Záškodníci

Zazvonil budík a ja som po ňom naštvane čapla. Ponaťahovala som sa na posteli, hlasno zívajúc. Roztiahla som závesy okolo postele a šla sa umyť. Zatiaľ čo som sa obliekala do uniformy, baby vstávali z postele. Hodnú chvíľu mi trvalo, kým som si rozčesala dlhé vlasy. Ešte som počkala na baby a spolu sme sa vybrali na raňajky do Veľkej siene, kde nám McGonagallová dala rozvrh.

„No tento rok to nie je až také hrozné,“ skonštatovala Nat, hľadiac na kus pergamenu. „Dnes máme len elixíry, veštenie, dejiny mágie a starostlivosť o zázračné tvory. A zvyšok sú voľné hodiny.“

„Ale pozrite na piatok,“ ťukala som po danom políčku. „Obrana, dvojhodinovka elixírov, transfigurácia a astronómia. Sú to tie najťažšie predmety.“

„To zvládneme,“ upokojovala ma Lily. Len som pokrčila plecami a pustila sa do raňajok. O niekoľko minút sa k nám pridali aj chalani. Nabrala som Siriusovi raňajky (bol to zvyk z prázdnin) a počkala, kým ostatní dojedia, aby sme sa mohli pobrať na prvú hodinu. Po chvíli sa tak aj stalo a ja som sa usadila do predposlednej lavice v učebni elixírov. Sedela som s Lily a za mnou bol Sirius s Jamesom. Obaja do nás celú hodinu hučali a štuchali brkami. Na konci hodiny som im vynadala, ale aj tak som sa nad tým smiala. Nedokázala by som sa na nich hnevať.

Celý deň išiel pomaly, hodiny sa vliekli ako slimák. A konečne sme mali poslednú hodinu- starostlivosť o zázračné tvory, ktorú sme mali so Slizolinom. Po celý čas som na Luciusa ani nepozrela. Nehnevala som sa naňho, ani nič podobné, len som naňho nechcela hľadieť. Najprv si musím utriediť myšlienky a až potom môžem niečo riešiť. Aj napriek tomu mi k nemu občas zabehol pohľad. Koľko krát som naňho pozrela, díval sa na mňa. Len som rýchlo odvrátila pohľad a venovala sa učivu. Hodina sa skončila a ja som sa náhlila do klubovne. Chvíľu sme s babami preberali prvý školský deň, no potom som si zobrala knihu na obranu a vyšla z klubovne.

Vyšla som pred hrad a kráčala vychodenou cestičkou. Došla som až k jazeru. Sadla som si pod strom, ktorý vytváral veľký tieň. Konáre sa tiahli až skoro k zemi, čím ma chránili pred pohľadmi ostatných. Roztvorila som knihu a začala v nej listovať. Vzduch bol príjemný a pofukoval slabý vánok, ktorý mi jemne rozfukoval vlasy. Zrazu som za sebou začula šuchot. Rýchlo som sa otočila, no nikoho som nevidela. Nuž som sa vrátila ku knihe, keď ku mne zrazu priletelo niečo malé a hnedé a pristálo to pri mojich nohách. Hneď mi došlo, čo to je. Bola to Daff.

„Ahoj,“ pozdravila som ju. Nahla som sa k nej a vzala ju do rúk. Bola maličká, takže som ju držala v jednej ruke. Položila som ju vedľa seba na vyčnievajúci koreň. Spokojne zahúkala. „Konečne sme späť. Je tu krásne, však? Veľmi mi to tu chýbalo.“

Sovička slabo zahúkala a schovala si hlavu pod krídlo. Hneď som pochopila, že si chce oddýchnuť. Asi bola na love. Nuž som vstala a opatrne ju vzala do rúk. Položila som si ju na rameno, keď nespokojne zaškriekala.

„Vezmem ťa do soviarne. Tam si oddýchneš,“ na to som vykročila cestičkou. Došla som do cieľa a položila Daff na bydielko. Tlmene zahúkala, schovajúc hlavu pod krídlo. Pohladkala som ju a vrátila sa späť k jazeru pod strom.

Chvíľu som tam len tak sedela, študujúc nové obranné kúzla, keď si ku mne niekto prisadol. Až som nadskočila od toho, ako som sa zľakla.

„L- Lucius,“ zajachtala som. „Och, ako som sa zľakla.“

„Hej, všimol som si,“ zasmial sa. Prekvapene pozrel na knihu, ktorú som držala v ruke. „Učíš sa?“

„No, hej. Musím, ak chcem v budúcnosti niečo dosiahnuť,“ poznamenala som, zaklapnúc knihu. Chvíľu bolo ticho.

„J- ja,“ začal, „ja som chcel... chcel som ti-“

„Viem, čo chceš povedať,“ skočila som mu do reči a vstala. „Nemusíš nič vravieť. Bolo to tvoje rozhodnutie a ja nemám žiadne právo ti doň nejako zasahovať. Som rada, že si sa k tomu odhodlal. Narcissa je skvelá a zaslúžite si byť spolu.“

„Ja som to ale takto nechcel,“ povedal rýchlo a tiež vstal. Nechápavo som naňho pozrela. „To rozhodnutie nebolo na mne. Keby som sa mohol slobodne rozhodnúť, obaja veľmi dobre vieme, koho by som si vybral.“

„Počkaj! Ako to myslíš, že to rozhodnutie nebolo na tebe?“

„Prinútil ma k tomu môj otec,“ zašepkal.

„Tak, ak si to nechcel, mal si proti tomu bojovať. Nemal si to len tak nechať!“ vyhŕkla som rozrušene.

„Ty si myslíš, že by som to nechal len tak?“ opýtal sa namrzene, no keď som neodpovedala, pokračoval ďalej. „Snažil som sa mu nejako dohovoriť, ale môj otec je tvrdohlavý aristokrat. Jemu je ťažko niečo vysvetliť. Vôbec ma nepočúval! Jemu na mne nezáleží, na nikom! Len na tom, aby bol čo najvyššie a mal všetko, čo chce!... Narcissa nie je zlá, ale neľúbim ju. Ani si nechcem predstaviť, aké to bude, keď budeme manželia,“ dodal sklesnuto.

„Ach, Lucius,“ zronene som ho chytila za ruku.

„Kiežby som s tebou mohol byť,“ zašepkal, uprene mi hľadiac do očí. „Kiežby sa nám do cesty nezaplietol Black. Boli by sme spolu. Ty by si ma milovala a ja by som požiadal o ruku teba, nie Cissy.“

„Nejde to a ty to dobre vieš,“ odvetila som zúfalo, na čo si Lucius len smutne vzdychol.

„Ja viem,“ vydýchol. Chvíľu hľadel kdesi do diaľky, no potom sa znova pozrel na mňa. „Čo robíš zajtra večer?“

„No, vlastne ani neviem,“ habkala som. „Prečo?“ podozrievavo som sa opýtala.

„Ja... vieš, ja mám službu a tak ma napadlo, či by si mi nechcela robiť spoločnosť,“ navrhol opatrne, hľadiac do zeme.

„Neviem, či by som mala,“ zašepkala som. „Nemôžem byť po večierke na chodbe a asi by to ani nebolo správne vzhľadom na to, že si vezmeš Cissy.“

„So mnou môžeš byť na chodbe, keďže som prefekt a bude to len...“ zasekol sa. Zdvihol pohľad a pozrel mi do očí. „Ak nechceš, nemusíš. Len ma to tak napadlo.“

„Nie, nie,“ krútila som hlavou. „Nemyslela som to tak, že nechcem byť s tebou, len...“ na chvíľu som zmĺkla. „Fajn. Tak o ktorej?“

Lucius sa mi vpíjal do očí. „O siedmej vo Vstupnej hale.“

„Výborne. Budem tam,“ usmiala som sa. Otočil sa na odchod, keď som ho chytila za ruku. Prekvapene na mňa pozrel. „A- ako ti je?“

„Fajn, je mi fajn,“ odvetil. „Ja... ospravedlňujem sa za svojho otca.“

„To je v poriadku,“ mávla som rukou.

„Nie, nie je,“ pokrútil hlavou. „Správal sa ako hlupák!“

On JE hlupák... pomyslela som sa.

„Ehm, mala by som ísť. Baby ma budú hľadať,“ poznamenala som nervózne. „Tak sa maj.“

„Ahoj,“ odvetil. Len som sa usmiala a vykročila do hradu.

Vošla som do klubovne a chcela ísť do izby, no zastavil ma Siriusov hlas.

„Láska, poď ku mne,“ povedal zronene, natiahnuc ku mne ruku. Nechápavo som naňho pozrela, no aj napriek tomu som k nemu podišla a chytila ho za ruku. V tom momente si ma stiahol k sebe, až som si sadla na jeho kolená.

„Deje sa niečo?“

„Nič, ja len...“ zasekol sa.

„Áno?“ pobádala som ho.

„Rozmýšľal som o nás,“ odvetil napokon. Spýtavo som naňho pozrela. „Nechceme sa posunúť o trochu vyššie? Mám na mysli náš vzťah.“

„A čo myslíš tým ´posunúť sa vyššie´?“

„No,“ zatiahol. Vtedy mi to došlo, no chcela som, aby mi to povedal sám. Uškrnula som sa, čo si Sirius na moje šťastie nevšimol. „Neviem, ako ti to mám povedať.“

„Skús polopatisticky,“ navrhla som, na čo po mne strelil pohľadom. „Fajn, tak ti to zjednoduším. Viem presne, čo tým myslíš, len som chcela, aby si mi to povedal sám. No vidím, že s tým máš problém... No, je to zaujímavý nápad, ale myslím, že s tým máme čas. Na čo sa ponáhľať, predsa máme pred sebou celý život, no nie?“

Sirius na mňa užasnuto hľadel. „M- miláčik, to myslíš vážne?“

„Ehm, čo?“

„Ty chceš byť so mnou celý svoj život?“

„M- myslela som, že je to j- jasné,“ zakoktala som. „Prečo sa tak tváriš?“

„Ja len... som rád, veľmi rád,“ odvetil šťastne a vtisol mi na pery sladký bozk. „Láska, aj ja chcem byť s tebou už navždy. Si všetko, čo v živote mám.“

„Ach, Sirí,“ pohladila som ho po líci, šťastne sa uškŕňajúc. „Idem do izby, potom sa ešte uvidíme.“

„Fajn,“ odvetil a pobozkal ma. Ešte som naňho žmurkla a vletela do izby. Hodila som sa na posteľ, zasnene hľadiac na strop. V tom sa mi nad hlavou zjavila horda červených vlasov.

„Si v pohode?“ opýtala sa ma Lily.

„Jasné,“ vydýchla som. Lily na mňa nechápavo hľadela.

„Tváriš sa, akoby si bola zaľúbená,“ poznamenala, sadnúc si ku mne.

„Aj som!“ vyhŕkla som, pri čom som si sadla na posteľ, až Lily odskočila. „Sirius je skvelý! Pravdepodobne ma požiada o ruku!“

„A to si na to ako prišla?“ rozosmiala sa.

„No, stačili mi už len jeho slová typu: chcem byť s tebou už navždy a si pre mňa všetkým, čo v živote mám,“ vravela som nadšene. Lily na mňa neveriacky hľadela.

„Neviem, Lizy. Ja si tým nie som tak veľmi istá,“ krútila hlavou. Pozrela som na ňu pohľadom asi a lá dievča, to nemôžeš myslieť vážne. „Nemusí to hneď znamenať, že si ťa chce vziať. Dobre vieš, aký je Sirius. Popravde sa čudujem, že je ešte stále s tebou, nič v zlom. Len.... zvykol baby meniť ako ponožky, takže váš vzťah nás všetkých prekvapil.“

„Dúfam, že milo,“ zamrmlala som so sklonenou hlavou. „Tak sa stavme! Ak ma Sirius nepožiada do troch mesiacov o ruku, tak...“

„Tak mi kúpiš ohnivú whisky,“ dokončila za mňa.

„Fajn, ale ak áno, tak ju kúpiš ty mne,“ povedala som, podávajúc jej ruku.

„Platí,“ potriasli sme si nimi.

„Výborne, tak ja sa idem pripraviť!“ vyhŕkla som a vletela do kúpeľne. Lily nado mnou len krútila hlavou.

***

Na ďalší deň vyučovanie zbehlo rýchlejšie, než som očakávala. Ani som sa nenazdala a už som sedela vo Veľkej sieni na večery. Baby boli dnes akosi ticho, no keď som sa niečo opýtala, len to zahovárali. Tak ako chcú, nebudem ich nútiť, aby mi to povedali, pokiaľ samy nechcú. Dojedla som večeru a pozrela na Luciusa. Celý čas sa na mňa díval, no nejedol. Vstal od stola, pri čom Cissu pobozkal.

„Baby, idem sa prejsť. Tak sa uvidíme potom,“ oznámila som im, na čo len prikývli. Nuž som vstala od stola a nasledovala Luciusa, ktorý práve vyšiel zo siene. Dobehla som ho až na schodoch. „Ahoj.“

„Tak si prišla,“ vydýchol a venoval mi široký úsmev.

„Sľúbila som ti to,“ odvetila som. Potichu sme kráčali chodbou, až ticho prerušil Lucius.

„Čo chceš vlastne robiť, až tu skončíš?“

„Hm, neviem,“ odvetila som zamyslene. „Premýšľala som, že by som mohla byť aurorom alebo možno čaromedičkou... Ale najprv si kúpim veľký dom, v ktorom budem žiť so Siriusom. Budeme mať veľa detí a-“

„Ty chceš mať veľa detí?“ opýtal sa ma užasnuto. Len som sa naňho uškrnula.

„Samozrejme, minimálne dve,“ zazubila som sa. „Ty snáď nie?“

„Chcem,“ zamrmlal. Neveriacky som sa naňho pozrela, no aj napriek tomu som sa uškŕňala. Celý čas sme sa rozprávali o budúcnosti, no nikto z nás ani náznakom nespomenul jeho blížiacu sa svadbu. Nakoniec mi to nedalo a keď sme už po asi troch hodinách boli na ceste do svojich klubovní, opýtala som sa ho na to.

„Už ste sa dohodli na dátume?“

„Nie, zatiaľ nie,“ zašomral. Prekvapilo ma, že hneď vedel, čo som mala namysli. „Narcissa chcela, aby sa konala v lete, alebo aspoň počas teplejších dní.“

Chápavo som prikývla. Odrazu bol akýsi smutný a mňa zamrzelo, že som to spomenula.

„Prepáč, nechcela som ti tým skaziť náladu,“ poznamenala som smutne.

„To nevadí,“ pokrútil hlavou. Zastavila som pri obraze Tučnej panej. „Ďakujem za spoločnosť. Bol to veľmi pekný večer, aspoň som nebol sám.“

„Nie, to ja ďakujem,“ usmiala som sa naňho. „Dobrú noc.“

„Aj tebe, Elizabeth,“ odvetil. Vyslovila som heslo a zmizla za obrazom. Keď som vošla do izby, baby už spali. Nuž som si ešte dala sprchu a zaliezla do postele, kde som v sekunde zaspala.