Záškodníci

„Stretol som Severusa a ten mi povedal, že si mu vraj zmenila city!“ zvolal Lucius naštvane, až som nadskočila. Prvý krát mi niečo povedal takýmto tónom. Podišla som pomaly k nemu.

„Veď som v poriadku,“ odvetila som krotko.

„No jasné a ja som potom kentaur!“ vyprskol. „Len sa na seba pozri! Si bledá a pred chvíľou sa ti zakrútilo v hlave, nedalo sa nevšimnúť si to.“

„Lizy, naozaj si to urobila?“ pristúpil ku mne Remus. Zmätene som naňho pozrela a potom na Luciusa.

„Čo je na tom zlé, že som niekomu chcela pomôcť?“ bránila som sa.

„Nič! Lenže ty dobre vieš, že to nemáš robiť! A dnes máš predsa zápas, čo chceš na ňom skolabovať?!“ Lucius bol od zlosti až červený. Trochu som sa ho bála. Prešla som cez portrétovú dieru a podišla celkom k nemu, pričom som ho chytila za ruku.

„Je mi fajn,“ upokojovala som ho, na čo si len odfrkol. „A ten zápas je predsa až o tri hodiny. Dovtedy budem fit.“

„Lenže teraz nie si! Mohla si cestou odpadnúť! Mohlo sa ti niečo stať!“ vrieskal zúfalo. Len som privrela viečka, keď sa mi rozbúšilo srdce a narastal mi tlak v hlave.

„Lucius,“ zastonala som, „prosím, upokoj sa. Dobre vieš, čo to so mnou robí.“

„Viem,“ zavrčal. Schytil ma za ruku a tvrdo ma objal. „Preto chcem, aby si si na to dávala pozor.“

„Prepáč,“ zašepkala som. „Chcela som mu len pomôcť. Bol hrozne zničený a ty vieš, aká som. Nemohla som ho nechať tak.“

„Nie, ty mi prepáč. Nemal som na teba takto vybehnúť. Veď je to tvoja schopnosť, ty s ňou musíš hospodáriť,“ vravel zronene. Postavila som sa na špičky a sladko ho pobozkala.

„Máš odpustené,“ zapriadla som, na čo sa len spokojne uškrnul. „Nesmieš mi v tom brániť. Aj keby som mala ostať tri dni v posteli, musím to robiť. Je to moja úloha. Preto som tento dar dostala, aby som pomáhala iným.“

„Ja viem, láska,“ prikývol, prepletúc si so mnou prsty. „Lenže občas musíš myslieť aj na seba. Veď vieš, že ťa to strašne oslabuje. Nesmieš to preháňať. A hlavne vtedy, keď máš zápas,“ prebodol ma pohľadom. No hneď na to sa mu po tvári rozlial široký úsmev.

„Už to viac pred zápasom neurobím,“ zaprisahala som sa.

„Fajn. Tak si choď ešte oddýchnuť. Uvidíme sa neskôr,“ láskyplne ma pobozkal na čelo, potom na pery a odkráčal preč.

Ťažko som si povzdychla, pretrela si spánky a vrátila sa do klubovne, kde na mňa všetci zazerali.

„No čo? Chce niekto zmeniť náladu?“ zaškerila som sa. Remus len pokrútil hlavou a schytil ma za ruku, vedúc ma po schodoch. Pred dievčenským internátom ma pustil.

„Choď sa vyspať,“ prikázal mi s úškrnom.

„Áno, mami,“ zatiahla som. Ešte som naňho žmurkla a vošla do izby. Tam na mňa baby spustili arzenál otázok.

„Čo to bol dole za krik?“

„To bol Lucius?“

„Pohádali ste sa?“

Len som sa zasmiala a hodila sa na posteľ.

„Takže,“ vydýchla som, „áno, bol to Lucius a áno, pohádali sme sa. No už je všetko v pohode.“

„Aspoň že nie ste na seba naštvaní,“ poznamenala Al.

„Och, ale popravde som ho takého nevidela,“ neprítomne som sa zahľadela pred seba. „Teda len raz, ale to nekričal po mne, ale po svojom otcovi.“

„A prečo po tebe vlastne kričal?“ napäto sa ma opýtala Lily. Pozrela som jej do očí.

„Pomohla som Severusovi,“ zamrmlala som. Baby na mňa nechápavo pozreli. „Zmenila som mu city... On bol hrozne smutný a ja som to nevydržala. Cestou to Luciusovi povedal a ten, keď to zistil, takmer išiel z kože vyskočiť. Až som sa ho bála... no a potom na mňa vybehol, že to nesmiem robiť a hlavne nie pred zápasom.“

Zakončila som svoju reč dlhým povzdychom.

„Lizy, nehnevaj sa, ale mal pravdu,“ ozvala sa Nat nevinne. Pozrela som na ňu a prikývla.

„Ja viem, lenže toto je mojou úlohou. Preto mám tento dar. Predsa som ho nedostala len tak, aby som nič nerobila,“ ohradila som sa.

„To máš pravdu, no musíš ho použiť v správnej chvíli,“ nedala sa Nat.

„Aj to viem, Nat,“ odvetila som rázne. Už ma začalo unavovať, ako mi všetci vravia, kedy ich mám použiť a kedy nie. Predsa je to na mne! Len JA viem najlepšie, kedy mám čo urobiť. „Prepáčte... ak vám to nebude vadiť, na chvíľu si ľahnem. Zobudíte ma tak o hodinu? Musím si ešte oddýchnuť.“

„Iste,“ prikývla Lily. Zatiahla som vôkol seba závesy a ľahla si do mäkkých perín. No zaspať som nemohla. Len som ležala a prevracala sa zo strany na stranu. Snažila som sa nepúšťať si k telu pocity mojich priateliek, no bolo to veľmi ťažké. Každá jedna zmena ma rozochvela. Na zápase to bude ťažké. Vyburcované pocity desiatok deciek, ktoré šalejú na tribúnach.

Napokon som sa vzdala myšlienky, že zaspím a vyšla som z postele. Na moje prekvapenie bola izba prázdna. Pozrela som na hodinky. Do začiatku zápasu som mala pol hodiny. Vyskočila som z postele, podišla ku skrinke a vytiahla z nej metlobalový dres, ktorý som na seba rýchlo natiahla. Zatiaľ čo som si zopla vlasy do copa, vybehla som z izby a trielila na ihrisko. Množstvo deciek sa predieralo bránou. Len som do nich slabo strčila, aby som mohla prejsť.

„Pustite ma,“ zavrčala som na dvoch tretiakov. Tí sa mi hneď uhli, no s množstvom hlúpych poznámok. Prefrčala som okolo profesorov, ktorí práve kráčali k tribúnam a vbehla do šatne. „Prepáčte... že... meškám,“ funela som.

Dlaňami som sa podoprela o kolená, snažiac sa polapiť dych.

„Kde si toľko bola?“ naštvane sa ma opýtal James. Podišiel ku mne a podal mi metlu.

„Prepáč, ale musela som si oddýchnuť,“ vysypala som zo seba. Narovnala som sa, naprávajúc si dres. „Povedala som babám, aby ma zobudili, no asi zabudli. Nevidel si ich?“

„Mali nejakú prácu, no teraz som ich nevidel,“ vysvetlil mi nedočkavo. Chytil ma za plecia a otočil si ma chrbtom. Zohol sa k mojim nohám, pričom mi priviazal k lýtkam chrániče. Ja som si ich zatiaľ upevňovala na rukách. Napokon sa narovnal a nespokojne cmukol. „Ostrihaj sa.“

Dotknuto som naňho pozrela.

„Rozhodne nie,“ odvetila som rázne. „Moje vlasy sú super také, aké sú. Nebudem sa strihať.“

„Ale pri hre ti budú zavadzať,“ nedal sa.

„Mám ich zopnuté,“ dodala som a vyšla pred stan. Poobzerala som sa vôkol seba, či niekde neuvidím Luciusa.

„Lizy, už musíme ísť!“ zvolal na mňa niekto zvnútra.

„Chvíľku,“ odpovedala som. Odrazu ma niekto chytil zozadu okolo pásu. „Tak tu si.“

Lucius sa na mňa uškrnul a otočil si ma k sebe. Napäto som naňho pozrela.

„Dávaj si pozor, láska,“ zapriadol a pobozkal ma. Cítila som z neho pokoj, nuž som musela byť pokojná aj ja. Ale aj tak som sa trochu bála. „Hlavne na to nemysli a sústreď sa len na hru.“

„Nemyslieť na to a sústrediť sa na hru,“ zopakovala som s prižmúrenými očami. Lucius mi chytil tvár do dlaní a ešte raz ma upokojujúco pobozkal.

„Tak choď,“ tľapol ma po zadku. Len som ho pobavene prepálila pohľadom a vošla do šatne, kde na mňa čakal celý tím.

„Tak teda,“ ozval sa James, „ste všetci pripravení?“

Všetci sme neochotne prikývli.

„Tento zápas musíme vyhrať. Vraj majú Bystrohlavčania dobrých hráčov, no my im to dnes natrieme, jasné?“ povzbudivo sa usmial. Cítila som napätie, no aj vzrušenie zo zápasu.  Potriasla som hlavou, aby som si ju prečistila a mohla myslieť na niečo celkom iné. Chvíľu to pomohlo, no keď som vyšla spolu so zvyškom tímu na ihrisko k madam Hoochovej, pocítila som v hrudi znova ten nepríjemný tlak.

Chytila som sa za ňu a odvrátila sa od hráčov, aby som to mohla predýchať. Zopár krát som sa zhlboka nadýchla. Po niekoľkých sekundách to prešlo. Nuž som sa otočila späť a pohľadom vyhľadala statného triafača s búrkovými očami. Podišla som k nemu, položiac mu ruku na plece.

„Ak nechceš, nemusíš sa so mnou baviť vôbec,“ začala som odhodlane, zatiaľ čo on na mňa spýtavo pozrel, „no na dnešnom zápase sa tvárme, že je medzi nami všetko okey. Žiadam ťa len o to. O nič viac. Potom sa na mňa môžeš hnevať, koľko chceš, len teraz buďme zohratý tím, prosím.“

Sirius sa mi zadíval do očí, až napokon prikývol, keď nám dala madam Hoochová pokyn, aby sme nasadli na metly.

„Ďakujem ti,“ usmiala som sa naňho. Preložila som nohu cez metlu a po písknutí vzlietla. Madam Hoochová vypustila lopty a zápas sa začal. V tej chvíli zo mňa studený vzduch, bijúci mi do tváre, odvial všetky pocity. Teraz som cítila len vietor a vôňu hry. Zhlboka som sa nadýchla a viac sa načapila na metlu, aby zrýchlila.

Dohnala som bystrohlavského triafača a vyrazila mu z ruky prehadzovačku. Komentátor niečo odušu kričal, zatiaľ čo ja som sa hnala ihriskom. Pohľadom som rýchlo vyhľadala Siriusa. Keď som ho zbadala, hodila som mu loptu, na čo sa o stotinu neskôr ozval z chrabromilskej tribúny jasot. Šťastne som sa na Siriusa uškrnula a letela preč.

Po asi pätnástich minútach sme stratili jedného triafača. Trafila ho dorážačka. Charlie ju potom naštvane odrazil do súperovho strážcu, no ten sa jej stihol vyhnúť. Počula som, ako Charlie nahlas zaklial, na čo som sa len zasmiala.

Vrátili sme sa k hre. Po niekoľkých minútach sa mi podarilo dať gól, ktorý nám bol hneď oplatený. Ani som sa z neho nestihla spamätať, keď Sirius hodil prehadzovačku cez súperovu ľavú obruč. To ma nabudilo, aby som začala poriadne hrať. Nuž sme si so Siriusom začali robiť finty a strieľali góly jeden za druhým. Bystrohlavčanov to naštvalo, lebo sa nám ich snažili za každú cenu vrátiť. Práve mi z ruky vyrazili prehadzovačku, keď sa ozvalo zapískanie a hneď na to jasot z chrabromilskej tribúny.

„Vyhrali sme!“ vrieskali chalani z tímu a jeden po druhom skočili na chudáka Jamesa. Len som sa veselo rozosmiala. Vtom ku mne niekto pribehol a zovrel ma v objatí.

„Bola si úžasná!“ zaškeril sa Remus. Odtiahol sa odo mňa. „Bolo to skvelé...!“

„Ďakujem,“ opätovala som mu úprimný úsmev. Otočil sa na päte a pribehol k nášmu tímu, pričom začal každému veselo triasť rukou. Už som sa išla znova zasmiať, keď mi vyrazilo dych a ja som dopadla na kolená do studenej trávy. Chytila som sa za brucho a prevalila sa na chrbát. Do hlavy sa mi vtlačila ostrá bolesť a to, čo sa mi v tej chvíli odohrávalo v hrudi... nešlo to ani opísať. Toľko pocitov naraz som ešte necítila.

Len som nehybne ležala, tápajúc po dychu, zatiaľ čo ku mne pribehlo zopár ľudí. Spoznala som medzi nimi hráčov tímu a Rema. Ten sa ku mne sklonil a niečo mi vravel. Nič som však nepočula, akoby niekto vypol zvuk. Niekto ho odsunul na bok. Šťastne som vydýchla, keď si ku mne kľakol Lucius. Opatrne mi nadvihol hlavu a položil ju na svoje nohy, pričom ma chytil za ruku. Videla som, ako k nám pribehli ďalší ľudia. Medzi nimi aj riaditeľ s McGonagallovou. Len som zúfalo pokrútila hlavou.

„Choďte preč,“ počula som z diaľky Luciusov hlas. „Odíďte! Všetci!“

Na to sa všetci spakovali a premiestnili sa ďaleko odo mňa. Ostal pri nás len riaditeľ a vedúca Chrabromilu. Obaja sa ku mne naklonili.

„Ako vám je, slečna Winnersová?“ opýtal sa ma riaditeľ. Tri krát som sa zhlboka nadýchla, na čo bolesť hlavy ustúpila a aj tie pocity v hrudi. Zatvorila som oči.

„Už som v poriadku, ďakujem,“ vydýchla som. Lucius mi upokojujúco hladil ruku, až kým som sa neposadila. Hneď som ho zovrela v objatí. „Nepúšťaj ma, prosím.“

„Neboj sa, už nikdy,“ zamrmlal. Pevnejšie ma objal a pobozkal ma do vlasov. Cítila som z neho strach a úzkosť. No teraz som ho nemohla požiadať, aby sa upokojil. Potreboval to len predýchať rovnako ako ja. „Už sa o ňu postarám,“ povedal po dlhej chvíli Dumbledorovi a McGonagallovej.

Na to len prikývli a odišli preč. Ešte chvíľu sme s Luciusom sedeli na studenom ihrisku, až mi napokon pomohol vstať. Chytil ma za ruku.

„Ďakujem ti, láska,“ zašepkala som. „Nebyť teba, neviem, ako by som to zvládla.“

„Za to mi neďakuj,“ pokrútil hlavou. Nežne mi chytil tvár do dlaní a venoval mi ten najsladší a najjemnejší bozk, z ktorého som sa išla rozplynúť. Vďačne som sa naňho usmiala a ruka v ruke sme vykročili do hradu. Cestou sme stretli ešte mnoho študentov, ktorí na nás len zazerali. Úplne sme to ignorovali a kráčali ďalej do hradu.

Pred portrétom Tučnej panej som Luciusovi povedala, aby chvíľu počkal. Rýchlo som vošla dnu. V klubovni práve prebiehala oslava nášho víťazstva. Baby ma stiahli do stredu a začali mi gratulovať.

„Poď si s nami vypiť,“ ozval sa Charlie. Len som pokrútila hlavou.

„Prepáč, ale vonku ma čaká Lucius a necítim sa veľmi dobre,“ odvetila som ospravedlňujúco.

„Fajn, tak dúfam, že ti bude čím skôr lepšie,“ usmial sa na mňa.

„Ďakujem,“ opätovala som mu úsmev. Rýchlo som vybehla po schodoch vedúcich na dievčenské internáty, keď som pred dverami zbadala Siriusa. Zarazila som sa. „Čo ty tu?“

„Čakám tu na teba,“ vysvetlil jednoducho a odlepil sa od steny, hojdajúc v ruke poloprázdnou fľašou ohnivej whisky. Podišla som k nemu a otvorila dvere do izby, pričom som mu pokynula, aby ma nasledoval. Zatiaľ čo ja som podišla ku skrini s vecami, on za sebou zabuchol dvere. Vybrala som si staré tepláky a červené tričko. Sirius sa zatiaľ oprel o Lilinu posteľ, prezerajúc si ma od hlavy po päty.

„Tak, čo si chcel?“ spýtavo som naňho pozrela. On bol však ticho. „Dosť sa ponáhľam. Dole ma čaká Lucius, takže by si si mohol pohnúť. A ešte potrebujem ísť do sprchy.“

„Tak pokojne choď,“ pokrčil lenivo plecami a odpil si z fľaše. Videla som na ňom, že mu to už udrelo do hlavy. „Ja budem stáť pred dverami do kúpeľne. Ty sa budeš zatiaľ sprchovať a ja ti poviem, čo mám na srdci.“

Zdal sa mi to ako dobrý nápad. Povzdychla som si a prikývla.

„Fajn, ale neopováž sa vliezť mi do kúpeľne, jasné?!“ prebodla som ho pohľadom.

„Nemajte strach, slečna,“ zatiahol s úškrnom. Len som pobavene pokrútila hlavou a vošla do kúpeľne, pričom som za sebou zabuchla dvere. Verila som mu, že nevojde dnu, nuž som ani nezamkla. Stiahla som zo seba špinavý dres a vliezla do sprchy. Tam som sa poriadne umyla. Čakala som, že Sirius začne svoju reč, no on bol ticho.

Toľko, čo som si okolo seba obmotala uterák a vyliezla zo sprchy, dvere sa otvorili a v nich sa knísal Sirius. Na perách mu pohrával nezbedný úsmev a v tých jeho krásnych očkách mu žiarili veselé iskričky.

„Zdalo sa mi neslušné hovoriť ti niečo, keď mi nedivíš do očí,“ prehovoril skôr, než som stihla otvoriť ústa.

„Uhm,“ prikývla som. „Takže?“

Odlepil sa od zárubne a vykročil ku mne. Znova si chcel odpiť z fľaše, no bola prázdna. Zamračil sa a hodil ju za seba, pričom sa rozbila na podlahe v izbe.

„Ups,“ zatiahol afektovane. Len som sa uškrnula, no hneď ma to prešlo, keď podišiel celkom ku mne a zadíval sa mi do očí tak uprene, ako ešte nikdy. „Malfoy je sebec.“

Zarazene som zamrkala. „Prečo?“

„Lebo si ťa uchmatol pre seba a nikomu ťa nechce dať,“ vysvetlil. Sklonila som hlavu a zhlboka som sa nadýchla. Cítila som z neho whisky. Len som pokrčila nos. V tej istej chvíli som pocítila neznámy cit, ktorý určite patril Siriusovi. „Chcem ťa späť, Lizy. Prečo to nechceš pochopiť? Prečo si stále s tým nafúkancom? So mnou by ti bolo lepšie!“

Neveriacky som naňho pozrela.

„Bozkáva sa aspoň tak dobre ako ja?!“ vyprskol. V tej chvíli som sa veselo rozosmiala. Jeho hlúpa poznámka ma dostala. „Nesmej sa, myslím to vážne!“

„Sirius, prečo to riešiš? Je to predsa jeho vec, ako sa bozkáva,“ odvetila som, keď som sa už prestala smiať. Aj napriek tomu mi mykalo kútikmi. Vtom ma Sirius chytil pevne okolo pásu a vpil sa mi do pier. V hlave som si zúfalo vzdychla, keď som sa ním nechala bozkávať.

Nikdy som sa jeho bozkom nevedela ubrániť. A dnes je to už druhý bozk od nejakého chalana, ktorý by to ani nemal robiť. Jednu ruku mi položil na zátylok a druhou skĺzol k začiatku osušky. Len mnou prešla triaška, keď ma nežne pohladil po stehne. Silno do mňa zatlačil, na čo som začala cúvať, až som vrazila do steny. Viac sa na mňa prisal, pričom začal ruku posúvať stále vyššie a vyššie. V tej chvíli som ho od seba odtiahla.

„Ak si chcel vedieť, či sa bozkávaš dobre, tak vedz, že áno,“ poznamenala som napálene. Chytila som ho za rukáv a viedla ho von z izby.

„Lizy, ja ťa ľúbim!“ volal zúfalo. Ja som ho však nepočúvala. Vystrčila som ho pred dvere a zabuchla ich. Naštvane som vpochodovala do kúpeľne, kde som sa prezliekla do čistých vecí.