Záškodníci

ELIZABETH:

Počula som nezrozumiteľné mumlanie. Nevládala som sa ani pohnúť a hoci som chcela otvoriť oči, nešlo to. A tak som sa zo všetkých síl snažila pootvoriť ich aspoň na malú štrbinku, aby som zistila, kde som a čo sa deje.

Dalo mi to poriadne zabrať, ale nakoniec sa mi to podarilo a rozhliadla som sa po miestnosti, v ktorej som bola. Zistila som, že som v Nemocničnom krídle a vedľa mojej postele stojí mama, madam Pomfreyová a profesor Dumbledore.

„Slečna Winnersová, ako sa cítite?“ opýtala sa ma madam Pomfreyová. V tom ako na zavolanie ma rozbolelo celé telo. Nevládala som sa ani pohnúť, ani otvoriť ústa, aby som jej mohla odpovedať a tak som len slabo zastonala.

„Áno, mohla som si myslieť. Idem vám po elixír proti bolesti,“ povedala madam Pomreyová a ponáhľala sa do svojej pracovne.

„Miláčik,“ oslovila ma mama, „vieš, čo sa ti stalo?“

Snažila som sa rozpamätať na nejaké detaily. Čo sa mi stalo? Prečo si nemôžem spomenúť? A kde je Sirius? 

„S- Sirius...“ zachrapčala som. Mama na mňa vyplašene pozrela.

„Kde... j- je... Surius?“ opýtala som sa. Neskutočne ma bolelo, keď som pohybovala perami, ale chcela som ho vidieť. Mať pri sebe.

„Idem poňho,“ odvetil profesor Dumbledore. „Pán Black!“ zvolal na chodbu a dnu vošiel už aj s ním.

Sirius ku mne rýchlo podišiel a chytil ma za ruku.

„Sirius,“ zašepkala som.

„Som tu s tebou, láska,“ povedal a hladil ma po ruke.

„Láska?“ nechápavo sa opýtala mama.

„Ehm, prepáčte... Sirius Black,“ povedal a potriasol jej ruku. „Chodím s vašou dcérou. Teda ak vám to neprekáža.“

„Teší ma, Sírius,“ odvetila mama spokojne. „A nie, nevadí... pokiaľ jej nezlomíš srdce.“

„Budem sa snažiť, aby ostalo celé,“ zasmial sa a otočil sa späť ku mne.

„Môžem vás poprosiť, aby ste šla so mnou do mojej pracovne?“ oslovil mamu profesor Dumbledore. „O chvíľu by mali prísť rodičia pána Blacka.“

 „Elizabeth, musím ísť, ale ešte sa vrátim,“ povedala mama, vtisla mi na čelo bozk a odkráčala s riaditeľom z miestnosti.

Toľko čo sa zavreli za nimi dvere, vošla dnu madam Pomfreyová s elixírom proti bolesti, podala ho Siriusovi a vyšla z Nemocničného krídla. Sirius mi pomohol nadvihnúť sa a nalial mi do úst elixír. Pomaly som ho prehltla a cítila som, ako sa moje telo uvoľňuje. Po chvíli bolesť ustúpila a ja som mohla konečne pohnúť perami bez toho, aby ma to bolelo.

„Sirius, čo sa stalo?“ opýtala som sa ho.

„Ach láska, ja neviem... viem len, že ti Regulus chcel ublížiť,“ vysvetlil mi a vtisol mi na pery nežný bozk, čím ma úplne upokojil.

„Ale čo mi urobil?“

„Cruciatus,“ zašepkal. Zalapala som po dychu. A vtedy som si spomenula. Regulus ma odzbrojil a kúzlom pritiahol k sebe... pobozkal ma a ja som mu zahryzla do pery... a vtedy to urobil...!

„Čo je?“ opýtal sa ma, keď ma striaslo.

„Nič... len som si spomenula...“ vravela som a v hlave sa mi to všetko premietalo ako nejaký film.

„Asi o tom nechceš hovoriť, čo?“

„Nie,“ pokrútila som hlavou a pootočila som sa viac k Siriusovi. Až teraz som si všimla, že niekto leží na vedľajšej posteli. Bol to Regulus. Potichu som zhíkla. 

„Našiel som ho s Malfoyom,“ vysvetlil mi Sirius, keď videl, ako som sa zatvárila.

„S Malfoyom?“ zopakovala som, aby som sa uistila, či som počula správne.

„No, áno,“ odvetil zmätene. „Prečo?“

„Len ma to prekvapilo... s Luciom sa predsa ignorujete,“ poznamenala som.

„To máš pravdu, ale teraz sa nebudeme predsa hrať na naštvaných. Toto je vážne,“ vysvetlil pokojne a pohladil ma po tvári. Pozrela som na Regulusa, ktorý pokojne ležal na posteli. Pravdepodobne ho omráčili alebo také niečo.

„Prečo to urobil?“ vyslovila som nahlas svoju myšlienku, ktorá sa mi v hlave motala už niekoľko minút.

„Regulus?“

„Uhm,“ prikývla som.

„No, myslím, že bol len zúfalý. Poznám svojho brata a viem, že on by babe povedal priamo do očí, že sa mu páči a nikdy by jej ani neublížil. Ale on chcel asi... asi sa chcel s tebou iba vyspať,“ vysvetlil neisto.

„Tiež som premýšľala nad touto alternatívou,“ povedala som popravde. „Ale mohol to predsa urobiť iným spôsobom a nie ublížiť mi.“

„Ja si myslím, že to chcel urobiť potom,“ trval na svojom. „Urobila si mu niečo? Nejako si ho naštvala?“

„No...“ premýšľala som. „Len som sa bránila. Veď vieš, aká som... odvrávala som mu. A potom ma... potom ma pobozkal a ja som mu zahryzla do pery.“

„Takže ti to chcel len vrátiť a jeho hnev nad ním asi vyhral viac, ako túžba si s tebou užiť,“ poznamenal. Uznanlivo som naňho pozrela. „Sme súrodenci a vyrastali sme spolu, takže ho mám prečítaného. Vlastne sme rovnaký, ale názory máme iné,“ na chvíľu sa odmlčal a uprene naňho hľadel.

„Ale neodpustím mu to, čo ti urobil. Aj keď je to môj brat... ublížil ti a ja si nie som istý, či mu ešte stále chcem hovoriť brat,“ to posledné slovo povedal s toľkou nechuťou, až by sa dala chytiť do ruky.

„Dúfam, že mi už dá pokoj a aj keby nie, ja sa ho nebojím... Všetko- mu- vrátim,“ udierala som päsťou do dlane a naštvane som zazerala na Regulusa. Sirius sa nad mojou horlivosťou len zasmial a vtisol mi na pery bozk. Hneď ma to upokojilo a vyčarila som naňho široký úsmev. 

„Vylúčia ho. Určite,“ poznamenal Sirius. 

„Myslíš?“

„Dumbledore to povedal,“ vysvetlil mi.

„Tak to som rada. Naozaj by som ho po tom nechcela stretávať dennodenne na chodbách,“ poznamenala som skľúčene. Aj keď mi Sirius povedal dôvod, prečo to mohol Regulus urobiť, nerozumela som, ako to dokázal. Neverím, že by bol taký zlý. Musel to mať v hlave len popletené.

„Netráp sa kvôli tomu, láska. Už sa to viac nezopakuje. O to sa postarám,“ dodal sebaisto a vypol hruď. Len som sa smutne pousmiala a schúlila som sa pod perinu. „Asi si chceš oddýchnuť. Pôjdem, aby som ťa neobťažoval.“

„Ty si robíš srandu?“ neveriacky som naňho pozrela. „Veď ja chcem len to, aby si bol teraz so mnou. Nenechávaj ma tu samú, prosím,“ chytila som ho za ruku.

„No dobre, tak ostanem s tebou,“ odvetil a pohladil ma po tvári. Spokojne som zamraučala. Chvíľu sme na seba len ticho hľadeli, keď sa otvorili dvere a dnu vošla mama s mojimi priateľmi. Darovala som im úsmev a vystrela som sa.

„Liz,“ objala ma Lily.

„Ani nevieš, ako sme sa o teba báli,“ prehovorila Alice a spolu s Nat si sadli na okraj mojej postele, každá z jednej strany. Chalani stáli pri posteli a o niečom sa rozprávali.

„Tak ako, mami?“ oslovila som ju a ona sa prebudila zo zadumania.

„Jeho mama bola naštvaná a nechcela tomu veriť,“ odvetila. No jasné! Ako inak by to aj mohlo byť?! „Ale vylúčia ho. Prestúpi na nejakú inú školu, ale zabudla som, ako sa volá. Tuším sa začína na D.“

„Durmstrang?“ začudovane sa opýtal Potter.

„Áno, presne tá,“ pritakala mama horlivo a sadla si na stoličku. „Ako sa cítiš, zlatko?“

„Fajn, zatiaľ ma nič nebolí, len som unavenáá,“ zívla som.

„Tak by sme mali ísť,“ ozval sa Peter.

„Peter má pravdu. Musíš si oddýchnuť. Prídeme zajtra,“ povedala Nat a spolu s babami ma tuho objala. Len som sa zasmiala a poďakovala im, že ma navštívili a odišli preč. Ostala pri mne mama, Sirius a Remus, ktorého som o to požiadala. Sírius sľúbil, že sa odo mňa nepohne ani na krok.

Všimla som si, ako si mama so záujmom prezerá Rema.

„Mami, tak to je môj brat,“ ukázala som naňho. Mama to samozrejme vedela, ale aj tak mi to nedalo. „Viem, že to vieš, ale...“

„Veľmi sa podobáš na svojho otca,“ poznamenala mama a usmiala sa na môjho brata.

„Áno, veľa ľudí mi to povedalo,“ odvetil Remus napäto.

„Aký je?“ opýtala sa zrazu dychtivo. „Je stále tak nekonečne milý?“

„Stále,“ zasmial sa Remus.

„Ty si to vraj po ňom zdedil,“ poznamenala mama a hodila po mne očkom.

„To teda hej... a dosť,“ uškrnula som sa. „No čo? Je to pravda,“ ohradila som sa, keď som zbadala Remov výraz.

„Tak dobre, zlatko. Idem,“ poznamenala mama a otočila sa ku mne. „Ubytovala som sa v Deravom kotlíku na niekoľko dní. Kým sa to nevyrieši... Remus,“ otočila sa späť k nemu a podala mu ruku, „rada som ťa spoznala.“

„Aj ja vás,“ odvetil a veselo jej potriasol rukou. „Dovidenia.“

„Dovidenia,“ odvetila. „Ahoj Sirius a daj mi na ňu pozor,“ kývla ku mne.

„Určite dám,“ zazubil sa a potriasol si s mamou rukou.

„Ahoj zlatko,“ vtisla mi na líce bozk a stratila sa za dverami. Povzdychla som si a otočila som sa k chalanom.

„Lizy, čo sa vlastne stalo?“ zronene sa ma opýtal Remus, podišiel ku mne a chytil ma za ruku.

„Prepáč, braček, ale teraz o tom nechcem hovoriť. Počkám, kým tu budú aj baby, a tak to poviem. Nechcem to každému zvlášť vysvetľovať,“ povedala som a on len vehementne prikývol.

„Dobre, dobre... hlavne o tom nepremýšľaj,“ odvetil a povzbudivo sa usmial. Chvíľu bolo ticho, keď znova prehovoril a preskakoval pri tom pohľadom zo mňa na Siriusa. „Viem, že spolu chodíte. Baby mi to povedali.“

„Chcela som ti to hneď povedať, ale nevyšlo to,“ poznamenala som sklesnuto.

„To je v poriadku. Mne to nemusíš vysvetľovať. Ja som rád,“ odvetil s úsmevom a otočil sa k Síriovi. „Ak jej ublížiš, tak...“

„Ublížiš ty mne?“ zaškeril sa Sirius.

„Neviem, uvidím,“ zasmial sa Remus. „Tak vás nechám samých. Maj sa, Lizy.“

„Ahoj,“ odvetila som. Prikývol a kráčal k dverám. „Rem?“ zastavila som ho na poslednú chvíľu.

„Áno?“ otočil sa späť ku mne.

„Ako je to medzi tebou a Nat?“

„No,“ začal, „myslím, že spolu chodíme. Tak sa teda majte,“ otočil sa a vyšiel z miestnosti.

Prekvapene som zažmurkala. „Ty si o tom vedel?“ opýtala som sa Siriusa.

„No... skôr tušil, ako vedel,“ usmial sa nevinne.

„Láska, mal by si ísť spať,“ poznamenala som, keď si zívol.

„Nie, ostanem tu s tebou,“ odvetil a sadol si na stoličku.

„Ale Pomfreyová ti to nedovolí. Vyženie ťa odtiaľ a ty aj tak budeš musieť odísť!“

„Ja sa od teba nepohnem ani na krok!“ povedal tvrdohlavo.

„Ale...“ začala som, no prerušilo ma nejaké mrmlanie. Rýchlo som pozrela smerom, odkiaľ to prichádzalo a nervózne som sa zamrvila. Regulus otvoril oči a poobzeral sa po miestnosti.

„Tak si sa prebral?“ vybachol naňho Sirius a vstal zo stoličky.

„Sirius?“ nechápavo ho oslovil.

„Skončil si u mňa. Už ťa nikdy nechcem vidieť a odkáž to aj matke. Nestojím o stýkanie sa s takými ľuďmi, ako ste VY!“

„Ale Sirius, ja...“

„Nezaujíma ma, čo chceš povedať!“ zavrčal a vytiahol prútik. Rýchlo som ho chytila za ruku.

„Láska, upokoj sa,“ požiadala som ho. Regulus si až teraz uvedomil, že som tam a vyvalil na mňa oči. Ja som naňho nenávistne zazerala.

„Skoro si ju zabil, ty kretén!“ zvrieskol Sirius a urobil krok vpred, ale ďalej sa nedostal, lebo som ho držala za ruku.

„Ja som...“

„Vieš vôbec, akú bolesť si jej spôsobil?! Z toho sa tak ľahko nespamätá! Bude ju to mátať dni, týždne, možno aj mesiace! Nedovolím, aby ti to prešlo len tak! Vylúčia ťa, ale to nie je dostatočný trest!“

„Sirius, prosím, upokoj sa,“ zaúpela som. Ten sa mňa rýchlo pozrel a objal ma.

Regulus pomaly vstal z postele a napravil si habit, pri čom nás nervózne sledoval.

„Elizabeth,“ prehovoril po dlhej chvíli, „veľmi ma to mrzí.“

„Zbytočne sa ospravedlňuješ, čo sa stalo sa už neodstane,“ odvetila som a prehĺtala hrču v hrdle. Slzy sa mi drali na povrch, ale snažila som sa zabrániť tomu.

„Ja viem,“ zavzlykal. „Viem, že to čo som urobil, sa ospravedlniť nedá. Ale aj napriek tomu chcem, aby si vedela, že ma to mrzí. Neviem vysvetliť, prečo som to urobil. Vážne som ti nechcel ublížiť, ale zrazu akoby som mal nejaký skrat a...“ odmlčal sa a sklonil hlavu.

„Netvár sa, že ťa to trápi,“ odbil ho Sirius.

„Len aby si vedel, naozaj ma to trápi. A môžeš si myslieť, čo chceš... naozaj neviem vysvetliť, prečo som to urobil.... Elizabeth, ja...“ podišiel ku mne, no Sirius ho zastavil.

„Nepribližuj sa k nej!“ zahriakol ho a postavil sa predo mňa.

„Nie, nechaj ho dopovedať,“ povedala som a posadila som sa na koniec postele.

„Elizabeth, mrzí ma to.... ja som len... potreboval som len dievča a ty si sa mi zdala fajn. Popravde si milá, ale zistil som, že nie si pre mňa tá pravá. Uvedomil som si to však neskoro a urobil som najväčšiu hlúposť svojho života...“

„To si teda urobil!“

„Buď ticho, láska!“ zahriakla som Siriusa a ten sa len urazene posadil vedľa mňa.

„Nečakám, že mi to odpustíš. Len dúfam, že na to zabudneš,“ po tvári sa mu skotúľala slza. „Pozerám, že spolu chodíte. Čakal som to. Vlastne, bolo to viac než jasné,“ pokúsil sa o úsmev. Znova sa odmlčal a uprene mi hľadel do očí. Cítila som slzy na samom krajíčku. Už som len čakala, kedy sa vydrú na povrch. „Daj na ňu pozor, Sirius,“ povedal a zo mňa vyleteli slzy skôr, než som tomu stihla zabrániť.

„To, čo si urobil bolo hrozné. Vieš vôbec, ako som sa cítila? Čo som prežívala?“ vravela som a slzy mi tiekli po tvári ako prúd vody. „Odpustím ti to, ale nedá sa na to zabudnúť.“

„Miláčik,“ chlácholil ma Sirius a šľahol po Regulusovi naštvaným pohľadom. Ten len stál na mieste s hlavou sklonenou a spustenými ramenami.

„Aj tak si to vážim. Nemusíš mi to odpustiť, tak by som aspoň cítil ešte väčšiu vinu,“ poznamenal slabým hlasom.

„Buď rád, že ti to odpustila. Keby to bolo na mne,  nikto by ma nepresvedčil, aby som ti odpustil,“ zasyčal Sírius a hladil ma po vlasoch.

„Choď už!“ prikázala som Regulusovi a ten len rýchlym krokom podišiel k dverám. Ešte sa na mňa naposledy pozrel (pri čom mu slzy tiekli po tvári) a odišiel preč. Znova som sa rozvzlykala a Sirius ma tuho objal.

„Miláčik, neplač,“ požiadal ma zronene. Neviem, prečo som cítila, to čo som cítila. Ani neviem ČO som cítila! Bol to hnev? Určite! Bola to ľútosť? Možno. Neviem prečo, ale cítila som, že mu to musím odpustiť, lebo by to mrzelo nie len jeho, ale aj mňa. Ale nebolo to jednoduché. Ja som to aj napriek tomu urobila. Nedokázala som byť taká bezcitná. Nie potom, ako som videla, že ho to naozaj trápi. Že kvôli tomu plakal...

„Idem za ním,“ prehovoril Sirius a postavil sa.

„Láska, ne-“

„Neboj sa, nič mu neurobím. Len sa chcem uistiť, že sa vráti na internát. Nechcem, aby zdrhol. Chcem, aby mu dali trest a poriadny... a rovno pôjdem za Malfoyom. Chcel, aby sme mu dali vedieť, keď budeš hore,“ vtisol mi na čelo bozk a vyšiel z miestnosti.

Ľahla som si späť do postele a hľadela na strop. Snáď to na mňa Regulus nehral a ja som mu neodpustila len tak. Ale plakať nasilu... to by musel byť nehorázne dobrý herec a o tom dosť pochybujem.

„Slečna Winnersová, prečo ešte nespíte?“ opýtala sa ma madam Pomfreyová, keď sa vrátila. Podišla ku mne a obzerala si ma kúsok po kúsku.

„Nemôžem spať... ale ešte sem príde Lucius,“ povedala som opatrne a ona mi zodvihla košeľu.

„Malfoy?“ opýtala sa a obzerala si moje brucho. Mala som tam slabé modriny, ktoré pomaly mizli.

„Áno ten. Nevadí to však? Príde sem len na chvíľu a potom odíde,“ dodala som rýchlo.

„Tak dobre, ale len na chvíľu. Musíte si odpočinúť,“ odvetila a vošla do svojej pracovne. Po chvíľke sa vrátila späť s troma fľaštičkami. Dve položila na nočný stolík a jednu opatrne otvoril. Začala mi ňou natierať modriny. „Oblečte si toto,“ podala mi pyžamo, keď ma už ošetrila.

Poslušne som si ho obliekla a zaľahla do postele. Ešte mi doniesla kašu a tekvicový džús a kráčala späť do svojej pracovne.

„A zjedzte to všetko!“ prikázala mi. „Ten ružový elixír je na pokojný spánok a ten druhý je proti bolesti. Ak by vás niečo bolelo,“ dodala a vošla do svojej pracovne. Pozrela som na tanier s kašou. Vôbec som nemala chuť jesť, a tak som sa v tom len babrala. Vtom sa dvere otvorili a dnu vošiel Sirius s Luciusom.

„Lizy!“ zvolal Lucius a podišiel ku mne. „Ako sa cítiš?“

„Je mi fajn,“ odvetila som s úsmevom a položila som tanier na stolík.

„Nie, nie. Len pekne jedz zlatko,“ napomenul ma Sirius s úškrnom.

„Keď ja to nechcem,“ zakňučala som.

„Ja viem, ale musíš niečo zjesť. Nejako sa posilniť musíš,“ povedal a položil mi tanier na nohy. Nuž som začala pomaly jesť, hoci som nechcela.

„Black mi povedal to o Regulusovi,“ poznamenal Lucius po chvíli.

„Musela som mu odpustiť. Neviem prečo, ale cítila som, že musím,“ vysvetlila som a odložila som tanier s kašou. „Ja to naozaj nemôžem zjesť. Nemám chuť a nebudem to do seba nasilu pchať.“

„No, ako myslíš,“ odvetil Sirius a podal mi tekvicový džús. „Vypi aspoň toto.“

Povzdychla som si a naliala som do seba celý obsah pohára. Odložila som ho a pretrela som si spánky.

„Bolí ťa hlava?“ opýtal sa ma starostlivo Lucius.

„Len trochu. Vezmem si elixír a hneď to prejde,“ odvetila som s úsmevom.

„Fajn, ja už pôjdem,“ prehovoril po chvíli Lucius. „Zajtra prídem, tak dobrú noc,“ vtisol mi na čelo bozk a odišiel.

„Nepozeraj tak na mňa!“ zahriakol ma Sirius, keď videl, ako sa tvárim. „Ostanem tu s tebou, či sa ti to páči alebo nie.“

„Rob, ako chceš,“ odvetila som a vtisla som mu na pery nežný bozk.

„Pán Black,“ oslovila ho madam Pomfreyová, „už by ste mali ísť.“

„Prepáčte, ale ostanem tu s Lizy,“ odvetil a sadol si na vedľajšiu posteľ.

„Prestaňte s tým!“

„Nie! Ostanem tu!“ nedal sa Sirius.

„Tak ako chcete,“ naštvala sa madam Pomfreyová a vrátila sa do svojej pracovne.

„Vidíš? Tak sa to robí,“ zaškeril sa Sirius a ľahol si do postele. Zobrala som fľaštičky s elixírmi a po jednom som ich vyprázdnila. Schúlila som sa pod perinu a otočila sa k Siriusovi.

„Dobrú noc, láska,“ povedala som a hneď na to som zívla.

„Aj tebe,“ odvetil Sirius. Zatvorili sa mi oči a ja som zaspala pokojným bezsenným spánkom.