Záškodníci

LUCIUS:

Celý deň strávený s Elizabeth a ešte v ich dome bol skvelý. Užívali sme si, že môžeme byť spolu. Ešte že Black nebol práve doma, inak by to bolo o ničom. Potom však prišiel. S Elizabeth sme práve sedeli na hojdačke a rozprávali sa o tom, čo sa stalo minulý školský rok. Ani ona, ani ja sme na to nechceli zabudnúť.

Neskôr sme sa navečerali a bavili sa. Až som sa čudoval, aký bol Black v pohode, keď chcel. Rozhodne ho teraz nezačnem mať rád, ale už to nie je taká nenávisť ako pred tým. A nakoniec prišiel čas odchodu. Nuž som sa rozlúčil s Blackom a ELizabeth a poďakoval sa jej mame za pohostenie. Z pred ich brány som sa odmiestnil domov.

Toľko čo sa moje nohy dotkli podlahy a ja som pocítil tú známu vôňu domova, okolo mňa niečo presvišťalo. Otvoril som oči a naskytol sa mi nezabudnuteľný pohľad. Celá naša obývačka bola ako po výbuchu. V strede stáli štyria muži- presne som vedel, kto sú- a mama s otcom. Bojovali medzi sebou ako psy. Zrazu ma jeden z nich zbadal.

„Tu je!“ zvolal, na čo sa na mňa všetci pozreli. Rýchlo som vytiahol prútik a omráčil ho. Niektorý z nich na mňa zaslal nejaké kúzlo, ktoré ma trafilo priamo do hrude. Chytil som sa za ňu a pocítil niečo teplé. Bola to krv. Mama ku mne rýchlo pribehla.

„Choď! Choď preč!“

„Nie, nemôžem vás tu nechať,“ pokrútil som hlavou, keď ma znova zasiahlo to isté kúzlo. Zvalil som sa na zem z toho, ako to nepríjemne bolelo.

„Odíď a dajú nám pokoj! Choď, Lucius!“ zvolala zúfalo, no ja som len krútil hlavou. Odrazu na mňa vytiahla prútik. „Lucius, odíď!“ prikázala. Nemohol som uveriť tomu, čo som videl.

Postavil som sa, no ešte stále som sa neodmiestnil. Mama zdvihla prútik vyššie a už išla vysloviť kliatbu, keď som sa otočil na mieste a zmizol vo víre farieb. Dopadol som do trávy, no hrozne ma bolela hruď. Urobil som len jeden krok, keď sa mi zakrútilo v hlavu a už som len cítil pád.

Potom som sa po dlhej dobe prebral. Zistil som, že som sa primiestnil späť k ELizabeth. Ani neviem, prečo ma napadlo práve toto miesto. Celé dni sa o mňa starala. Aj Black.

Stále som nemohol uveriť tomu, čo sa doma stalo. Prečo k nám znova prišli? Snažil som sa rozpamätať na každý detail, keď mi to došlo. Mama mi povedala: „Odíď a dajú nám pokoj!“ . Takže prišli kvôli mne. Žeby sa chceli pomstiť za ten minulý výstup? Myslel som, že už na to zabudli. Veď to bolo pred pol rokom a už mi to aj vrátili. Veď som bol dva týždne v nemocnici. Ale asi som sa mýlil. Aké hlúpe!

O dva dni prišli moji rodičia. Otec ma zatiahol do obývačky a začal svoju reč o tom, prečo som sa primiestnil práve tu. Vysvetlil som mu, že Elizabeth je moja priateľka a skvele sa o mňa postarala. Vedel som, že mu to nestačí, no ďalej to už nerozoberal. Potom však spomenul niečo úplne iné, z čoho som bol veľmi prekvapený.

„Už som sa rozprával s Blackovcami,“ poznamenal. Nechápavo som naňho pozrel.

„Prečo? A o čom?“

„O tebe a Narcisse,“ odvetil pokojne. Povzdychol som si. Aha jasné! Takže takto!

„A prečo práve o nás dvoch?“

„Keď sa vrátiš domov, požiadaš ju o ruku,“ vysvetlil a vstal. Začal sa prechádzať po izbe ako hladný lev. Hľadel som naňho s toľkou nenávisťou.

„Prečo by som mal?“

„Prečo by si mal?! Prečo by si mal?!“ vyprskol naštvane. „Tak teraz ma dobre počúvaj, Lucius. Blackovci sú taká vážená rodina ako my. Lepších už nenájdeš. Možno ešte Potterovci, ale tí sú zradcovia, tých do toho pliesť nebudeme. Prídeš domov a-“

„Ale ja nechcem otec!“ vstal som, no trochu sa so mnou zakymácalo. Nuž som sa oprel o stôl.

„Ja sa ťa nepýtam, či to chceš alebo nie. Urobíš to a je mi jedno, či sa ti to páči alebo nie!“

„Nemôžeš mi to urobiť! Nechcem skončiť ako ty a matka!“

„MY sme skončili vynikajúco. Je mnoho rodín, ktoré sú teraz v oveľa horšom stave ako my. Tak si to váž! Narcissu si vezmeš a viac o tom diskutovať nebudem!“ na to vyšiel z miestnosti. „Tak, my už pôjdeme.“

Rozlúčili sme sa a odišli. Teda ja a moja matka sme sa rozlúčili. Môj otec zo seba musel znova urobiť hlupáka. Tváril sa, akoby bola ELizabeth špina. Mal som sto chutí jednu mu vraziť. Naozaj! Je mi jedno, že je to môj otec. Ja si Elizabeth vážim, nemôžem za to, že môj otec je taký kretén!

***

O tri dni, keď som sa už cítil ako zdravý človek, sme navštívili Blackovcov. Bola to hrozná nuda. Aspoňže tam bola Narcissa, inak by som sa unudil. Sedeli sme v obývačke a počúvali trápne rozhovory našich rodičov. Po asi troch hodinách sa mama postavila a štuchla do mňa. Bolo to pre mňa znamenie. Znamenie smrti...

Vstal som a strčil ruku do vrecka. Pokynul som Narcisse, aby vstala aj ona. Vytiahol som z vrecka malú škatuľku, ktorú som schovával v dlani. Otočil som sa k Cissiným rodičom.

„Pán a pani Blackovci,“ oslovil som ich presne podľa toho, ako mi to mama nakázala, „rád by som urobil vážny krok v mojom a Cissinom vzťahu. S vaším dovolením,“ jemne som sa uklonil, na čo len slabo prikývli. Otočil som sa späť k Cisse a kľakol si. Merlin, to je trápne! Vystrel som ruku a chytil tú jej. Prekvapene zamrkala. Určite jej to už došlo.

„Drahá Narcissa,“ oslovil som ju a otvoril škatuľku, „vezmeš si ma?“

Prekvapene pozrela na svojich rodičov a potom na mňa. Po tvári za jej rozlial široký úsmev. Presne som vedel, čo to znamená. Mám ju rád, veľmi... ale keď je celé toto nasilu, tak je to o ničom. Samozrejme pre mňa nasilu. Ona to určite myslí úprimne, ale ja sa k tomu akosi neviem prinútiť.

„Áno,“ prikývla. „Áno, vezmem.“

Vytiahol som drahý prsteň a nasadil jej ho na chudý prstenník. Potom som vstal a vtisol jej na pery nežný bozk. Cissa sa na mňa uškrnula a potom na svojich rodičov.

„Lucius, to je výborné,“ povedal pán Black. „Kedy bude svadba?“

„Ale, miláčik, nepreháňaj,“ pohladil ho po ramene Cissina mama. „Veď ešte len teraz ju požiadal o ruku. Nemôžu to predsa vedieť hneď.“

„Ach, Lucius,“ zašepkala Narcissa a zovrela ma v objatí. „Si úžasný. Vôbec som to nečakala.“

„Ani ja,“ zamrmlal som, no našťastie to Cissa nepočula. Mama po mne hodila škaredý pohľad a vrátila sa k debate s pani Blackovou.

Celý večer sa potom už len preberala svadba. Cissa mi povedala, že by ju chcela mať počas teplejších dní. Ak by to nevyšlo v lete, tak v máji alebo v septembri. Hlavne nech je vonku príjemne. Aspoň toto sme spoločne zdieľali. Bolo toho viac, ale len toto sa týkalo svadby... Och to teda bude!