Záškodníci

Dni ubiehali ako voda a úloh bolo stále viac a viac. S Luciusom sme boli vždy, keď sme mali čas. Pre nás to však bolo málo. Keďže som mala povinnosti triafačky v Jamesovom tíme, musela som chodiť na tréningy, ktoré sme mali štyrikrát do týždňa a mimo toho ešte aj úlohy, ktoré som si stíhala len tak- tak písať. Lucius bol zasa hlavným prefektom, takže musel chodievať na hliadky a občasné stretnutia. A mal taktiež úlohy.

Občas sa nám stalo, že sme sa za celý týždeň (okrem vyučovacích hodín) videli len raz a to v sobotu. V piatok večer sme mali vždy tréning, takže som bola šťastná, že som a nie to sa ešte prechádzať s Luciusom. Ale za to sme celú sobotu strávili spolu a lúčili sa až v nedeľu skoro ráno. A potom som celé poobedie trávila písaním úloh. Veľmi krásne poobedie! (pozn.: čítať sarkasticky)

Každým dňom sa blížili MLOK-y. Niektoré spolužiačky vraveli, že to nezvládnu, iné zase chceli elixír na upokojenie. Len ja s Lily, Al a Nat sme to brali v pohode. Oni boli vždy veľmi inteligentné, takže sa nad tým ani nepozastavovali. A ja len preto, lebo som na to ani nemala čas.

Október sa pomaly končil a nastal Halloween. Večer sa mal konať ples a každý mal prísť v maskách. S Luciusom sme sa nevedeli dohodnúť na spoločnom kostýme, ale napokon sme ho po asi hodinovom dohadovaní aj vybrali.

Do plesu som mala ešte dve hodiny. S babami sme sa prezliekli do kostýmov. Lily s Jamesom mali byť zamilovaný pár, Dracula a jeho nevesta. Keď som Jamesa videla v tom plášti a s vlasmi ´ulízanými´ dozadu, myslela som, že sa pocikám. Chúďa, videla som na ňom, že sa s tým účesom trápil a ani nechcem vedieť, koľko času mu trvalo pripraviť ho. Ale výsledok bol skvelý. Obaja vyzerali úžasne a spoločne im to seklo.

Nat s Remom  ma očarili najviac. Boli prezlečení za krásku a zviera. Že si zo svojho kostýmu Remus nič nerobil, ma prekvapilo väčšmi. Samozrejme on bol za to zviera a ešte si z toho uťahoval. Lenže nemal ďaleko od skutočnosti, teda od splnu... vlastne vzhľadu počas splnu. Myslím, že to urobil naschvál. Ale aspoň, že to bral s toľkým humorom. A Nat bola úžasná. Úplne jej ten kostým sadol.

Al bola Alica v krajine zázrakov a Frank Šialený klobučník. Bol to môj nápad, keďže sa nevedeli rozhodnúť, za čo pôjdu. Dosť som sa nasmiala pri príprave Frankovho vzhľadu. Lily mi s tým dosť pomáhala, keďže len ona a ja sme boli z muklovského sveta. Ostatní tú rozprávku veľmi nevideli, takže to ostalo len na nás. S výsledkom boli spokojní. Aspoň že to.

Z Petra sme si urobili srandu. Prezliekli sme ho za Shreka. V podstate od neho nemal ďaleko. Síce sa trochu zlostil, ale napokon s tým súhlasil, keďže nemal na výber. No najťažšie to bolo so Siriusom. Nikam nechcel ísť.

„Sirius, no tak, nebuď taký a poď,“ dobiedzala som už asi pol hodiny. Sirius len sedel za závesom vo svojej izbe a vzdorovito mlčal. Zúfalo som sa otočil k chalanom, ktorí už boli prezlečení, len čakali na ich kamaráta. „Prečo vlastne nechce ísť?“

Remus pokrčil plecami, na čo som si len povzdychla.

„Necháte nás samých?“ opýtala som sa chalanov, na čo vyšli z izby. Otočila som sa späť k Siriusovej posteli.

„Môžem ísť k tebe dnu?“ opýtala som sa závesu, za ktorým sedel (pravdepodobne sedel) náš školský Casanova. Chvíľu bolo ticho, no napokon odtiahol závesy. Vo chvíli, keď sa na mňa pozrel, vypúlil oči. Len som sa začervenala.

„Merlin,“ dostal napokon zo seba. „Vyzeráš... ehm... ako by som to... sexy?“

Len som sa zasmiala. Bola som prezlečená za piráta. Ale ženského rodu, samozrejme. Vždy som mala rada pirátov. Mala som na seba korzetové šaty nad kolená s bielou košeľou a výstrihom. Ale nebol hlboký, len mne sa tak zdal. Nikdy som nebola zvyknutá na výstrihy. Na hlave som mala klobúk s bielym pierkom a v opasku na páse zasunutý meč a pištoľ. Čižmy som mala vysoké tesne pod kolená a asi na päť centimetrovom podpätku. Vlasy stočené v jemných kučerách, padajúce mi do očí.

Dala som si dole klobúk a prehrabla si ich, sadnúc si k Siriusovi. Sedel na posteli v tureckom sede s rukami prekríženými na hrudi. Vedela som, že tým len chcel dať najavo, že viac toho nepovie. Poprípade bude len počúvať. Poznala som ho, mala som ho už prečítaného.

„Tak, čo je?“ opýtala som sa ho narovinu. Presne, ako som predpokladala, mlčal. „No tak, prečo mi to nechceš povedať?“

Chvíľu hľadel na stenu oproti, až napokon takmer nečujne odvetil: „Nemám masku a... žiadna baba so mnou nechce ísť.“

Hneď na to sklonil hlavu. Zjavne ho to stálo veľa, aby si priznal pravdu. Takmer som sa zasmiala, ale v tejto chvíli by to nebolo na mieste.

„Ako to, že nechce ísť?“ opýtala som sa ho. „Veď si Casanova. S tebou chce ísť každá.“

„Ja neviem,“ zúfalo vydýchol. Niekoľko sekúnd som naňho hľadela.

„Tak vstaň, niečo už vymyslíme,“ vstala som, ťahajúc ho za ruku. Nešťastne sa postavil a čakal, čo spravím. Začala som sa okolo neho prechádzať a prezerala si každý kúsok jeho tela. „Čo s tebou? Čo by si mohol byť?“

„Pirát?“ navrhol, pozdvihnúc obočie. „Aspoň by som sa k tebe hodil.“

„Nie. A navyše ja už partnera mám,“ odvetila som zamyslene. V tom ma niečo napadlo, na čo som sa nahlas rozosmiala. Sirius na mňa nechápavo hľadel. „Urobím z teba Davyho Jonesa.“

„Koho?“

„Len som žartovala,“ zasmiala som sa. „Ale keď to chceš vedieť... Davy Jones bol... hrozne škaredý.. mal na tvári chápadlá....“ znova som sa rozosmiala, keď som zbadala Siriusov znechutený výraz.

„Ehm, nie, vďaka,“ poznamenal. Len som sa uškrnula a ďalej premýšľala.

„Bol by z teba skvelý Elvis Presley,“ zahrabala som ruku do jeho vlasov a trochu mu ich vydvihla.

„Len mi nepovedz, že je to nejaká ďalšia príšera,“ požiadal sklesnuto.

„Nie, nemusíš sa báť,“ usmiala som sa. „Bol to skvelý spevák.“

Znova som sa začala prechádzať, tuho premýšľajúc.

„A čo tak upír?“ nadhodil opatrne. „Síce je to klišé, ale nič iné nás asi ani nenapadne. Na druhej strane, je už veľa hodín.“

Pozrela som na hodinky. Mal pravdu. Ples sa mal začať už o pol hodiny a ja som mala ísť pomôcť ešte Luciusovi s tou maskou.

„Tak fajn,“ prikývla som napokon. Nuž sme sa dali do práce a o niekoľko minút už bol hotový. Snažila som sa ho urobiť čo najviac odlišným od Jamesa. A myslím, že sa mi to aj podarilo. Vyzeral fakt očarujúco. „Ak teraz s tebou žiadna nebude chcieť ísť, tak potom sa asi všetke baby zbláznili.“

Sirius sa spokojne obzeral v zrkadle.

„Ďakujem,“ vďačne sa na mňa usmial.

„Maličkosť,“ ležérne som mávla rukou. „Tak ja idem. Dosť sa ponáhľam.“

„Fajn, tak sa stretneme v sieni,“ povedal veselo, na čo som len prikývla a vyšla z izby. Nasadila som si na hlavu klobúk a ponáhľala sa do Vstupnej haly. Lucius tam už na mňa čakal. Rýchlo som k nemu podišla a vtisla mu na pery bozk.

„Prepáč, že mi to tak trvalo, ale ešte som musela niečo vybaviť,“ vysypala som zo seba a pozorne si ho prezrela. „Vyzerá to skvele.“

„Vďaka,“ zazubil sa. „A inak, to je v pohode.“

Zasmiala som sa a napravila mu kabát. No, vyzeral ako pravý pirát, presne ako Jack Sparrow. Naschvál som mu poradila, aby sa obliekol takto, lebo Jacka som vždy platonicky milovala. Bol jednoducho skvelý. Ale na môjho Luciusa nemal...

Ešte som mu upravila niekoľko detailov a vošli sme do Veľkej siene, ktorá bola plná študentov v maskách od výmyslu sveta. Neďaleko od nás som zbadala Lily s Jamesom, nuž som im veselo zakývala. S Luciusom sme si našli prázdny stôl. Toľko čo sme si sadli, zjavila sa v prázdnych pohároch tekutina ohnivej farby. S Luciusom sme na seba užasnuto pozreli, až rýchlo schytil pohár a privoňal si.

„Volovina,“ poznamenal sklesnuto.

„Dumbledore by niečo také nedovolil,“ zaškerila som sa. Práve v tej chvíli vstal, na čo sa celá sieň utíšila. Mal na sebe indigovo modrý mesiačikovitý plášť a takú istú špicatú čiapku. Zjavne sa rozhodol ostať iba čarodejníkom.

„Drahí prítomní,“ oslovil nás zvesela, „vítam vás na dnešnom Halloweenskom plese. Som rád, že ste sa rozhodli prísť a spoločne s nami sláviť predvečer všetkých svätých. Užite si ho a zabávajte sa. Ale iba poctivo.“

Niekoľko študentov a profesorov sa zasmialo. Riaditeľ tleskol rukami, na čo sa sieňou rozozvučala hudba. Hneď na to sa spustila vrava a obyvatelia Rokfortu, a teda tí, ktorí boli na plese, sa začali baviť.

S Luciusom sme sa chvíľu len rozprávali a komentovali rôzne masky, popíjajúc tekvicový džús, ktorý na moje prekvapenie voňal inak, než som bola zvyknutá. Z toho som nerobila vedu.

 Dosť sme sa nasmiali na Petrovi, ktorý sa so svojím veľkým telom márne snažil napchať na stoličku. Až som to napokon nevydržala a pomohla mu. Stále dookola mi ďakoval. Potom som sa mu však začala vyhrážať, že ak s tým neprestane, prilepím ho k tej stoličke. Hneď s tým aj prestal. Lucius sa len zadúšal od potláčaného smiechu.

Napokon ma schytil a viedol do stredu parketa, kde sme spolu s ostatnými šialene skákajúcimi deckami začali tancovať. Všade vôkol mňa sa vrteli rôzne stvorenia, až mi to bolo nepríjemné. Vlastne v jednej chvíli sa mi celý svet začal točiť dookola. Zúfalo som pozrela na Luciusa, lebo som mala pocit, že odpadnem. Zjavne sa to odrazilo na mojej tvári, pretože na mňa vystrašene hľadel. Chytila som ho za ruku, na čo sa mi podlomili kolená. Len tak- tak ma stihol zachytiť. Oprela som sa o jeho rameno a spolu sme vykročili k stolu.

Sadla som si na stoličku a zložila si hlavu do dlaní. Lucius si prisadol ku mne, pri čom mi položil ruku na rameno.

„Miláčik, čo sa deje?“ opýtal sa ma zronene. „Čo ti je?“

Zdvihla som hlavu, no znova sa mi začalo všetko točiť, nuž som si ju znova zaborila do dlaní.

„Ja neviem, je mi zle,“ zamrmlala som cez dlane. „Podaj mi pohár vody, prosím.“

Lucius neváhal a naplnil najbližší prázdny pohár čistou vodou, podávajúc mi ho.  Len som do seba naliala celý jeho obsah a vzdychla si. Chvíľu mi ešte bolo nevoľno, no napokon to prešlo. Pozrela som na Luciusa, ktorý sa tváril ustarane. Vôbec mu to neseklo. Nútene som sa usmiala.

„V pohode, už je to v pohode,“ oznámila som mu, na čo si uľavene vydýchol.

„Ale, prečo-“

„Neviem, možno to bolo len tým, že som dnes málo pila,“ skočila som mu do reči, pokrčiac plecami. Sama som si tým nebola istá, no bola to jediná vec, ktorá ma ako prvá napadla. Zjavne to aj spôsobil ten hluk a množstvo ľudí okolo.

S Luciusom sme potom pre istotu radšej ostali sedieť. Ja som sa pravdupovediac bála vstať. Ešte by som odpadla a to mi ku šťastiu nechýbalo. Po pol hodine, keď som sa už cítila fit, sme si znova šli zatancovať. Tento krát hrala pomalá hudba a my sme sa s Luciusom vlnili v rytme piesne. Zrazu nás v tom niekto vyrušil. Keďže som dotyčnému bola chrbtom, nevedela som, kto to je.

„Môžem si tvoju frajerku požičať na jeden tanec?“ opýtal sa Luciusa známy hlas. Otočila som sa a zahľadela sa Siriusovi do jeho búrkových očí, v ktorých práve teraz hrali veselé iskričky. Lucius len pomaly prikývol a odišiel k nášmu stolu. Sirius ma zatiaľ chytil okolo pásu, na čo som si obmotala ruky okolo jeho krku. „Nemohol som si nechať ujsť tanec s tebou. Na konci minulého roka som ti sľúbil, že si spolu zatancujeme.“

„Vtedy som si však myslela, že to bude skôr,“ odvetila som, pomaly sa pohybujúc na mieste.