Záškodníci

Ráno ma zobudilo šteklenie na tvári. Otvorila som oči a pozrela na Luciusa. Ležal pri mne s hlavou podopretou na ruke. Strapaté dlhé blond vlasy mu padali do šedých žiariacich očí a milo sa na mňa usmieval, hladiac ma po líci. Opätovala som mu rozospatý úsmev. Naklonil sa ku mne a nežne ma pobozkal, na čo som len spokojne zamraučala a ponaťahovala sa.

„Celú noc som premýšľal-“

„Ty si nespal?“ skočila som mu do reči, neveriacky naňho zazerajúc.

„Nie, nie, spal som,“ pousmial sa, „prepáč, zle som začal. Tak teda, premýšľal som a rozhodol som sa, že sa s Narcissou rozídem.“

Zmraštila som obočie a posadila sa, držiac si prikrývku až po krk. Lucius sa len zaškeril nad mojim gestom.

„Lucius,“ oslovila som ho láskyplne, „to, čo sa včera stalo, bolo krásne. Ale nie som si istá, či by sme v tom mali pokračovať. Ja osobne by som bola šťastná, ale predsa...“

„Prestaň myslieť na druhých a skús trochu aj na seba,“ navrhol nedočkavo. „Narcissa by so mnou aj tak nebola šťastná. Nebolo by lepšie, keby sme boli spolu my dvaja?“

„Bolo,“ odvetila som zasnene. V duchu som si predstavovala život s Luciusom.

„Tak to spolu skúsme už poriadne a oficiálne,“ nádejne sa na mňa zahľadel. Chvíľu som premýšľala, či by to bol dobrý nápad. Určite by bol, ale čo Cissy? Aj keď mi Lucius povedal, že nemám myslieť vždy len na druhých, nejde to. Jednoducho je to vo mne. A ja viem, že Narcissa Luciusa miluje, nedokázala by som jej ho vziať a ešte teraz, keď sú zasnúbení. Lucius to asi z môjho pohľadu vycítil, lebo sa trochu zamračil, pričom sa mu na čele vytvorila jemná vráska. „Narcissa, že?“

Len som prikývla. „Keď ja si jednoducho nemôžem pomôcť. Stále myslím na to, že ona ťa má naozaj rada. Určite sa na to veľmi tešila... a bojím sa aj toho, čo povedia tvoji rodičia.“

„Narcissa možno naozaj chcela, aby sme sa vzali, ale určite tušila, že to nemyslím úplne úprimne,“ poznamenal, pričom vstal z postele a natiahol na seba trenky. So zbožnou úctou som si ho prezerala. Bol očarujúci. Tie strapaté, neupravené vlasy mu pridávali na sexepíle. Od minulého roka zmužnel oveľa viac, čo sa mi na ňom veľmi páčilo. Pomaly na seba naťahoval ďalšie kusy oblečenia a hľadal ich po celej miestnosti. „Myslím, že by jej to až tak veľmi neublížilo. Nechcem byť necitlivý, ale predsa ju poznám. Viem, že ma má skutočne rada a aj ja ju, ale obaja vieme, že to nestačí na to, aby sme sa mohli vziať a žiť spolu. A čo sa týka mojich rodičov, budú sa s tým musieť zmieriť. Elizabeth,“ podišiel ku mne už celkom oblečený, zapínajúc si košeľu, „ja ťa naozaj ľúbim a nehodlám sa ťa vzdať.“

Po tvári sa mi rozlial široký úsmev.

„Tak to dúfam,“ zazubila som sa. Postavila som sa k nemu a pobozkala ho.

„O chvíľu prídem,“ oznámil mi a vyšiel z miestnosti. Sadla som si späť na posteľ, premýšľajúc o tom, čo mi povedal. Kiežby to nebolo také zložité. Prečo s tými zásnubami jeho rodičia nemohli ešte chvíľu počkať?

Vzdychla som si a rozhliadla sa po miestnosti. Napokon som našla spodnú bielizeň a natiahla ju na seba. Potrebujem sa osprchovať...

Na to sa napravo odo mňa zjavili dvere. V duchu som sa pousmiala a vošla do malej kúpeľne, kde som si dopriala osviežujúcu sprchu. Ešte som si vyčistila zuby, kúzlom si usušila vlasy a vrátila som sa späť do hlavnej miestnosti. Sadla som si do kresla, zapáliac oheň v krbe jediným mávnutím prútika. Len som ticho sedela a premýšľala. Po chvíli ma to však omrzelo, a tak som podišla k malej knižnici, na ktorú som myslela a zjavila sa mi. Vytiahla som z nej knihu o pokročilých elixíroch a začala čítať.

LUCIUS:

Vošiel som do klubovne, pohľadom hľadajúc moju priateľku. Po chvíľke som ju aj našiel. Podišiel som k nej.

„Môžeš na slovíčko?“ vyrušil som ju z čítania. Vzhliadla od knihy a uprela na mňa svoj pohľad, jemne prikývnuc. Odložila knihu na stôl a vykročila so mnou von z klubovne. Pri vchode som sa k nej otočil, nervózne si žmoliac ruky.

„Kde si bol celú noc, Lucius?“ podozrievavo sa ma opýtala. Ten tón som na nej nemal nikdy rád. Zhlboka som sa nadýchol a hrdo vypol hruď.

„To je jedno,“ odbil som ju. „Musíme sa pozhovárať o niečom veľmi dôležitom.“

„Počúvam,“ pozdvihla obočie. Začal som sa okolo nej prechádzať, zvažujúc slová.

„Musíme sa rozísť,“ rozhodol som sa ísť k veci. Pozrel som na Narcissu, ktorá sa ani nepohla, len hľadela pred seba. „Nemysli si, prosím, že mi je to dva krát jedno, ale sama dobre vieš, že by sme spolu nikdy neboli šťastní. A ja rozhodne nechcem život prežiť-“

„So mnou,“ dokončila za mňa tvrdo. Postavil som sa pred ňu. Veľmi ma prekvapilo, keď sa tvárila úplne prirodzene. Vari ju to vôbec nerozhodilo?

„Nie, tu ani tak nejde o teba,“ pokrútil som zamyslene hlavou.

„Nie, tu ide o Elizabeth Winnersovú, že?“ zatiahla, prebodávajúc ma svojim pohľadom. Povzdychol som si a znova som sa začal prechádzať.

„Áno, máš pravdu,“ prikývol som napokon. „Je mi to naozaj ľúto a myslím to vážne. Myslel som, že sa náš vzťah časom zmení, ale sama vidíš, že to nefunguje. Naozaj nechcem zvyšok života prežiť bez lásky- nie že by mi na nej nejako extra záležalo.“

„Nerob zo seba tvrdého muža,“ poznamenala sarkasticky, stále hľadiac na stenu pred sebou. Podišiel som k nej a chytil ju za plecia.

„To rozhodne nerobím. Len som... pozri, medzi nami to nefunguje a nepokúšaj sa ma presvedčiť o opaku. Len by si klamala seba aj mňa. S Elizabeth sa ľúbime,“ vravel som, uprene jej hľadiac do očí. Chcel som, aby pochopila, že to myslím vážne. „Naozaj ma to celé veľmi mrzí, aj keď mi to možno neveríš... ale je to tak. Ty si v živote nájdeš určite oveľa lepšieho muža ako som ja. Si skvelá a zaslúžiš si niekoho iného.“

Jemne zmraštila tvár, pričom sa jej zaleskli oči. Videl som, že ju to trápi, ale prežije to. Nie je to také strašné. Už dávno to čakala, tým som si istý na viac ako sto percent. Popravde to trápilo aj mňa. Mám ju rád, to je predsa jasné, ale- budem sa opakovať- neklapalo by nám to. Jednoducho si nie sme súdení.

„Prepáč,“ zašepkal som a vošiel do klubovne. V izbe som sa ešte rýchlo osprchoval, natiahol na seba čisté veci a ponáhľal sa do kuchyne, odkiaľ som zobral niekoľko kúskov jablkového koláča a tekvicový džús. Vošiel som do Núdzovej miestnosti. Elizabeth ležala na gauči s akousi knihou na hrudi. Asi zaspala pri čítaní. Potichu som položil veci na stôl a podišiel k nej. Bola nádherná, keď spala... ale samozrejme, aj keď bola hore. Vtedy sa mi páčila najviac. Nežne som ju pobozkal na čelo, na čo sa zamrvila a otvorila oči.

ELIZABETH:

Ani neviem kedy a ja som zaspala. Neviem, ako je to možné. Proste som len čítala a zrazu ma zobudil Lucius, ktorý mi vtisol jemný bozk na čelo. Otvorila som oči. Pretrela som si ich a posadila sa. Lucius si sadol ku mne, podávajúc mi jablkový koláč a tekvicový džús.

„Odkiaľ to máš?“ opýtala som sa ho zvedavo.

„Nevieš?“ neveriacky si ma prezrel. „Predsa z kuchyne.“

„Aha, jasné,“ plesla som sa po čele. Vôbec mi to nedošlo. „Koľko je vlastne hodín?“

Lucius sa pozrel na hodinky, ktoré mal na ruke. „Pol jednej,“ odvetil, na čo som sa začala dusiť.

„To už je toľko?“ vyprskla som. „O druhej mám tréning a ešte nie som naučená. Znova som celý víkend premárnila.“

„Ale teraz užitočne,“ zaškeril sa a vtisol mi nežný bozk.

„Aspoň že to,“ odvetila som, vstávajúc z gauča. Napravila som si oblečenie a spolu s Luciusom sme vyrazili do klubovne.

Práve sme ruka v ruke kráčali chodbou, keď oproti nám išla Lily s Jamesom. Obaja prekvapene zamrkali a zastavili. Cítila som, ako mi horia líca. Jemne som sa uškrnula a pozrela na prepletené prsty mňa a Luciusa. Lily sa po tvári rozlial široký úsmev, keď k nám s Jamesom pomaly podišla. Otočila som sa k Luciusovi a vtisla mu na pery sladký bozk.

„Uvidíme sa večer,“ zašepkala som. Brnkol mi po nose a s jemným kývnutím smerom k Lily a Jamesovi odišiel preč, spokojne sa usmievajúc. Pomaly som sa k nim otočila s nevinným úsmevom a nervózne som sa zasmiala.

„No?“ zatiahla Lily s úškrnom. Poškrabala som sa zamyslene na hlave.

„Včera som si konečne uvedomila, čo k nemu cítim,“ vysypala som zo seba. „Hoci mi to trvalo trochu dlhšie, ale napokon som si to uvedomila. No nie je to skvelé?“

„Úžasné,“ zasmial sa James. Lily na mňa zamyslene hľadela.

„A nie je Lucius náhodou zasnúbený s Narcissou?“

„No,“ začala som, nervózne prešľapujúc z nohy na nohu, „dnes sa rozišli, takže už ani nie.“

Lily už otvorila ústa, že niečo povie, no ja som začala hovoriť prv, než to stihla.

„Vôbec som s tým nesúhlasila, ale on ma začal presviedčať o tom, že je to správne,“ vysvetlila som, pričom sme vykročili chodbou.

„A čo Sirius?“ opýtal sa James len tak mimochodom. Zhlboka som sa nadýchla, premýšľajúc nad odpoveďou.

„Sirius už so mnou nechce chodiť,“ pokrčila som plecami.

„Ako to vieš?“

„Dal mi to najavo,“ odvetila som nedbanlivo. No vôbec som necítila takú ľahostajnosť, ktorú som pred nimi len hrala. Nechcela som, aby vedeli, že ma to trápi. „Včera sme sa rozprávali. Sme priatelia, ale nič viac. Myslela som, že... ach, to je jedno,“ vzdychla som, mávnuc rukou.

„Ale-“

„Prepáčte, ale musím sa ponáhľať do klubovne,“ skočila som Lily do reči. „Ešte nemám urobené úlohy a o hodinu máme tréning.“

Obaja len prikývli, na čo som sa rýchlymi krokmi pobrala do klubovne. Vošla som do izby, zobrala si knihy a sadla si v klubovni do kresla. Písanie úloh mi trvalo hodinu. Ešte som si odložila tašku do izby a ponáhľala sa na ihrisko. Už som dosť meškala, ale James sa určite nebude hnevať. Predsa vie, že som sa učila.

Keď som došla na ihrisko, všimla som si, že celý tím je už vo vzduchu a o niečom sa práve rozprávali. Zakývala som babám, ktoré sedeli na tribúne a vbehla som do šatne, kde som na seba natiahla dres. Ešte som si zopla vlasy, aby mi pri lietaní nezavadzali a vyšla na ihrisko. Sadla som na metlu, vyletiac do vzduchu.

„Prepáčte, že meškám,“ ospravedlnila som sa namiesto pozdravu.

„To je v poriadku, Lizy,“ odvetil Charlie, široko sa na mňa usmievajúc.

„Super, tak môžeme začať?“ ozval sa James vedľa mňa. Všetci prikývli.

„Niečo ma napadlo,“ zastavila som ich na poslednú chvíľu. James na mňa spýtavo pozrel. „No... minule sme skúšali tú Spätnú prihrávku, ale... ale kvôli tomu, že sme so Siriusom boli na nožoch, nám to nevyšlo. Ale teraz, keď už je to medzi nami fajn, mohli by sme to skúsiť.“

Na chvíľu som zmĺkla, prezerajúc si každého člena tímu zvlášť.

„Veľmi ma mrzí, že v podstate kvôli mne sme zápas so Slizolinom prehrali, a preto by som chcela-“

„Nebolo to kvôli tebe,“ skočil mi do reči Thomas, vehementne krútiac hlavou.

„Nepokúšaj sa ma utešiť,“ odbila som ho s úškrnom. Ten len pobavene pokrútil hlavou.

„No, ak si myslíš, že to teraz bude lepšie,“ začal James, „tak to môžete skúsiť.“

Vďačne som sa naňho usmiala a pozrela na Siriusa.

„Skúsime to?“ opýtala som sa ho s nádejou v hlase. Ten sa len uškrnul a prikývol. „Skvelé, tak teda poďme na to!“

***

Letela som ihriskom, snažiac sa polapiť prehadzovačku. Po dlhej chvíli sa mi to aj podarilo a ja som pohľadom rýchlo vyhľadala Siriusa. Bol asi šesť metrov naľavo. Nenápadne som mu ukázala vztýčený palec. Otočila som sa späť dopredu, tváriac sa nenápadne. Tri... dva... jedna... Hodila som prehadzovačku cez plece, na čo sa po sekunde z tribúny ozval jasot (baby :D). Rýchlo som sa otočila, pričom sa mi po tvári rozlial široký úsmev. Sirius chytil loptu! Takže som ju hodila dobre! No vzápätí ju pustil, lebo sa mu vyšmykla. Sirius sa hnal za ňou dole. Chytil ju až tesne nad zemou. Zletela som k nemu, zatiaľ čo on zosadol z metly. Rozbehla som sa a skočila naňho, zvierajúc ho v silnom objatí.

„Podarilo sa to! Konečne sa to podarilo!“ zvolala som šťastne. Sirius na mňa prekvapene hľadel, no napokon mi objatie opätoval.

Po hodine a pol sme sa celkom vyčerpaní zvalili na lavičku. Ja som si hneď vzala veci a vošla do sprchy, kde som sa poriadne umyla. Natiahla som na seba čisté veci a ešte som počkala na chalanov. Toľko, čo som vystrčila nohu na ihrisko, pribehol ku mne Lucius. Letmo ma pobozkal, chytiac za ruku.

„Hrala si úžasne,“ pochválil ma so širokým úsmevom.

„Ďakujem,“ zasmiala som sa. Chalani stáli za nami a boli dosť ticho, až kým sa k nim nepridali Lily, Al a Nat. Po chvíli mi došlo, prečo sú tak ticho. Zrazu si niekto za mnou odkašľal, na čo som sa otočila. Thomas sa na mňa uškŕňal so vztýčeným palcom. Keď som však pozrela na Siriusa, tváril sa dosť mrzuto. Zmraštila som nechápavo obočie, no zacítila som niečí pohľad.

Pozrela som na Lily, ktorá stála pri Jamesovi, zatiaľ čo on sa začal rozprávať s ostatnými chalanmi z tímu. Chvíľu som na ňu hľadela, potom som uprela pohľad na Siriusa a tak znova na ňu. Dúfala som, že ma pochopila. Našťastie chápavo prikývla a tiež pozrela na Siriusa, ktorý pohľadom prebodával Luciusa.

Tak toto ma dostalo! Prečo sa tak tvári?! Veď ho to už nemá prečo trápiť. Sme síce priatelia, ale to sa nemusí tak tváriť. Myslela som, že sú už s Luciusom ´priatelia´.

„Ideme?“ opýtal sa ma Lucius, čím ma vyrušil z môjho premýšľania. Len som prikývla, rozlúčila sa s ostatnými a vybrala sa s ním do hradu.