Záškodníci

Rýchlosťou svetla som si usušila vlasy a vyšla z kúpeľne, no hneď som sa zarazila. Dvere do izby boli otvorené a čriepky z rozbitej fľaše ešte stále trónili na podlahe. Mávnutím prútika som ich odstránila. Pokrútila som hlavou a vybrala si zo skrine mikinu, ktorú som na seba hneď natiahla. Lucius ma určite zabije. Trvalo mi to všetko aspoň pol hodiny a on chudák na mňa musel čakať pred vchodom do chrabromilskej klubovne. Určite musel počúvať tie hlúpe reči Tučnej panej. Otočila som sa na podpätku a chystala sa vyjsť z izby, no už po tretí krát som sa zarazila.

Sirius ležal v mojej posteli, akoby sa nechumelilo. Naštvane som zavrčala, pričom som si dala ruky vbok.

„Čo tu ešte robíš?“ opýtala som sa ho namrzene. Len sa zamrvil a odpil si z ďalšej fľaše. Podišla som k nemu, vytrhla mu ju z ruky a hodila do koša. „Myslím, že pitia už stačilo.“

„No mne nie,“ odvrkol. Vstal z postele a vytiahol si z koša fľašu ohnivej whisky. Chvíľu si ju prezeral, až napokon utrel hrdlo fľaše do rukáva a schuti si odpil.

„Ak teda nič nechceš, tak idem,“ oznámila som mu. Ešte som naňho hodila škaredý pohľad a vyšla z izby.

„Dobre, počkaj!“ zvolal za mnou. Zastavila som na pol kroku, no neotočila som sa, keď som za sebou začula jeho kroky. „Chcel som sa ti ospravedlniť.“

Naštvane som sa otočila. Niekoľko stotín som sa naňho dívala, až som musela prižmúriť oči. Myslel to vážne, cítila som to.

„Tvoje ospravedlnenie sa prijíma,“ odrapkala som. „Potrebuješ ešte niečo?“

„Áno,“ prikývol rázne a podišiel ku mne, podávajúc mi ruku. „Budeme opäť priatelia a už žiadne hlúpe hádky, ani trucovanie.“

Pozrela som na jeho ruku. Sama som nemohla uveriť tomu, že som zaváhala! Napokon som sa spamätala a prijala jeho ruku, na čo sa mu po tvári rozlial široký úsmev. Ten úsmev, ktorý som si uňho tak dobre pamätala a ten úsmev, ktorý som na ňom milovala. Nemohla som neusmiať sa aj ja. Podal mi fľašu. Len som pokrútila hlavou.

„Nepijem,“ odmietla som s úškrnom. Sirius pobavene pozdvihol jedno obočie. „Možno niekedy inokedy.“

„Aspoň jeden glg na naše priateľstvo,“ presviedčal ma zvodne. „Musíme to predsa zapiť.“

Zasmiala som sa a vzala si od neho fľašu, z ktorej som si odpila malý glg. Sirius nespokojne cmukol.

„Toto malo byť čo?“ pohoršene sa ma spýtal. „Ešte raz. Toto sa neráta ani za pol hltu!“

„Fajn,“ zavrčala som s krivým úsmevom a tento krát do seba naliala poriadny hlt ohnivej tekutiny. „Tak sa tu teda zabav. Ja idem...“ na chvíľu som zaváhala.

„S Malfoyom,“ dokončil za mňa Sirius. Len som prikývla. Ešte raz som sa naňho usmiala a odkráčala preč.

***

„Prepáč,“ zatiahla som hneď na úvod a vtisla Luciusovi veľkú pusu na pery.

„Ty si pila?“ zmraštil obočie.

„Len jeden glg,“ odvetila som krotko. Lucius ma prepálil pohľadom, no z vrecka bundy napokon vytiahol takú istú fľašu, z ktorej som si pred malou chvíľou odpila. Užasnuto som naňho pozrela. „Hej! To máš odkiaľ?“

„Myslel som si, že ti to bude trvať dlho,“ pokrčil spokojne plecami, „tak som rýchlo zašiel do kuchyne.“

Len som sa uškrnula, chytila ho za ruku a viedla chodbami.

***

„Na teba a na to, aká si úžasná,“ povedal Lucius, zdvihnúc pohár do výšky. „Úžasná v metlobale, v tom, čo robíš a moje úžasné dievča.“

„Na teba a na náš budúci spoločný život,“ zaškerila som sa, zamávajúc mu pred nosom prstenníkom s ligotavým prsteňom. Lucius sa zasmial a nalial do seba celý obsah pohára. Napodobnila som jeho príklad.

Tak to pokračovalo najbližších niekoľko desiatok minút. S Luciusom sme sa navzájom opili, až to skončilo tak, že sme si líhali do postele v náručí. Sladko ma pobozkal na pery a stiahol zo seba indigovo modré tričko s bielymi priečnymi pruhmi. Zmätene som pokrútila hlavou, keď som nevedela prísť na to, ktoré pocity sú moje a ktoré jeho. V podstate boli obe rovnaké.

Rozopol si zips na nohaviciach a opäť sa ku mne sklonil, pričom ma vášnivo pobozkal. Zahrabala som si prsty do jeho úžasných vlasov, prehlbujúc bozk. Odrazu však akoby zamrzol. Odtiahla som sa od neho, na čo sa mŕtvo prevalil na bok. Moja sánka div nespadla na zem, keď zachrápal.

„Nemôžem tomu uveriť! On uprostred toho zaspal!“ mrmlala som si popod nos naštvane. Zavrčala som a vstala z postele. Podišla som k nemu z druhej strany a začala z neho sťahovať veci, ktoré som uložila na pohovku. Napokon som si dala aj ja dole tepláky a tričko. Ešte som sa narýchlo osprchovala a zaliezla do postele. Len som pobavene pokrútila hlavou, keď sa ku mne pritúlil, akoby som bola plyšový macík. Napokon, ani sama neviem kedy, som tvrdo zaspala.

Ráno sme obaja vstali s nehoráznou bolesťou hlavy. Po raňajkách som ho s radosťou oboznámila s tým, ako včerajší večer dopadol. Nechcel mi uveriť, že uprostred toho zaspal. Napokon mi chtiac-nechtiac uveril.

***

Ďalšie dni sa vliekli pochmúrnou náladou a to len kvôli počasiu vonku. Sneh už konečne zmizol a začala sa objavovať prvá trávička. Všetko sa prebúdzalo do nového života, ktorý však neveštil nič dobré. A to najmä pre piatakov a siedmakov. Tých čakali koncoročné skúšky.

Marec zbehol neskutočne rýchlo a prišiel upršaný apríl. Slnko vyšlo raz za dva týždne a vtedy sme sa všetci pobrali pred hrad, užívajúc si slniečko, ktoré sa nás svojimi ešte stále slabými lúčmi márne snažilo zahriať.

Schopnosti som si zdokonaľovala každý deň, no po tom incidente s Luciusom, keď som Severusovi zmenila city, som to viac nerobila. Aj keď som občas mala neústupné nutkanie. Naučila som sa len ovládať telo, keď som zacítila viac pocitov, než bolo normálne. V podstate som s tým mala problém vždy, hoci už prešlo niečo vyše mesiaca.

Bola streda. Práve som kráčala chodbou do Veľkej siene, keď okolo mňa prešli akési siedmačky z Bystrohlavu a o niečom oduševnene hovorili. Len som nad nimi pobavene pokrútila hlavou, keď sa rozosmiali na celú chodbu. Vošla som do siene, kde to šumelo rozhovormi. Cestou som kývla Luciusovi, ktorý sa na mňa usmial a sadla si za chrabromilský stôl.

„Dobré ráno,“ popriala som priateľom, ktorí práve o niečom diskutovali.

„Aj tebe,“ odvetili po jednom a vrátili sa k rozprávaniu. Nechápavo som zmraštila obočie. Práve som si išla naliať kávu, keď predo mňa Sirius postavil šálku s pariacou sa tekutinou. Pozrela som naňho s pozdvihnutým obočím.

„Dovolil som si naliať ti kávu,“ vysvetlil so šibalským úškrnom. Chvíľu som naňho hľadela, až som sa napokon otočila napravo, kde sedel môj brat.

„Remus, nevšimol si si náhodou, či mi Tichošľap nenalial niečo do šálky?“ Remus na mňa uprel svoj pohľad.

„Myslíš kávu?“ spýtal sa s úsmevom. Len som zavrčala s krivým úsmevom a otočila sa späť k Siriusovi.

„Ďakujem,“ poznamenala som. Vzala som si zo stola kúsok rebarborového koláča a schuti sa doň pustila, popíjajúc pri tom kávu.

„Počula si už o tom?“ dychtivo sa ma spýtali baby unisono.

Prehltla som koláč a už som sa išla spýtať, o čom to hovoria, no Remus ma predbehol.

„O týždeň sa bude konať niečo také ako táborák. Ibaže tam budeme mať svojich partnerov, ktorých nám vybrali učitelia. Ja som s Narcissou Blackovou,“ znechutene pokrčil nosom.

„Ona ja fajn,“ upokojovala som ho. „A o čo tam vlastne ide?“

„Je to len pre siedmakov a je to niečo ako skúška,“ začal trpezlivo, zatiaľ čo som si odpila z kávy. „Tam vlastne môžeme dokázať to, akými sme ´super vyučenými študentmi´,“ prstami naznačil úvodzovky.

„Budeme dva dni s partnermi, ktorých nám pridelili,“ ozvala sa Lily. „Budeme mať vlastné stany. V nich si budeme variť a starať sa o seba. Potom budú nejaké skúšky, či čo.“

Znechutene som zmraštila nos. To teda bude!

„Neboj sa, ty si s Ufňukancom,“ zachechtal sa James, sediaci vedľa Lily. Vypúlila som naňho oči.

„To fakt?“ neveriacky som sa spýtala, na čo len prikývol.

„Je to vyvesené na oznamovacej tabuli vo Vstupnej hale,“ oznámil mi Remus. Len som spustila ramená.

„A vy ste s kým?“ opýtala som sa báb.

„Thorfin Rowle,“ zúfalo vydýchla Alice.

„Rodolphus Lestrange,“ ozvala sa Nat, pričom takmer prebodla pohľadom niekoho za mnou. „Ešte šťastie, že máme zakázané na seba útočiť. Inak by Blackovej frajer skončil zle.“

Len som sa zasmiala.

„Ja budem s Luciusom,“ uškrnula sa na mňa Lily, na čo som si išla oči vyočiť.

„Vymeňme si partnerov,“ žobronila som.

„Nemôžeme,“ pokrútila hlavou. „A aj tak, ja so Severusom nechcem byť.“

Smutne som si povzdychla. Niežeby som mala niečo proti Severusovi, ale povedzme si pravdu. Radšej byť s priateľom. Bolo by to o to zaujímavejšie.

Celý týždeň sa nehovorilo o ničom inom, len o tom ´táboráku´. Všetci siedmaci sa naň fyzicky, no i psychicky pripravovali. V posledný večer som si ešte opakovala zaklínadlá, ktoré by sa mi mohli hodiť, keď budem blúdiť lesom.

Riaditeľ nám už totiž oznámil, čo sa tam bude diať. V prvý večer bude len zahájenie a po ňom krátka oslava v hlavnom stane. Napokon sa so svojimi partnermi poberieme do stanov. Raňajky a obed si na ďalší deň pripravíme samy, rovnako ako večeru. Po obede nás bude čakať ´prechádzka´ Zakázaným lesom. Každá skupina bude musieť nájsť zlaté jablko a ten, kto ho nájde ako prví, vyhráva. No upozornili nás na to, že sa bude skrývať niekde hlboko v lese, takže si budeme musieť dávať pozor na rôzne bytosti a stvorenia. A aby to nestačilo, budeme so svojimi partnermi spojení neviditeľným povrazom. Vlastne je to tak lepšie. Aspoň sa jeden druhému nestratíme. No a potom sa budeme musieť vrátiť späť k stanom.

Večer som šla spať s bolesťou brucha. Dosť som sa bála a pridávali mi k tomu aj pocity mojich priateliek, ktoré to celé nervózne komentovali. Napokon som sa umyla a zaliezla do postele, kde som zaspala po hrozne dlhej dobe.