrabromilskému stolu a ďalej sa venovala svojim raňajkám. Za ten čas sa k nám pridali aj Lily a Alice.

„Tak, kam pôjdeme?“ opýtala sa Alice.

„Neviem, ja by som chcela ísť kúpiť darčeky, keďže zajtra už ideme domov na prázdniny. Nemám nič pre Jamesa,“ vravela Lily, napchávajúc sa toastom.

„Ani ja som ešte nič nekúpila,“ pridala som sa. Ja som už svoje raňajky dojedla, a tak som len čakala, kedy dojedia aj baby. „Premýšľala som, čo by som Siriusovi mohla kúpiť. A aj Removi... och, neznášam kupovať darčeky!“

„Nie si sama, Liz. Ani ja to veľmi neobľubujem, ale páči sa mi, keď tie darčeky dotyčný otvorí a teší sa z nich. Je to milé,“ zasmiala sa Alice.

 „To asi každý... ale ja naozaj neviem, čo im kúpiť...“

„Kúpiť? Komu? Mne?“ prisadol si k nám Sirius a hneď nás zasypal otázkami.

„Aj tebe dobré ráno, láska,“ vtisla som mu na pery bozk.

„Ďakujem. Tak o kom ste to hovorili?“ dožadoval sa odpovede.

„Dnes sa mám stretnúť s mamou a sestrou. O dvanástej pri Škriekajúcej búde. A o tretej s Luciusom u Troch metiel,“ zmenila som tému len, aby som mu nemusela povedať, že som hovorila o ňom.

„S Malfoyom?“ neveriacky sa ma opýtal.

„Áno s ním. Vadí to?“ zaškľabila som sa.

„Aj by som povedal áno, ale to by si sa na mňa naštvala, čo?“

„To teda hej,“ odvetila som. „Dobré ráno, chlapci,“ popriala som Removi, Jamesovi a Petrovi, ktorí sa k nám pridali.

„Aj tebe,“ odvetili jednohlasne a pustili sa do raňajok.

„Ale popravde mi to vadí,“ povedal po chvíli Sirius. Pozrela som naňho s pozdvihnutým obočím. „A na mňa si nájdeš čas? No, budeš chcieť byť s babami, potom tvoja mama, tak Malfoy... a čo ja? Som len tvoj chlapec.“

„Sirius, o čo ti ide?“

„O nič, len ma štve, že si viac so svojimi kamarátmi ako so mnou,“ povedal a bolo vidieť, že ho to trošku vytočilo.

„Viac s kamarátmi? Sirius, veď sme spolu každý deň,“ poznamenala som a už aj vo mne to vrelo. O čo mu došľaka ide?! To si ma chce teraz pohnevať, alebo čo?!

„Sme spolu každý deň, to áno. Ale nie tak, ako si to predstavujem,“ protirečil mi.

„Ale veď ja sa potrebujem aj učiť a niekedy predsa potrebujem byť aj s babami-“

„Ale si s nimi viac, ako so mnou...“ skočil mi do reči.

„Ja nie som ty, že sa nepotrebujem učiť,“ pokračovala som, akoby ma vôbec neprerušil.

„Ako si to myslela?!“ vybachol na mňa.

„Nijak,“ zasyčala som a bojovne som prekrížila ruky na hrudi.

„To isto!“

„Síirius, prestaň! Ja sa s tebou nechcem hádať!“ zrúkla som. Cítila som na sebe pohľady mojich priateľov a aj ostatných v sieni, ale bolo mi to jedno.

„Ani ja, tak neviem, na čo sa tu hráš!“ zavrčal.

„Ja sa na niečo hrám?!“

„Áno,“ odvetil rázne. Moje obočie vyletelo k vlasom, ak sa to vôbec dalo ešte viac.

„Fajn! Ako myslíš, Sirius!“ vybuchla som a vstala som od stola. „Ak sa na niečo hrám, tak sa potom s tebou už nemám o čom rozprávať!“ vypochodovala som z Veľkej siene, sprevádzaná nechápavými pohľadmi všetkých, čo sledovali hádku medzi mnou a Siriusom, ktorý si hovorí môj chalan.

Vošla som do spálne (poriadne buchnúc dverami, aby sa mi aspoň trochu uľavilo), natiahla na seba hrubý sveter, kabát a šál a s vreckom plným galeónov som prišla k Dubovým dverám. Čakala som na baby, ktoré boli ešte stále vo Veľkej sieni. Videla som, ako z nej vychádza Sirius. Naschvál som sa otočila chrbtom k nemu a ignorovala ho.

Ja sa na niečo hrám?! Ktorý kretén mu niečo také povedal?! Alebo na to prišiel sám? Ak áno, tak je hlupák! Nikdy som sa na nič nehrala, prečo by som to mala robiť teraz? Nechápala som jeho reakciu, ktorá bola až prílišná.

Hnusný egoista! Nikdy nerozmýšľa nad tým, čo povie a potom to niekomu ublíži. My sme sa už hádali veľa krát, ale väčšinou len kvôli maličkostiam a to sme sa hneď uzmierili. Ale povedať mi niečo také, to je kruté!

„No konečne,“ zavrčala som, keď ku mne baby konečne prišli.

„Nevylievaj si svoju zlosť na nás. Naštval ťa Sirius, tak sa choď vykričať naňho,“ povedala Lily a vyšla z hradu. Povzdychla som si a ponáhľala sa za ňou. Alice a Nat len pokrčili plecami a nasledovali môj príklad.

„Prepáč, Lily, nemyslela som to zle. Len ma naštval a teraz tú zlosť v sebe dusím,“ vysvetlila som jej. Ďakujem Sirius! Teraz sa ešte pohádam s najlepšou kamoškou.

„To je v poriadku, ale druhý krát si to nevylievaj na nás,“ odvetila a objala ma okolo pliec.

„Sľubujem, že sa to už nestane,“ usmiala som sa.

Najprv sme sa vybrali k Medovým labkám a nakúpili si hromadu sladkostí. Potom sme zašli do kníhkupectva. Lily mi poradila, aby som Removi kúpila knihu- rád číta. No nenašla som žiadnu zaujímavú, nech som sa snažila akokoľvek. Nakoniec som to vzdala a s tým, že mu kúpim niečo iné som sa pobrala ku Škriekajúcej búde, lebo už bolo skoro poludnie.

Prešla len krátka chvíľa a už som kráčala po uliciach zasneženého Rokvillu s mamou a sestrou. Baby nás nechali a išli ešte nakupovať. Potom sa mám s nimi stretnúť u Troch metiel.

Celý čas som im rozprávala o Rokforte a mojich priateľoch. A potom mi oni vraveli, čo je doma nové. Zistila som, že mama už vyhliadla jeden dom, ale nepovedala mi kde.

Ukázala som im celý Rokville, hoci by som ja sama potrebovala sprievodcu. Ani som sa nenazdala a už bolo trištvrte na tri.

„Prepáčte, ale už musím ísť. Mám sa stretnúť s jedným kamarátom,“ povedala som a obe som objala.

„A Sirius? Myslela som, že budeš s ním,“ poznamenala mama.

„On je s Remom a ostatnými... a budeme spolu celé prázdniny,“ odvetila som. „Tak sa majte. A šťastné a veselé,“ zobrala som si od mami tašku s mojimi vecami, ešte raz sa s nimi rozlúčila a odišla preč.

Ponáhľajúc sa som zamierila k Trom metlám, aby ma Lucius nemusel dlho čakať. Vošla som dnu, otrepala si kabát a prehrabla vlasy. Rozhliadla som sa po hostinci. Lucius sedel úplne v rohu s hlavou v dlaniach. Podišla som k nemu.

„Ahoj,“ pozdravila som ho veselo, zhodila som zo seba mokrý plášť a sadla si za stôl.

„Ahoj,“ odvetil zamyslene.

„Deje sa niečo?“

„Nie, nič,“ odpovedal jednoducho.

„Lucius?“ zavrčala som s krivým úsmevom.

„Pokojne choď za Siriusom, mne vôbec nevadí, že sme spolu neboli už vyše dvoch týždňov...“

„Tá hádka?“ opýtala som sa vecne, pri čom mi úsmev zmizol z tváre. Lucius mlčal, čím to len potvrdil. „Pozri, mne je jedno, či to Siriusovi vadí. Som s ním každý deň a niekedy musím byť aj s tebou a babami. Nemôžem sa predsa venovať len jemu.“

„Ja ti rozumiem, Elizabeth. Ale keď ste sa pohádali, mala by si ísť za ním, aby ste si to vyjasnili,“ radil mi a odpil si z čaju.

„Čo ti prinesiem, zlatko?“ opýtala sa ma Rosmerta.

„Rebarborový čaj, prosím,“ odvetila som a otočila som sa späť k Luciusovi. „Na vyjasňovanie budem mať celé prázdniny. Teraz som s tebou konečne po dlhej dobe sama. Nie si rád? Už to tak dlho nebolo.“

„Som rád, naozaj. Ani nevieš ako, ale nechcem, aby si sa so Siriusom hádala. Viem, že sa máte veľmi radi a bola by škoda, keby ste sa rozišli,“ nedal sa.

Zasmiala som sa. „Ja sa so Siriusom nerozídem, na to ho až príliš ľúbim. Len chcem, aby si priznal chybu. Nemal mi povedať to, čo mi povedal. Bolo to od neho kruté...“

„Nech sa páči,“ položila predo mňa čaj Rosmerta.

„Ďakujem,“ povedala som. Chvíľu sme mlčali, až ticho prelomil Lucius.

„Ako ti ide doučovanie?“

„Veľmi dobre. Snažím sa všetko si precvičovať každý deň, ale nedá sa to pri všetkých kúzlach,“ odvetila som.

„Jasné, ale hlavné je, že sa učíš a ide ti to,“ poznamenal. Dvere sa otvorili a spolu so snehovými vločkami vošli do hostinca Záškodníci, ale bez Siriusa. Zakývala som im na pozdrav a oni mi veselo odkývali.

S Lucusiom sme sa dali do debaty a preberali, čo budeme cez prázdniny robiť. Prezradil mi, že ho Narcissa pozvala k nej domov, ale on odmietol, lebo musí byť so svojimi rodičmi. No potom ju pôjde navštíviť. Povedal, že je niekedy poriadne dotieravá, ale zatiaľ je to medzi nimi fajn. Čo ma veľmi teší.

V tom dnu vošli baby a sadli si ku Záškodníkom. Usmiala som sa na ne a ďalej sa venovala Luciusovi.

„Choď za nimi,“ povedal odrazu.

„Nie, teraz som tu s tebou,“ odvetila som a dopila čaj.

„Choď za nimi!“ zopakoval, no tentoraz ráznejšie. „Ja pôjdem za Cissou. Nebola práve dvakrát nadšená, keď som jej povedal, že sa s tebou mám stretnúť.“

Zahľadela som sa na stenu.

„Tak idem nájsť Cissy,“ poznamenal a vstal od stola. Ja tiež. „Keby sme sa vo vlaku nestretli, tak ti prajem pekné prázdniny. A uži si ich,“ tuho ma objal.

„Tak fajn,“ vzdychla som. „Aj ty si ich uži. A pozdrav Cissu,“ zaškľabila som sa.

„Určite, tak sa maj,“ zasmial sa a vyšiel do studeného vetra bičujúceho do okien hostinca. Vykročila som k stolu, pri ktorom sedeli moji priatelia.

„Môžem si prisadnúť?“ opýtala som sa ich.

„Čo, Malfoy ťa išiel vymeniť za druhú?“ opýtal sa známy hlas spoza mňa. Zatiaľ, čo som sa otočila, Lily slabo zastonala. Pravdepodobne si myslela, že príde hádka. Ja som o ňu však nemala záujem.

„Áno, ale čo ti to tu budem vysvetľovať,“ poznamenala som a otočila som sa späť k stolu.

„Ja len, že si moje dievča, tak by si sa tak aj mala chovať,“ povedal Sirius až príliš pokojným hlasom. Otočila som sa k nemu s pozdvihnutým obočím.

„Už zase začínaš?“

„Zase? O čom to hovoríš?“ nechápal.

„No, najprv na mňa vybehneš vo Veľkej sieni a teraz tu,“ vysvetlila som pokojne.

„Teraz som na teba nevybehol,“ ohradil sa.

„Vážne? Mne to tak prišlo,“ otočila som sa k priateľom. „Idem... niekam idem, takže sa uvidíme v hrade. Majte sa,“ otočila som sa a vyšla som z hostinca. Nemala som nikam namierené, a tak som sa len tak prechádzala, hoci mi bola poriadna zima. K Trom metlám sa rozhodne nevrátim, nechcem sa znova hádať so Siriusom. Nechápem, prečo je tak tvrdohlavý a neprizná si chybu.

Možno má pravdu a mala by som s ním byť častejšie. Ale urobím to až vtedy, keď sa mi ospravedlní.