Choď na obsah Choď na menu
 


6. kapitola

15. 9. 2012

Dni ubiehali ako voda a ja som neustále čakala na to, kedy sa ma Sirius opýta na jednu jedinú vetu, ktorá by nám obom zmenila celý život. Bola som už nervózna z toľkého čakania. Vždy, keď sme boli spolu, prezrela som si jeho vrecká (nenápadne), či tam niekde nemá schovanú malú škatuľku s jagavým prsteňom. No nič... Prešli dva týždne a stále nič. Lily si ma kvôli tomu stále doberala.

James nám chcel dať metlobalové tréningy každý deň. Totižto sa blížil prvý zápas tejto sezóny, ktorý chcel za každú cenu vyhrať. A vlastne celý náš tím. Ale problém bol v tom, že sme nemali jedného odrážača, lebo Mathew- najlepší odrážač- už minulý rok odišiel.  Nuž James vyvesil do klubovne plagát, že potrebujeme nového hráča do tímu. Výber sa bude konať o týždeň, teda presne v stredu. Musíme tam byť všetci, celý náš tím. Och, ako veľmi mi metlobal chýbal.

***

Prešiel týždeň, bol utorok večer a ja som kráčala chodbou spolu s Jamesom. Boli sme si zalietať. Aj by s nami išiel Sirius, ale mal trest. Znova sa s Bellou pohádali a načapala ich pri tom McGonagallová. Obom dala trest za to, že Bellatrix je hlúpa hus!

„James?“ oslovila som ho opatrne.

„Áno?“

„Ja len... ako ste na tom s Lily?“

Spýtavo na mňa pozrel. „Prečo?“

„Len tak,“ odvetila som. Pozrela som naňho a čakala na odpoveď.

„No,“ začal, pri čom prižmúril oči. „Ty vieš, že ju milujem,“ prikývla som, „tak by som ju chcel požiadať o ruku. Ale nemusí to byť hneď teraz, ale niekedy v budúcnosti to určite urobím. Len si to predstav! Ja a Lily spolu až do smrti. Bude moja žena a budeme mať plno detí!“

Smutne som sa usmiala. „To by bolo skvelé.“

James si ma skúmavo prezrel. „Niečo sa stalo?“

„N- nie-“

„Tichošľap ti niečo urobil?“ nenechal ma dohovoriť. Smutne som sklonila hlavu.

„Ide skôr o to, čo neurobil,“ poznamenala som.

Zastavil a chytil ma za plecia. „Mám ho zakliať?“ Veselo som sa rozosmiala.

„Nie, James, to nie je potrebné. A navyše je to tvoj najlepší priateľ,“ odvetila som, keď som sa už upokojila.

„Áno, ale keď niečo urobí mojej skvelej priateľke a ešte k tomu niečo zlé, tak mu musím vysvetliť, čo je správne a čo nie,“ vysvetlil s úškrnom.

„Ďakujem,“ vďačne som sa usmiala. „Neurobil mi nič zlé. Len,“ zasekla som sa a vykročila chodbou. Povzbudzujúco sa na mňa usmial. „Čakám na to už hodnú chvíľu. Obaja sme už predsa dospelí, môžeme žiť spolu, no on stále nič. Čo ak sa ma to neopýta? Čo ak ma už neľúbi?“

„Máš namysli svadbu?“ opatrne sa ma opýtal. Len som prikývla. „Lizy, počúvaj ma. Neviem, čo si urobila s mojím najlepším priateľom, ale ver mi, on ťa ľúbiť neprestane... A čo sa týka tej svadby: vyčkaj času ako húska klasu,“ zazubil sa.

„Ďakujem za radu, James,“ zasmiala som sa.

„Rado sa stalo,“ odvetil spokojne. „Ak niekedy budeš potrebovať pomoc, som tu pre teba,“ zatiahol dramaticky.

„Rozhodne si ťa vyhľadám. Budeš mojim psychológom,“ poznamenala som.

„Psycho- čo?“ nechápal. Už som mu to išla vysvetliť, keď sa dvere najbližšej učebne rozleteli. Niekto so šialeným smiechom vybehol na chodbu a za ním druhá osoba. Zistila som, že je to Sirius a mieril prútikom na svoju sesternicu Bellu, ktorá sa smiala ako zmyslov zbavená. Mávla prútikom, čím naňho poslala červené iskry. Sirius ich odvrátil, no letelo to na mňa. Len tak- tak som sa im stihla vyhnúť, to som však netušila, čo sa udeje potom.

Vedľa seba som začula náraz a slabé zastonanie. Rýchlo som pozrela smerom, odkiaľ to prišlo. S hrôzou som zistila, že Bellatrixino kúzlo trafilo Jamesa. Pribehla som k nemu a kľakla si k jeho nehybnému telu.

„James,“ oslovila som ho, jemne ním trasúc. Nič, nereagoval. „James, no tak... preber sa!“ zúfalo som ním triasla. Bolo to však zbytočné. Strelila som pohľadom po Bellatrix, ktorá sa spolu so Siriusom prizerala, ako kľačím pri Jamesovi. „Čo tak čumíš, hlupaňa?! Urob niečo!“

„Prečo by som mala?“ zasmiala sa. Striasla som sa od zlosti a vstala. Pribehla som k Belle a PLESK! Moja ruka pristála na jej líci. Prekvapene sa zaň chytila. Keď však dala ruku preč, všimla som si, že jej tam ostal veľký červený odtlačok mojej ruky. Sirius sa rozosmial na plné hrdlo. Hodila som naňho zničujúci pohľad, na čo stíchol.

„Veď počkaj, raz ti to oplatím,“ zasyčala a odkráčala preč. Bolo mi jedno, čo urobí. Teraz to vôbec nebolo podstatné.

„Čo tu stojíš ako idiot? Pomôž mi!“ vyhŕkla som na Siriusa podráždene. Ten sa rýchlo spamätal a podišiel ku mne. Chytil Jamesa za nohy. Spolu sme ho odniesli do Nemocničného krídla, kde sa už oňho postarala madam Pomfreyová. Nuž sme sa so Siriusom pobrali do klubovne.

„Nepozeraj tak na mňa! Ja za to nemôžem!“ ohradil sa, keď videl, ako sa tvárim.

„A vari za to môžem ja?!“ vyprskla som.

„Nie, Bellatrix,“ odvetil. „Povieš to Lily ty?“

„Až keď mi to celé vysvetlíš!“

„Láska, akoby si to nevedela. Tá hlupaňa ma znova vytočila, ibaže teraz to bolo trošku horšie, lebo som to už nevydržal. Začala po mne páliť rôzne kliatby. Tak sme sa, ani neviem ako, dostali na chodbu a zrazu...“ zasekol sa a neprítomne hľadel pred seba. „Zrazu bol James na zemi. Vôbec som nevedel, čo sa stalo.“

„Hej, všimla som si,“ zavrčala som.

„Láska, prestaň byť ku mne taká!“ zahriakol ma.

„A čo mám akože urobiť?! Mám ťa ešte pochváliť?! Jasne som ti povedala, aby si sa s Bellou viac nehádal a aby si si na TOTO dával pozor! Aspoň vidím, ako ma počúvaš!“

„Ja ťa počúvam,“ ohradil sa.

„Nový začiatok,“ povedala som podráždene heslo Tučnej pani. Vošli sme do klubovne, na čo som sa otočila k Siriusovi. „Nevšimla som si, že by si ma nejako extra počúval. Niečo ti poviem, no ty nad tým vždy len machneš rukou! Myslíš, že mi je to príjemné?!“

„Ani mne nie je príjemné, keď mi stále dookola vravíš to isté! Ja nie som dieťa, že tomu nechápem!“ vyhŕkol naštvane. Bolo nám jedno, že na nás hľadí celá klubovňa. Už som toho všetkého mala dosť.

„Tak keby si tomu chápal, nerobil by si to! To ti na mne už vôbec nezáleží?! Vôbec ti nezáleží na tom, čo ti hovorím, ako sa cítim?!“ zrúkla som zúfalo. Sirius na mňa len nemo hľadel. „Prečo musíš vždy všetko pokaziť?!“

Stále nereagoval, čo ma neskutočne vytočilo.

„Choď do riti, Sirius,“ zavrčala som a vybehla hore po schodoch. Išla som otvoriť dvere, keď sa zrazu samé otvorili a v nich stála Lily. Prešla som okolo nej a zatvorila sa v kúpeľni. Pozrela som na svoj odraz v zrkadle. Bola som taká naštvaná, až som sa triasla od zlosti. Odrazu som začula nejaký hluk z izby a náhle rázne zabúchanie na dvere do kúpeľne.

„Lizy, otvor,“ povedal Sirius spoza dverí. Ignorovala som ho. „Otvor! Chcem s tebou hovoriť!“

Neodpovedala som, len som sa dívala na svoje oči, v ktorých mi horel oheň. Naštvane som zaťala zuby a ignorovala Síriovo volanie. Po chvíľke prestal.

„Ak už prestaneš trucovať, rád by som sa s tebou pozhováral,“ poznamenal. Po tvári mi stiekla slza. Som hlúpa! Ani neviem kedy, no zrazu som pocítila bodavú bolesť v pravej pästi. Prekvapene som pozrela do umývadla a potom na zakrvavenú ruku. Mala som v nej zapichnuté čriepky zo zrkadla, ktoré som práve rozbila silným úderom. Ani som si neuvedomila, kedy som to urobila. Len som hľadela na šialene krvácajúcu ruku.

Z izby som už nepočula žiadne hlasy, nuž som otvorila dvere. Vošla som do izby. Ľavou rukou som sa držala za pravé zápästie a zastavila vo dverách. Okolo mňa bol akýsi hluk, no ja som to všetko počula spomalene. Aj pohyby Lily a Al a aj Siriusa boli akési pomalé. Skĺzla som sa po stene až na zem a nechala ruku voľne položenú na nohe. Sirius mi ju zdvihol a niečo sa ma pýtal, no akosi som to nevnímala. Zatriasol mnou, na čo som sa prebrala.

„Čo si to urobila, Lizy?“ opýtal sa ma zronene. Len som pokrútila hlavou. Lily s Alice si ku mne kľakli a začali mi ošetrovať ruku. Vôbec som už necítila bolesť. Mohli mi s ňou robiť, čo chceli, no nič som necítila. Nakoniec mi ju Alice pustila a uľavene si sadla k mojim nohám.

„Čo ťa to napadlo, Lizy?“

„Ani sama neviem,“ odvetila som neprítomne. Len som hľadela na krv pri mne a sledovala Lily, ako ju odstránila mávnutím prútika. Potom som sa však spamätala a rýchlo vstala. No zakrútilo sa mi v hlave. „Som v poriadku,“ zavrčala som, keď som zbadala, ako sa baby zatvárili. Vymenili si skeptické pohľady, zatiaľ čo ja som si sadla na svoju posteľ. Úplne som Siriusa ignorovala. Sadol si ku mne.

„Lizy, čo-“

„To si musím ublížiť, aby si si všimol, že mi niečo je?!“ vyprskla som chladne. Zarazene na mňa pozrel.

„O čom to hovoríš, láska?“

„Sirius, nechaj ma. Chcem byť sama,“ odvrkla som.

„Ale-“

„Chcem byť sama!“ zvolala som, až nadskočil. „Ktorej časti z toho nerozumieš?“

„Len som sa chcel s tebou porozprávať,“ odvetil namrzene.

„Lenže ja na to teraz nemám náladu,“ zavrčala som a schúlila sa pod perinu.

„Fajn!“ vyhŕkol a naštvane vypochodoval z izby, tresnúc dverami. Chvíľu som na ne hľadela, no potom si sadla.

„Lizy?“ opatrne ma oslovila Lily.

„Prepáč,“ zaúpela som a zúfalo sa rozvzlykala. Objala som si kolená, ticho nariekajúc. Lily ku mne podišla. „Choď za Jamesom. Je v Nemocničnom krídle. Práve sme ho tam so Siriusom odniesli.“

„Čo?!“ vyhŕkla Lily prekvapene a pozrela na Alice. „Čo sa stalo?“

„Cestou ti to vysvetlím. Poď, ideme za ním,“ chytila som ju zdravou rukou a ťahala von z izby. Alice cupkala za nami. „Išli sme z ihriska, keď z jednej triedy vyšiel Sirius a Bella. Tá naňho vyslala akési kúzlo, ktoré Sirius odvrátil. Skoro trafilo mňa, ale po sekunde som začula zastonanie. Zistila som, že to kúzlo trafilo Jamesa. Ja... neviem, čo sa mu stalo... zrazu bol v bezvedomí  a... Strelila som tej husi facku, na čo odišla preč. A potom... potom sme ho so Siriusom odniesli k Pomfreyová. Teraz sa oňho stará ona,“ dokončila som, zúfalo kráčajúc po chodbe. 

„A ako mu je?“ opýtala sa ma Lily vydesene.

„Ja n- neviem,“ zakoktala som. Bola som taká mimo z toho všetkého, čo sa za posledných dvadsať minút stalo. Nevedela som ani, kam idem. Nohy ma samé viedli. Vošli sme do Nemocničného krídla. Lily pribehla k Jamesovi, ktorý bol stále v bezvedomí. Ja som podišla k madam Pomfreyovej.

„Ako mu je?“ opýtala som sa, pri čom sme obe hľadeli na nehybného Jamesa.

„Je v bezvedomí,“ oznámila mi, za čo som po nej strelila pohľadom. „Je mi ťažko povedať, čo mu vlastne je, lebo neviem, aké kúzlo bolo naňho použité.“

„Keby som to vedela aj ja, tak vám to poviem,“ zašepkala som. Pomfreyová len chápavo prikývla. „Asi to bola čierna mágia.“

Pomfreyová na mňa prekvapene pozrela.

„Bola to Bellatrix Blacková, takže od nej ani nič iné nečakám,“ vysvetlila som jej. „Budem si to s ňou musieť potom prediskutovať,“ zašepkala som skôr sama pre seba.

„Prosím vás,“ podišla k nám Alice a pozrela na Pomfreyovú, „pozriete sa na Lizinu ruku?“

Hodila som na Alice zničujúci pohľad.

„Prečo? Čo sa stalo?“ opýtala sa nechápavo a pozrela na moju obviazanú ruku.

„Vrazila som ňou do zrkadla,“ zamrmlala som, keď do mňa Alice štuchla. Pomfreyová len pokrútila hlavou a už ma ťahala k najbližšej prázdnej posteli. Dala mi dole obväz a pozorne si ju prezrela.

„Kto vám ju ošetroval?“

„Lily a Alice,“ odvetila som potichu.

„Dievčatá, musím vás pochváliť. Odviedli ste skvelú prácu,“ pochválila ich, na čo sa obe len spokojne usmiali. „Len vám ju natriem a to je všetko. Oni vám ju už vyčistili, ako pozerám.“

Prikývla som a nechala ju, nech mi natrie ruku nejakým hnusom. Po chvíli mi ju nanovo obviazala.

„Ďakujem,“ povedala som zahanbene.

„Poďakujte im,“ ukázala na Lily a Alice a vošla do svojho kabinetu. Podišla som k babám, hľadiac na Jamesa.

„Kiežby som vedela, aké kúzlo ho to trafilo,“ zašepkala som a chytili Lily za ruku. Tá pri ňom len smutne sedela, hladiac ho po tvári. V tom sa dvere otvorili a dnu vošiel zvyšok Záškodníkov.

Podišli k nám, nechápavo hľadiac raz na Lily, na mňa a na Jamesa. Pozrela som na Rema, ktorý držal za ruku Nat. Na Siriusovi som sa pohľadom ani nezastavila a pokračovala ďalej. Peter nechápavo hľadel na ležiaceho Jamesa. Tipovala som, že im to Sirius už vysvetlil, no aj tak sa tvárili dosť neprítomne.

„Čo mu-“

„Neviem,“ skočila som Petrovi do reči. „Neviem, aké kúzlo ho zasiahlo, takže je ťažko povedať, čo mu vlastne je. Len je v bezvedomí.“

„Stupefy,“ oznámil Sirius. Prekvapene som naňho pozrela.

„A to si nemohol povedať skôr?!“ vybrechla som naňho.

„Lizy, pokoj,“ utišovala ma Alice. Sirius mi len hľadel do očí, no nepovedal ani slovo.

„Prečo sa neobhajuješ?! Len ma necháš, nech po tebe vrieskam! Vôbec ti to nevadí?!“

„Robím to preto, lebo ťa poznám. Musím ti len nechať chvíľu, aby si to všetko dostala zo seba von... potom ťa to prejde a znova budeš normálna,“ vysvetlil pokojne.

„Takže teraz som nenormálna?!“ vyprskla som, na čo sa Sirius veselo rozosmial. Všetci okolo sa uškŕňali.

„Samozrejme, že si normálna,“ povedal mi Sírius nežne, pri čom sa usmieval. Odfrkla som si a otočila sa ma chrbtom. „Láska-“

„Teraz nie sme podstatní my, Sirius, ale James,“ poznamenala som. V tej chvíli k nám prišla Pomfreyová. „Bolo to kúzlo Stupefy.“

Len prikývla a začala nad ním mávať prútikom. Po chvíli prestala, sledujúc ho. Keď sa ani nepohol, znova zdvihla prútik.

„Ennervate,“ prikázala, mieriac naňho. Po niekoľkých sekundách otvoril oči. Lily zastonala a chytila ho za ruku.

„James, miláčik,“ zaúpela a vtisla mu jemný bozk. Napäto som naňho hľadela.

„Cítim sa ako Šípková Ruženka. Preberiem sa, keď ma pobozká princ... v tomto prípade princezná,“ prehovoril chrapľavo a usmial sa na Lily.

„Je v poriadku,“ vydýchla som si a aj mne sa po tvári rozlial úsmev. Urobila som niekoľko krokov dozadu, aby sa mohli chalani pozhovárať. S Alice sme ich ticho sledovali. Ja som bola zabratá do svojich myšlienok, keď ma po asi pätnástich minútach vrátil späť Jamesov hlas.

„Lizy,“ oslovil ma. Prekvapene som naň pozrela a podišla k nemu. „Zajtra je výber nového odrážača, takže,“ na chvíľu sa zasekol a ospravedlňujúco pozrel na Siriusa, „máš to celé na starosti. Tie dni, ktoré tu budem musieť stráviť, budeš TY kapitánkou nášho družstva.“

Užasnuto som naňho hľadela. Všetci preskakovali pohľadom zo mňa na Jamesa, ktorý sa tváril veľmi spokojne.

„Ale... nie, nie.. radšej nie,“ krútila som hlavou. „Sirius bude oveľa lepší kapitán. Je-“

„Ja viem, ale chcem, aby si to bola ty,“ skočil mi do reči. Pozrela som na Siriusa, ktorý hľadel úplne iným smerom, len nie na mňa. „Dôverujem ti, Lizy. Určite vyberieš toho najlepšieho a možno tú najlepšiu,“ uškrnul sa. Len som prikývla.

„Tak už choďte,“ ozvala sa madam Pomfreyová. „O chvíľu už bude večierka.“

Ešte sme sa s Jamesom rozlúčili a pobrali sa do klubovne. Celou cestou som na Siriusa ani nepozrela. Vlastne, to skôr on ignoroval mňa. Vošli sme do klubovne. Všetci boli ticho, až mi to vadilo.

Sirius ma zastavil. Pozrela som naňho a čakala. No skôr než stihol niečo povedať, zareagovala som ako prvá.

„Musíme si dať pauzu,“ poznamenala som, na čo na mňa aj on, aj všetci ostatní nechápavo pozreli. Cítila som na sebe pohľad nie len mojich priateľov, ale aj všetkých ostatných, ktorí ešte v klubovni ostali. Nebolo ich veľa.

„Čože?“

„Počul si správne,“ odvetila som, hľadiac do zeme. „Musíme to ukončiť a celé si to premyslieť.“

„Ale prečo?“

„Ty si si naozaj nevšimol, že to medzi nami škrípe už dlhšiu dobu?“ opýtala som sa ho a pozrela som jeho krásnych modrých očí. Hrozne ma bolelo to, čo som vravela, ale tak je to lepšie. „Musím si premyslieť, ako to medzi nami vlastne je a aj ty by si to mal urobiť. Ak zistíme, že bez seba nedokážeme žiť,“ hlas sa mi zatriasol a ja som len tak- tak prehltla hrču v hrdle, „vrátime sa k sebe. Ale ak nie... Možno... možno zistíme, že nám bude lepšie, keď spolu... nebudeme,“ habkala som.

Sirius bol chvíľu ticho. Celá klubovňa čakala so zatajeným dychom, čo sa bude diať ďalej.

„Asi máš pravdu,“ prehovoril napokon slabo. Vydýchla som a privrela viečka. „Takže je koniec?“

Zahryzla som si do pery, aby som nevydala vzlyk a prikývla. Otvorila som oči, no stále som hľadela do zeme. Sirius sa nadýchol a vydýchol a odkráčal preč. Slabo som zavzlykala, no snažila som sa udržať slzy. No jedna mi aj tak stiekla po tvári a rozplynula sa na koberci prežratom od moľov. Remus ku mne podišiel a chytil ma za plece. Celá klubovňa sa pustila do šuškandy, čo ma neskutočne vytočilo.

„Už máte o čom klebetiť, čo?!“ vyprskla som na všetkých a vybehla do izby. Hodila som sa na posteľ a zatiahla okolo seba závesy.

Počula som, ako baby vošli do izby, no mne to bolo jedno. Len som ležala v posteli a plakala. Bolo mi hrozne. Vôbec som to nechcela urobiť, ale ako inak by sme to vyriešili ak nie tak? Bolo mi ešte o to horšie, keď s tým Sirius súhlasil. Myslela som, vlastne dúfala, že sa mi to bude snažiť nejako vyhovoriť a zabrániť, aby sa to stalo, no on nie. Ešte s tým aj súhlasil! Rozhodne ho za to neobviňujem, ale...

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.