Záškodníci

Prešiel týždeň a ja som stále ležala v Nemocničnom krídle. Každú chvíľu som prehovárala madam Pomfreyovú, aby ma pustila, no ona to hneď zatrhla a poslala ma späť do postele. Nuž mi neostávalo nič iné, len sa nudiť v posteli a piť nechutné elixíry. Aspoň že ma navštevovali moji priatelia, inak by som sa unudila. Čo sa skoro aj stalo, preto som požiadala Lily, aby mi sem nosila úlohy. Je to hrozné, ale aspoň niečo môžem robiť. Niekedy som si vybrala pergamen a písala texty piesní. Rada spievam a vždy ma bavilo vymýšľať nové piesne. No najhoršie to bolo s textom. Melódia pre mňa bola maličkosťou, ale slová?

Bol piatok večer a ja som sa trápila s úlohou na OPČM. Naštvane som položila knihu na stolík a prekrížila som si ruky na hrudi. Celý deň za mnou nik neprišiel! Vari na mňa zabudli?!

„Slečna, už môžete odísť, ale vypite ešte tento elixír,“ podišla ku mne madam Pomfreyová,  podala mi tmavo modrý elixír a ja som ho s nechuťou vypila. Obliekla som sa do čistej uniformy a zobrala si svoje veci.

„Ďakujem vám veľmi pekne za vašu starostlivosť a nervy,“ zaškľabila som sa, keď som stála pri dverách. „Pozvem vás za to na ďatelinové pivo, ak by ste mali záujem.“

„To rozhodne nie. Ale aj tak ďakujem za pozvanie,“ odvetila s úsmevom. „A k tým nervom: snáď tu už nebudete musieť byť tak dlho,“ zasmiala sa a vošla do svojej pracovne.

„Nebojte sa, postarám sa o to!“ zvolala som za ňou. Ani ja tu už nechcem stráviť taký dlhý týždeň. Vyšla som z miestnosti a vykročila chodbou. To teda bol týždeň! Snáď už nikdy nebudem musieť piť tie nechutné elixíry. Ale jedlo nie je na zahodenie, síce som väčšinou musela jesť len kašu, ale dalo sa to zvládnuť. V tom mi zaškvŕkalo v bruchu. No mala by som ísť na večeru.

Vošla som do Vstupnej haly a asi v strede nej stál hlúčik detí. Pokrčila som plecami a pokračovala do Veľkej siene, keď na mňa niekto zavolal a ja som sa otočila.

„Elizabeth,“ dobehol ku mne Regulus. Podvihla som obočie a čakala som, čo asi povie. „Len som chcel... chcel som sa ti poďakovať.“

„A za čo?“ opýtala som sa ho namrzene. Celý týždeň som o ňom premýšľala a nie som si celkom istá, či som urobila správne, keď som mu hneď odpustila.

„Že sa na mňa nehneváš-“

„A to povedal kto?“ skočila som mu do reči.

„No... myslel som, že keď si mi to odpustila, tak sa na mňa nehneváš,“ povedal nervózne.

„To že som ti odpustila nemusí znamenať, že bude všetko okey. Hádam len nečakáš, že budeme priatelia?“

„N- nie, nečakám,“ zakoktal sklamane a sklonil hlavu.

„Prestaň s tým!“ zahriakla som ho.

„S čím?“ nechápavo sa ma opýtal.

„Netvár sa tak zničene. Neverím, že ti je to až tak ľúto!“

„Prečo? Ako si môžeš myslieť, že by ma to nemrzelo?!“ zvolal naštvane.

„Ja neviem,“ odvetila som.

„Nemôžeš vedieť, čo cítim. Ako ma to trápi! Koľko krát ti mám povedať, že som to nechcel urobiť?!“

„Tak prečo si to aj napriek tomu urobil?“

„Neviem!“ zvolal zúfalo. Chvíľu som naňho hľadela a nevedela som, čo povedať, alebo ako sa mám k nemu správať.

„Vylúčili ťa?“ opýtala som sa ho, keď som si všimla kufor položený v strede chodby.

„Hej,“ prikývol. „Rodičia ma posielajú na Durmstrang. Nechcem tam ísť, ale tu už študovať nemôžem. A naši chcú, aby som doštudoval.“

„Snáď ti tam bude lepšie ako tu,“ poznamenala som a prezrela som si jeho tvár. Bol tak veľmi podobný Siriusovi. Tie črty tváre, oči, nos, pery, lícne kosti, brada. Všetko! Všetko mali rovnaké, ale Sirius bol predsa len v niečom krajší. Bol ohľaduplnejší a krásne sebavedomý. Milovala som na ňom všetko. Aj vrásky na čele, ktoré mal, keď sa naštval. Pre mňa bol dokonalým vo všetkom, čo robil, ako sa správal a vyjadroval...

„Musím ísť,“ povedal po chvíli a pozrel mi do očí. „Ďakujem, že si mi to odpustila. Nezaslúžim si to.“

„Ale zaslúžiš. Nikoho by to asi nemrzelo tak ako teba,“ odvetila som a v tom ma objal. Ale len tak krátko. Prekvapene som zažmurkala. Nestihla som sa ani spamätať, keď odo mňa rýchlo odkráčal a vyšiel z hradu. Stála som na mieste ako prikovaná a pozerala na dvere, za ktorými zmizol.

No páni! To malo byť čo? Po niekoľkých sekundách som sa spamätala a vošla som do Veľkej siene. Došla som k chrabromilskému stolu, no nikto z mojich priateľov tam nebol.

„Ahoj, Elizabeth, tak už je ti fajn?“ oslovil ma Frank Longbottom. „Môžem si prisadnúť?“

„J- jasné,“ zakoktala som. Milo ma prekvapilo, že ma oslovil práve on. „Je mi fajn,“ odvetila som len tak mimochodom.

„To som rád,“ odvetil s úprimným úsmevom. „Počuj, mám ti odkázať, že sa máš ponáhľať po večeri do klubovne.“

„Ehm, prečo?“

„Neviem, len mi povedali, že ti mám odovzdať tento odkaz. Mám na teba počkať?“

„Keď chceš,“ odvetila som a naložila som si jedlo. Začala som jesť, pri čom som premýšľala o tom, prečo mi to mal Frank odkázať. Prečo sa mám ponáhľať? Niečo vyviedli? Och! Som mimo len týždeň a oni už niečo vyvedú! Pozrela som za slizolinský stôl. Ani Lucius nebol na večeri. Sakra! Kde sú všetci?!

Rýchlo som do seba nahádzala večeru a otočila som sa k Frankovi. „Počkáš, prosím chvíľu? Len sa chcem niekoho niečo opýtať,“ povedala som a on len prikývol. Vstala som a ponáhľala som sa k slizolinskému stolu.

„Narcissa,“ oslovila som blondínu sediacu chrbtom ku mne. Otočila sa ku mne so spýtavým pohľadom. „Ahoj, nevieš, kde je Lucius? Potrebujem sa s ním porozprávať.“

„Je v klubovni. Mám mu odkázať, že si ho hľadala?“

„Áno, to by bolo fajn. Ďakujem,“ prikývla a ja som sa otočila na odchod.

„A Elizabeth?“ zastavila ma. „Je ti už fajn?“

Prekvapene som zažmurkala. „Áno, je,“ odvetila som s úsmevom. „Tak teda ahoj,“ otočila som sa a s Frankom sme vyrazili do klubovne.

 Stáli sme už pri portréte Tučnej panej, keď sa zvnútra ozval veselý smiech. Hm, aspoň niekto sa zabáva. Frank povedal heslo, pretože ja som nové nepoznala, keďže som bola v Nemocničnom krídle a vošla som dnu. Strčila som dnu len jednu nohu a už ma niekto chytil za ruku a vtiahol medzi hŕbu deciek.

„Čo to...?“

„Lizy, miláčik!“ priskočil ku mne Sirius a vtisol mi na pery bozk. Cítila som z neho ohnivú whisky.

„Sirius, čo to má byť?“ dožadovala som sa odpovede a rozmachla som sa rukami.

Ten ma chytil do náručia a predieral sa davom. „Moja frajerka je konečne zdravá! A jej kamoška ma narodkyyy!“ rozkrikoval sa. Všetci šťastne zvýskli a venovali sa svojej zábave.

„Sirius, daj ma na zem!“ prikázala som mu a on ma hneď poslúchol. „Ty si pil?“

„Len trošku,“ odvetil pokojne a podal mi pohár ďatelinového piva.

„A... a kto má narodeniny?“ odpila som si z pohára.

„Alice, predsa!“

„Čože?!“ vyprskla som. „To už dnes? Ja som myslela, že až za týždeň... no to som si myslela pred týždňom. Došľaka!“ zanadávala som a pohľadom vyhľadala Alice.

„Lizy!“ zvolali moje najlepšie priateľky a tuho ma objali.

„Ahojte,“ odvetila som. „Alice, prepáč, ja... Ja som si myslela, že máš narodeniny až o týždeň. Prepáč, prepáč, prepáč,“ zatiahla som.

„To je v poriadku, Liz,“ zasmiala sa a ťahala ma k stolu, kde bolo kopu jedla. Samé sladkosti, pitie a rôzne hlúposti. „Dnes sa oslavuje! Pustili ťa z Nemocničného krídla a je ti super!“

Nervózne som sa zasmiala. „Jasné, cítim sa skvele,“ odvetila som s vynúteným úsmevom. Vôbec som sa necítila skvele. Stále mi po hlave behal Regulus. Naozaj ho to tak mrzelo, alebo to na mňa len hral?

„Sestrička!“ podišiel ku mne Remus aj s Potterom.

„Čau, Winnersová,“ pozdravil Potter a objal Lily okolo pliec. A ona sa nebránila, nestrhal ani nič podobné!

„No páni! Dnes je na mňa tých prekvapení až priveľa, nemyslíte?“ zachechtala som sa. „Vy spolu chodíte?“

„Uhm,“ prikývla Lily a pobozkala Pottera.

„A smiem vedieť od kedy?“

„Od včera večera,“ uškrnul sa Potter.

„Aha,“ odvetila som sucho a odpila som si z piva.

„Liz, poď nám niečo zaspievať!“ zvolala na mňa Nat a ponáhľala sa ku mne.

„N- nie,“ zakoktala som. „Čo ti šibe?“

„Prosím, veď mám narodeniny. Kvôli mne,“ nahodil Alice psie oči. „Prosíííím.“

„Tak fajn,“ povzdychla som si. „Ale ja neviem čo.“

„Hocičo, ale hlavne veselé,“ odvetila Alice a ťahala ma do stredu miestnosti.

„Alice, počkaj! Aspoň sa pôjdem prezliecť a zatiaľ si premyslím, čo by som mohla zaspievať,“ vravela som rýchlo.

„Tak fajn, ale ponáhľaj sa,“ odvetila a ja som rýchlo vybehla po schodoch do spálne. Vrhla som sa ku skrini a začala z nej vyberať veci. Nakoniec som z nej vybrala šortky a obyčajný top. Rýchlo som sa obliekla, prečesala vlasy a zišla dole do klubovne.

Stála som na predposlednom schode, keď ku mne pribehla Alice a na celú miestnosť zvolala: „A prichádza naša hviezda, Elizabeth WInnersová!“ stiahla ma dole k stolu. Sirius ma chytil za bedrá a vydvihol hore. Postavila som sa na stôl a usmiala som sa.

Skvelé! A čo mám teraz spievať? Uklonila som sa a všetci začali povzbudzujúco tlieskať a pískať. Pozrela som na Siriusa, ktorý sa na mňa usmieval a prikývol mi. Nahla som sa k nemu a pobozkala som ho. Narovnala som sa, odkašľala si a začala spievať- Miley Cyrus party in the USA. Všetci sa pustili do tanca. Niektorý na mňa obdivne zazerali a iní sa zase zabávali. 

Sirius sa len vrtel na mieste a pil s Potterom ohnivú whisky. Baby tancovali okolo Rema, ktorý sa smial ako zmyslov zbavený a Peter sa pri stole napchával koláčikmi. Dospievala som pieseň a všetci mi začali tlieskať. Bol to úžasný pocit. Prvýkrát som spievala naozajstnému davu. Paráda! Tak na toto by som si rýchlo zvykla.

Už som chcela zísť dole, keď ma Remus zastavil. „Ešte jednu, ale teraz pomalú,“ zašepkal mi do ucha a uškrnul sa. Len som sa zasmiala a začala spievať moju obľúbenú pieseň od Vanessy Carlton- pretty baby. Decká sa hneď popárikovali, no Sirius stál pri stole a túžobne na mňa pozeral. Odložil pohár a vyšiel ku mne na stôl. Objal ma, pri čom sa vlnil v rytme piesne. Dospievala som posledné tri slová a on ma hneď pobozkal. Bol to ten najkrajší bozk, aký mi kedy venoval. Až sa mi z neho podlamovali kolená! 

Zložil ma zo stola a ťahal hore schodmi. Zastavila som, keď som zbadala, kam ma ťahá.

„Tam by som nemala,“ poznamenala som napäto.

„Ty, ako dievča, môžeš ísť do chlapčenských spálni,“ odvetil a ťahal ma k jeho spálni. Vedela som, čo príde, no nedokázala som zastaviť. Vošli sme do izby a Sirius zamkol dvere. Otočil sa a pomalým krokom prišiel ku mne.

„Och, už by som zabudol,“ zašepkal a rýchlo podišiel ku skrini. Vytiahol z nej staré rádio. Chvíľu sa s ním babral, no keď naladil pomalú pesničku, vrátil sa späť ku mne. Ja som si za ten čas, kým ladil rádio, sadla na jeho posteľ. Sadol si ku mne a uprene mi hľadel do očí.

„Láska, ľúbim ťa,“ zašepkal a začal ma bozkávať. Pritiahla som si ho k sebe a tuho ho objala. Pomaly ma zatlačil na posteľ a celým telom si na mňa ľahol. Obom sa nám zrýchlil dych. Pohladil ma po tvári a začal ma vášnivo bozkávať. Každou sekundou sa naše bozky prehlbovali, až som sa konečne ovládla a jemne ho od seba odstrčila.

„Nie, láska, to odo mňa nechci. Sme spolu príliš krátko na to, aby sme mohli mať sex,“ poznamenala som a sadla som si na koniec postele. Sirius sa rýchlo spamätal a vstal.

„Prepáč, to bol len taký skrat... to robí ten alkohol,“ odvetil a ospravedlňujúco sa na mňa usmial.

„To je v poriadku,“ opätovala som mu úsmev. „Poď, vrátime sa dole,“ chytila som ho za ruku a spolu sme sa vrátili do klubovne. Tam to žilo ešte viac ako doteraz. So Siriusom sme podišli k stolu a naliali si whisky. Zabávali sme sa do neskorej noci, pili, jedli a tancovali. 

Zrazu som vedľa seba začula buchot, no nevenovala som mu pozornosť. V tom ma ale oslepilo silné svetlo a ja som sa strhla, keď som začula Potterovo zlostné mrmlanie.

„Dajte pokoj! Chcem spať!“ rozčuľoval sa. Otvorila som oči a zmeravela na mieste, keď som zistila, kde som. Ležala som v Siriusovej posteli. Rýchlo som sa posadila, no nemala som to urobiť, lebo sa mi zatočilo v hlave. Hodila som sa späť na posteľ a chytila som sa za hlavu, ktorá ma príšerne rozbolela. Preboha, čo tu robím?! Ako som sa sem dostala?! To som toľko pila, že si nemôžem na nič spomenúť?

Znova som sa posadila, tento krát pomaly a poobzerala som sa po miestnosti. Remus stál pri okne a rozťahoval závesy.

„Dobré ráno, sestrička,“ usmial sa a ďalej sa venoval upratovaniu izby. Potter ležal na vedľajšej posteli a Lily pri ňom. Len som sa zasmiala a pohľadom som hľadala Siriusa. Ten tu však nebol. Zaostrila som zrak na posteľ pred sebou a zbadala som tam niečo okrúhle. Tak to bude určite Peter. Kto iný by mohol byť taký tučný? Teda nie že by bol nejako extra tučný, ale je vidieť, že sa rád napcháva sladkosťami. Spustila som nohy z postele a ponaťahovala som sa. V tom zo mňa spadla prikrývka a ja som sa zistila, že som len v spodnom prádle. Zvrieskla som.

„Čo sa deje?“ skočil z postele Potter a poobzeral sa po izbe. Rýchlo so na seba natiahla prikrývku a obmotala som si ju okolo tela.

„Nič, nič... len spi ďalej,“ odvetila som a Potter si ľahol späť k Lily. A hneď aj zaspal. Spýtavo som pozrela na Rema a ten sa len zaškeril.

„Nič sa nestalo,“ upokojoval ma. „Len ti dal dole veci, aby sa ti nespalo zle. Sám si to nepamätá, bol dosť opitý.“

Spadol mi kameň zo srdca. „Super,“ povzdychla som si. „Už som sa zľakla, že...“ zasekla som sa. Remus sa len zasmial. „Kde je?“

„V kúpeľni,“ kývol k dverám.

„Fajn, idem sa do izby umyť a obliecť a potom,“ pozrela som na hodinky. „Potom sa stretneme na raňajkách. Povedz to prosím Siriusovi.“

„Okey, poviem,“ odvetil. Zobrala som svoje veci a vyšla som z izby.

Vošla som do svojej izby a zamierila som si hneď do kúpeľne. No super! Včera som musela veľa piť, keď si nepamätám väčšiu časť toho, čo sa dialo. Vliezla som do sprchy a pustila som si studenú vodu. Skoro som skríkla, aká bola studená, no včas som si zahryzla do jazyka. Nechcela som zobudiť baby, ktoré tvrdo spali.

Síce bola voda studená, ale úplne ma prebudila. Poriadne som sa umyla a osušila. Do izby som sa vrátila už úplne oblečená a zišla som do klubovne. Sirius tam ešte nebol. Napadlo ma, že naňho počkám, tak som si sadla do kresla a čakala. Schúlila som sa do klbka a hľadela von oknom. Vonku pršalo ako z krhly. Ani sa nečudujem, že sa nikomu nechce vstávať. Sedela som tam tak niekoľko minút, keď ma to už prestalo baviť!

Aa kašlem na to! Veď Sirius do Veľkej siene trafí aj sám! A tak som sa postavila a vyšla z klubovne. Vošla som do siene a sadla si za chrabromilský stôl. Dnes tu bolo málo žiakov, ako som si všimla. Naliala som si kávu, lebo na nič iné som nemala chuť. 

„Dobré ráno,“ povedal niekto za mnou a ja som sa rýchlo otočila.

„Dobré,“ odvetila som s úsmevom. „Prisadneš si?“

„Tak fajn,“ povedal Lucius a prisadol si ku mne. „ Cissy mi vravela, že si ma včera zháňala.“

„Áno,“ prikývla som. „Len som ťa chcela vidieť.“

„To len tak?“ divil sa.

„No áno. Celý deň si za mnou neprišiel, tak som sa rozhodla, že pôjdem ja za tebou-“

„Viem presne, na čo narážaš,“ skočil mi do reči. „Nemal som čas zastaviť sa pri tebe.“

„Ale veď ja ti nič nevyčítam,“ zasmiala som sa a odpila som si z kávy.

„A ako ti je?“

„Fajn,“ odvetila som jednoducho. „No konečne!“ zvolala som a vtisla som Siriusovi bozk na pery.

„Tak ja idem,“ zašepkal mi Lucius a vstal od stola.

„Dobré ráno,“ poprial Sirius Lucusiovi. Prekvapene som zažmurkala a Lucius tiež.

„Aj tebe, Black,“ odvetil a odkráčal preč. Spýtavo som pozrela na Siriusa.

„No čo? Nechcela si náhodou toto?“ opýtal sa a nabral si raňajky.

Nervózne som sa zasmiala. „Presne toto.“

Celý deň zbehol rýchlo a nedeľa tiež. No to už ani nehovorím o celom týždni. Týždeň za týždňom utekal a ja som sa nenazdala a bol tu druhý zápas- Chrabromil proti Bifľomoru.