Záškodníci

O tri hodiny neskôr, keď som si už urobila aj ostatné úlohy, zliezla som do klubovne, kde boli baby aj so Záškodníkmi. Akurát Al mi tam chýbala. Určite bola znova niekde zašitá s Frankom. Sadla som si k Removi so zošitom v ruke a nalistovala si prázdnu stranu. Lucius mi tam nechal krátky odkaz.

O ôsmej na Astronomickej veži.

Chvíľu som premýšľala, no napokon som vzala niečie brko a kalamár zo stola a načarbala niekoľko slov.

A nebude to neskoro?

Chvíľu som čakala na odpoveď, no napokon som sa dočkala.

No tak ak chceš, tak sa môžeme stretnúť skôr.

To by bolo fajn. Ale ak nemáš čas, tak je to v poriadku.

Nie, nie, ja mám čas. Len som... nič, to je jedno. Uvidíme sa o hodinu?

Okey, môže byť. Zatiaľ si oddýchnem.

Skvele. Tak posielam toľko bozkov, koľko krokov dnes urobíš.

Ďakujem, miláčik. Aj ja tebe.

Na to som zatvorila zošit, priložiac si ho k hrudi. Poobzerala som sa po celej klubovni, sledujúc všetkých študentov. Charlie sa rozprával s Thomasom, vedľa neho si práve sadla Al s Frankom. Vyzerali šťastne. Len som sa usmiala a pokračovala ďalej. Akýsi prváci si dobiedzali dve malé prváčky, nad čím som sa neubránila ešte väčšiemu úsmevu. Pri okne sa rozprával zvyšok nášho tímu a s nimi aj nejaké tri baby, vedľa mňa na gauči sedel Remus s Natalie a v kreslách pri nás Lily, James, Sirius a Peter. Všetci sa zabávali na Siriusovom vtipe, ktorý som veľmi nevnímala. Len som naňho hľadela.

Prečo som sa s ním vlastne rozišla? Z hnevu, že ma vôbec nepočúval? Zo strachu? Z čoho? Bol na to vôbec dôvod? Určite... Len, koho mám teraz radšej? Siriusa či Luciusa? Na oboch mi veľmi záleží a položila by som za nich život... Nedokážem sa rozhodnúť, ktorého mám radšej. Aj na Siriusovi, aj na Luciusovi som všetko milovala. Ich prednosti aj chyby. S tým všetkým boli pre mňa dokonalými. A ešte stále aj sú...

Do reality ma vrátilo slabé bodnutie v ruke. Trhla som sebou, chytiac sa za rameno, ktoré ma rozbolelo. Prekvapením som zmraštila obočie a pozrela von oknom. Akosi rýchlo sa zotmelo, čo sa mi vôbec nepáčilo. Znova som sa poobzerala vôkol seba, no zjavne si to nik nevšimol. Vstala som, pomaly sa blížiac k oknu. Niečo mi na tom všetkom nesedelo a aby to nestačilo, mala som v hrudi zvláštny pocit.

„Lizy,“ niekto ma nesmelo oslovil. Ja som to však ignorovala a podišla k oknu. Obloha bola tmavo modrá. „Lizy, čo je?“

Remus ku mne bojazlivo podišiel. Pomaly som naňho pozrela. Tváril sa fakt vystrašene a až vtedy som si uvedomila, že sa držím za boľavú ruku a tvár mi stále zdobí bolestivá a nechápavá grimasa zároveň. No nedokázala som sa tváriť inak. Pozrela som na svojich priateľov a potom späť na oblohu, keď ju preťal blesk a hneď na to zahrmelo. Niekoľko žiakov až nadskočilo. Vtom som na oblohe zbadala...

„Pre Merlina!“ vyhŕkla som.

„Čo je?“ automaticky sa spýtal Remus. Pozrela som naňho a ukázala na oblohu, na čo sa tam rýchlo pozrel. Niekoľko sekúnd na ňu zazeral, no potom na mňa uprel svoj pohľad. „Čo tam akože má byť?“

„Predsa,“ tiež som pozrela von oknom, no zarazila som sa. „Bolo tam... prisahám, že tam bolo... nezdalo sa mi to...“

„Ale čo? O čom hovoríš?“

„Znamenie zla,“ zašepkala som, na čo si len vymenil nechápavé pohľady s mojimi priateľmi.

„Znamenie zla?“ neveriacky sa ma opýtala Lily a podišla ku mne. Celá klubovňa až stíchla. Uprela som na ňu svoj pohľad a pomaly prikývla. „Len sa ti to zdalo. Si len unavená.“

„Ja...“ zasekla som sa, „asi máš pravdu.“

Ešte som naposledy pozrela na oblohu. Dala by som ruku do ohňa za to, že tam to znamenie určite bolo. Naozaj som si nevymýšľala.... A možno sa mi to naozaj len zdalo. Radšej to, akoby tam malo byť. Neveštilo by to nič dobré.

Keď som neskôr prechádzala chodbami spolu s Luciusom, všetko som mu povedala. Aj ten len povedal, že sa mi to určite iba zdalo. Snažila som sa tomu veriť, no niečo mi na tom skutočne nesedelo. Neskôr, keď som si líhala do postele, ten zvláštny pocit v hrudi stále nezmizol a bol tam aj celý ďalší deň. A vlastne celý týždeň. Už som si na to aj zvykla. A akosi ma aj kedysi zranená ruka, teraz už iba s jazvou, dosť bolela. Vôbec som to nechápala.

Napokon prišla sobota, kedy sa šlo do Rokvillu. S Luciusom sme sa stretli vo Vstupnej hale a vykročili vychodenou cestou do čarodejníckej dedinky. Snažila som sa nemyslieť na ten nepríjemný pocit v hrudi a aj bolesť v ramene, no občas tomu nešlo zabrániť a tak som len robila grimasy. Našťastie si Lucius nič nevšimol.

Práve sme sedeli v Deravom kotlíku, keď sa za oknami silno rozpršalo. Celý týždeň bola obloha zamračená, až som z toho bola nervózna. S Luciusom sme dopili ďatelinové pivo a zatiaľ čo on išiel zaplatiť, ja som na seba natiahla jesenný kabát. Počkala som naňho a spoločne sme vykročili do lejaku.

„Ale, ale,“ ozval sa spoza nás chladný ženský hlas. Obaja sme sa otočili a zahľadeli do tváre Bellatrix Blackovej. „Lucius so svojou cundrou osobne.“

Na to som rýchlym pohybom vytiahla prútik a namierila ním na jej hruď, na čo urobila to isté.

„Už nikdy viac mi tak nepovedz,“ zavrčala som, urobiac niekoľko krokov vpred. Lucius ma len chytil za ruku.

„Rozhodne to budem robiť,“ zatiahla, na čo som sebou silno trhla, no Lucius ma pevne držal. „Veď ňou si, tak prečo by som ťa tak nemala volať?“

„Bellatrix, buď ticho!“ zahriakol ju naštvane Lucius. Teraz ma však musel držať oboma rukami, lebo som sa vzpierala. Chcela som tej hlupani ublížiť. Už dávno som to chcela urobiť a ani tie facky, ktoré som jej dala, mi nestačili.

„Radšej odíď, hlupaňa, inak za seba neručím,“ varovala som ju pomedzi zaťaté zuby. Bella len pozdvihla obočie.

„Už sa ťa bojím maličká,“ zaškerila sa.

„Incarcerous!“ vyhŕkla som. Bellatrix to nečakala a tak ju moje kúzlo odhodilo o dva metre dozadu, pričom ju to zviazalo hrubými povrazmi. Lucius na mňa len užasnuto hľadel. Vytrhla som sa z jeho zovretia a podišla k Belle, ktorá sa snažil dostať zo seba povrazy. „Už nikdy viac ma nebudeš urážať, rozumela si?! Alebo mám na tebe vyskúšať cruciatus?“

Bella na mňa len vypleštila oči. Keby som sa neovládla v pravej chvíli, naozaj by som na ňu zaslala cruciatus.

„Elizabeth,“ opatrne ma oslovil Lucius, pomaly kráčajúc ku mne.

„Lucius, vyriešim si to sama,“ odvetila som ľadovým hlasom, ktorý akoby ani nepatril mne. Akoby to bol niekto iný, kto to za mňa robil a rozprával. Nahla som sa k nej, pričom som ju drsne chytila za bradu. „Nikdy viac sa ma neopováž urážať, ani nejako mi ublížiť. Nemám problém na teba použiť cruciatus, tak sa rozhodni, čo budeš robiť. Rovnako to platí aj na mojich priateľov. Len na nich niekedy skús zdvihnúť prútik a ja ti prisahám, že sa nebudem ovládať tak ako dnes. Tak o tom skús popremýšľať.“

Na to som sa jej otočila chrbtom a vykročila cestou, keď som sa zarazila. Otočila som sa späť k nej a namierila na ňu prútik.

„Vyčistiť!“ prikázala som, na čo sa jej z úst začala valiť horda bubliniek a ona sa začala dusiť. Ukončila som kúzlo so spokojným výrazom. „Snáď už po tomto nebudeš hovoriť tak škaredo,“ zatiahla som detským hláskom.

Až teraz som sa cítila uvoľnene. Za celý týždeň som bola hrozne napätá, no teraz som to všetko vyliala na Bellatrix. Chytila som Luciusa za ruku a viedla ho do hradu. Nikto z nás nepovedal ani slovo, len sme ticho kráčali, až kým sme nedošli do Vstupnej haly.

„Tak teraz si jej dala,“ poznamenal Lucius užasnuto.

„Ja viem,“ prikývla som nedbanlivo.

„Už ti nedá pokoj,“ pokračoval.

„Aj to viem,“ usmiala som sa naňho.

„A aj napriek tomu to berieš v pohode?“

„Nič iné mi neostáva,“ odvetila som lenivo. „A ja sa jej báť nikdy nebudem. Na to je až príliš hlúpa.“

„A aj pre toto ťa tak veľmi ľúbim,“ zaškeril sa na mňa. Chytil ma za pás a drsne oprel o stenu, pričom ma pošteklil nosom na tvári. Len som zamraučala a sladko ho pobozkala. „Dnes nemám službu, takže večer môžeme byť spolu. Nechcela by si zájsť do Núdzovej miestnosti a dať si uvoľňujúci kúpeľ? Urobil by som ti masáž a ty by si za to bola celý večer so mnou.“

Chvíľu som premýšľala. Táto ponuka bola veľmi lákavá a ja som jednoducho nemohla odolať. Nuž som prikývla, na čo sme vyrazili na siedme poschodie, kde sme strávili celý večer. A vlastne aj celú noc, ak mám byť úprimná. Ale nemajte strach, nerobili sme nič nekalé. Len sme sa vyvaľovali v mäkkej posteli a oddychovali.