Záškodníci

Na ďalší deň sme mali celé dopoludnie hodiny so Slizolinom. Niektorým to neskutočne vadilo, no mne vôbec. Aspoň som bola stále s Luciusom, aj keď sme boli tri lavice od seba. Celú hodinu sme sa na seba nenápadne usmievali, ale tak, aby to nik nevidel. A cez prestávky sme sa ignorantsky obchádzali.

Na obede sme sa obaja snažili nepozerať sa na seba, ale niekedy sme to už nevydržali a pohľady sa nám stretli. Lucius na mňa hľadel tak túžobne, až som mala sto chutí sa na všetko vykašľať, rozbehnúť sa k nemu a pred celou Veľkou sieňou začať bozkávať.

Videla som mu na tvári to isté a aj napriek tomu, že som to chcela, som nenápadne krútila hlavou, aby neurobil nejakú hlúposť. Zakaždým mi to trhalo srdce, ale vravela som si, že sa uvidíme večer. Aspoň som v to dúfala. A mala som pravdu...

Keď som odchádzala z večere, zatiahol ma do jednej prázdnej triedy a začal ma bozkávať na každom kúsku môjho tela.

„Lucius, kľud!“ zahriakla som ho a snažila som sa ho od seba odtiahnuť.

„Žiadne také... celý deň si ma trápila, takže teraz chcem odmenu,“ vravel medzi bozkami.

„Môžeme sa vidieť potom... teraz si potrebujem napísať úlohy...“

„Úlohy môžu počkať,“ poznamenal.

„To teda nemôžu, ale TY áno!“ urazene sa odo mňa odtiahol.

„Fajn,“ otočil sa a kráčal k dverám.

„Lucius! Na niečo si zabudol!“ otočil sa a ja som našpúlila pery. S detskou radosťou pribehol ku mne a vtisol mi na pery bozk. „O hodinu na siedmom poschodí,“ povedala som a vyšla som z triedy.

Vošla som do klubovne a narýchlo som si napísala úlohy. Vstala som a ponáhľala sa k portrétovej diere.

„Winnersová!“ zvodne na mňa zvolal Sirius a ja som sa k nemu otočila. „Kam sa ponáhľaš? Mali sme predsa naplánovať... ty-vieš-čo.“

„Áno, ja viem, ale teraz nemám čas. Preberieme to, keď sa vrátim, okey?“ prikývol a ja som vybehla z klubovne. Ponáhľala som sa na siedme poschodie. Lucius tam už na mňa čakal.

„Prepáč, že meškám, ale Black ma zdržal,“ objasnila som mu.

„Black?!“

„Áno on... vieš, chceme dať do kopy Lily a Jamesa,“ povedala som a vtisla mu na pery bozk.

„Ešte že tak... už som myslel, že ma podvádzaš...“

„Čože?! Veď TY si ten, ktorý má dievča a stretáva sa s druhým... a okrem toho, my dvaja spolu nechodíme,“ odvetila som pobavene.

„A o tom som sa chcel s tebou porozprávať,“ poznamenal a ja som naňho spýtavo pozrela. „Dnes som sa rozišiel s Narcissou... a chcel... chcel by som sa ťa opýtať, či... či so mnou nechceš chodiť...“ prekvapene som zažmurkala.

„Ty si sa rozišiel s Narcissou?“

„No áno... dobre vieš, že chcem teba... s Narcissou som to už nemohol vydržať,“ znechutene povedal.

„Mohli sme to spolu aspoň prebrať... ja... som veľmi rada... ale neviem, či to bolo dobré tak narýchlo,“ opatrne som vravela, pri čom som ho držala za ruku. Zarazene na mňa pozeral, no po niekoľkých sekundách sa spamätal a vytrhol svoju ruku z tej mojej.

„Ja som si myslel, že ma máš rada a že si to takto chcela!“ vyhŕkol naštvane.

„Lucius, ale veď ty vieš, že ťa mám neskutočne rada, ale...“

„Vieš, čoho všetkého som sa kvôli tebe teraz vzdal?!“ nechápavo som naňho hľadela. „Zničil som priateľstvo s človekom, s ktorým som bol od detstva... rozišiel som sa s Narcissou, aj keď som vedel, že keď s ňou ostanem, môžem mať takú skvelú budúcnosť, o ktorej sa tebe môže len snívať... ty to nechápeš a ani nemôžeš... lebo si len HUMUSÁČKA!“ to slovo vypľul, akoby mu spôsobovalo nejakú vnútornú bolesť, ktorú som práve teraz cítila ja, keď som videla, ako sa mi otočil chrbtom a odkráčal preč.

To, čo mi teraz povedal ma zarazilo, zlomilo srdce, naštvalo a neviem, čo všetko ešte. Nedokázala som zo seba nič dostať, ani sa pohnúť. Len som tam tak stála a hľadela na miesto, kde mi pred chvíľou Lucius zmizol z dohľadu.

Po tvári mi stekali slzy a ja som ich nedokázala zastaviť. Nakoniec som si ich tvrdo utrela a vykročila vpred. Išla som pomaly, aby som si stihla utriediť myšlienky.

Do klubovne som vošla ako telo bez duše a išla som rovno do spálne.

„Winnersová! Ja som tu!“ zvolal na mňa niekto. Otočila som sa za hlasom a zistila som, že je to Sírius. S povzdychom som si k nemu sadla. Bola som veľmi vyčerpaná a ešte to, čo sa stalo pred chvíľou ma úplne dorazilo. Schúlila som sa do klbka. Sirius zo mňa nespúšťal oči.

Pozrela som naňho a znova sa mi vybavilo to, čo mi Lucius povedal.

„Prečo je to tak nepríjemné, keď niekto povie, že som humusáčka?“ zúfalo som sa ho opýtala a on sa na mňa pozrel tak zvláštne. Myslím, že to bola ľútosť.

„Kto ti tak povedal?“ pokrčila som plecami a on ma okolo nich objal.

„To je jedno kto... aj tak sa s ním už nebavím,“ odvetila som, zatiaľ čo ma hladil po ramene. Bolesť toho druhého som si už ani nevšímala.

„No... tu ide o to, kto a ako ti to povedal... pokiaľ to bol nejaký kretén, ktorý to povedal znechutene alebo tak nejak, tak... tak ho pôjdem zmlátiť...“ vravel.

„Nepovedal to znechutene, skôr naštvane... vieš, tak zo zlosti... ale veď to je jedno... chceli sme riešiť niečo úplne iné...“ povedala som a hneď sme sa aj do toho pustili.

Nakoniec sme to aj nejako vymysleli a hoci sme si obaja priznali, že je to detinské, necúvli sme a naplánovali sme to do detailov.

Náš plán bol takýto:

V piatok po večery presvedčím Lily, aby so mnou išla do jednej ´triedy´, lebo sa s ňou chcem porozprávať v súkromí (v klubovni sa to nedá a to ona sama dobre vie) o... neviem, to si ešte premyslím... no ja ju zatiahnem do Núdzovej miestnosti (Sirius urobí to isté s Jamesom)... aj keď budú Lily a James zatvorení celý večer, je to Núdzová miestnosť, takže čo budú potrebovať, to dostanú... a keďže to bude v piatok, nebudú sa musieť zaťažovať s úlohami- čo by Jamesa určite netrápilo, za to Lily áno... tak a to je náš plán.

A ešte by som zabudla dodať, že ich tam nikto nenájde, pokiaľ budú vo vnútri.

„No moment, veď oni môžu vyjsť... a to aj hneď urobia,“ poznamenala som.

„To áno, pokiaľ tam nebude nikto strážiť...“

„A na to sa ja určite nedám,“ odvetila som autoritatívne.

„Tak fajn... budem to ja,“ vzdal sa.

„Alebo by sme tie dvere mohli s niečím zatarasiť,“ navrhla som.

„No dobre, ale s čím?“

„Čo ja viem? Možno s nejakou starou metlou, alebo... ja neviem...“

„No veď nejako to už urobíme,“ povzbudzoval ma.

„Tak fajn... to najhlavnejšie máááme...“ zívla som. „Idem už spať, tak dobrú noc.“

„Aj tebe, Winnersová,“ zasmial sa, tým svojím štekavým smiechom.

Vošla som do spálne. Baby ešte nespali, ale o niečom živo diskutovali. Keď som však vošla dnu, hneď stíchli. Rýchlosťou svetla mi došlo, že hovorili o mne. Vošla som do kúpeľne a poriadne som sa umyla a prezliekla do pyžama. Keď som sa vrátila do izby, baby sa na seba rýchlo pozreli a dorozumievali sa pohľadom. Vzdychla som si.

„Tak, čo vás trápi?“ opýtala som sa ich a posadila som sa na posteľ.

„No vieš, Lizy...“ začala Alice.

„Kde si bola? Aj včera si bola celý večer preč... kde sa túlaš?“ opýtala sa ma Lily.

„Pozrite baby, viem presne na čo narážate, ale sklamem vás... nemám žiadneho chalana a aj keby sa mi nejaký páčil, tak z toho nič nebude... A chodím sa prechádzať... mám rada prechádzky, hlavne večer,“ vysvetlila som.

„Ako vieš, že sme narážali na nejakého chalana?“ opýtala sa Nat.

„A na čo iné ste narážali?“ ani jedna z nich neprehovorila. „No...“

„A to sa chodíš prechádzať sama?“ nedala Alice. Zasmiala som sa.

„To som nepovedala...“ odvetila som vyhýbavo.

„No tak, Liz, povedz nám to... sme tvoje-“

„Ste moje najlepšie priateľky,“ dokončila som za Lily. „A práve preto sa vám to bojím povedať.“

„Lizy,“ oslovila ma Alice, podišla ku mne a tuho ma objala. „Vážne... my sa na teba kvôli tomu hnevať nebudeme... aj keby to mal byť Snape, alebo niekto z jeho bandy.“ Už som išla otvoriť ústa, že im to poviem, no keď Alice povedala ´Snape, alebo niekto z jeho bandy´, zatvorila som ich a pokrútila hlavou.

„Tak fajn.. až budeš pripravená povedať nám to, ozvi sa,“ poznamenala Nat a zatiahla závesy okolo svojej postele. Smutne som pozrela na Lily. Aj tá sa chystala zatiahnuť závesy, no ja som vyhŕkla: „Malfoy!“ Lily sa zastavila a Alice sa až prekotila z postele a tvrdo spadla na zem. Nat vystrčila hlavu a odtiahla závesy.

„Počula som správne?“ pomaly sa opýtala Lily. Zahryzla som si do spodnej pery a bojazlivo prikývla. Ani nechcem vedieť, čo ma teraz čaká. Rýchlo som pomohla Alice vstať zo zeme a znova som sa posadila na posteľ, čakajúc na výbuch.

„Elizabeth, to nemôžeš myslieť vážne,“ poznamenala Nat.

„A prečo nie?“ bránila som sa a postavila som sa. „Prečo by som to nemohla myslieť vážne? S Luciusom sa máme radi... aj keď sme sa teraz tak trochu pohádali... ale snáď sa to vyrieši...“ dodala som smutne.

„Lizy, veď on je hlupák, namyslený pako a ... a o niekoľko rokov z neho bude Smrťožrút, o to sa stavím,“ vravela Lily.

„Ja viem, Lily... ale láske nerozkážeš...ani James nemohol zabrániť tomu, že sa do teba zamiloval a ani ty, Alice, že si sa zaľúbila do Franka... budete spolu, viem to, ty a James a aj ty, Alice... budeš s Frankom... nedá sa ovládať svoje city... láska príde a odíde a nepýta sa, či práve teraz máme čas alebo chuť sa zamilovať... sme čarodejníci a vieme z vody urobiť ľad, ale nedokážeme ovládať lásku, nenávisť a všetko, čo k tomu patrí...“ zúfalo som vravela a hodila som sa na posteľ.

„Ale on ma dievča,“ poznamenala Alice.

„Ja viem, ale rozišiel sa s ňou,“ odvetila som.

„Lizy, ty ho máš naozaj rada?“ opýtala sa ma Lily a posadila sa ku mne. Smutne som prikývla a utrela som si slzy z tváre.

„Tak ti s tým teda pomôžeme,“ poznamenala Nat a povzbudzujúco sa na mňa usmiala.

„A prečo ste sa vlastne pohádali?“

„Povedal mi, že sa rozišiel s Narcissou... ale mne sa to zdalo až príliš narýchlo a to som mu aj povedala... on mi začal hovoriť, že čoho všetkého sa kvôli mne vzdal tým, že sa s ňou rozišiel... a potom povedal, že... že som... že som humusáčka... ale ja viem, že to bolo len zo zlosti,“ dodala som rýchlo. Baby na mňa hľadeli ako na blázna.

„Lizy, ty si sa zbláznila, ale ak ho máš naozaj tak rada, ako vravíš... tak ti s tým pomôžeme,“ povedala Lily a tuho ma objala.

„Ďakujem vám. Veľmi si to cením,“ odvetila som a venovala som im smutný a vďačný úsmev zároveň. „Idem už spať, som veľmi unavená.“

„Jasné, aj my ideme... dobrú noc,“ povedala Alice a ľahla si do postele.

„Dobrú,“ odvetili sme všetky naraz.

Ja som sa schúlila vo svojej posteli a o chvíľu som tvrdo zaspala.