Záškodníci

Rating: 18+

Slnko zapadlo a ja som stále sedela na Astronomickej veži. Nechcelo sa mi ísť preč, tu som mala pokoj od všetkého a všetkých. Len som hľadela na milióny hviezd, žiariacich na indigovej oblohe a pospevovala si jednu pieseň. Odrazu pri mne niečo zašuchotalo. Kvôli tme, rozliehajúcej sa všade navôkol, som nič nevidela. Rozsvietila som prútik a rozhliadla sa vôkol seba. K mojim nohám niečo pristálo. Namierila som na to prútik a až som nadskočila, keď to vydalo škrekľavý zvuk.

„Pre Merlina, Daff, vystrašila si ma,“ vydýchla som a vzala do rúk svoju malú sovičku. „Bola si na love?“

Sovička len slabo zahúkala, čo som brala ako súhlas. Nuž som si ju položila do lona a ďalej sledovala oblohu, neprítomne ju hladiac po perí. Nikdy som nevedela pochopiť, ako ma dokázala vždy tak rýchlo nájsť.

Po dlhej chvíli a myslím, že to mohla byť aj hodina, som sa postavila a vystrela ruku pred seba.

„Tak choď,“ povedala som Daff, ktorá v momente rozprestrela krídla a odletela do tmy. Povzdychla som si a vykročila.

Vošla som do klubovne. Prekvapilo ma, keď som v nej našla len Siriusa. Musel byť veľmi zamyslený, keď si ani nevšimol, že som vošla dnu. Chvíľu som váhala, no napokon som si k nemu prisadla, na čo sa strhol.

„Ahoj,“ pozdravila som sklesnuto. Nevedela som, ako mám začať. Celý čas, čo som bola na Astronomickej veži, som premýšľala nad tým, čo urobím. Chvíľu na mňa hľadel, no potom sa znova zadíval do ohňa. „Myslím, že by bolo rozumné, keby sme sa už začali normálne rozprávať.“

Uprel na mňa svoj pohľad a vpíjal sa mi do očí. Ja som len čakala, ako zareaguje.

„Asi máš pravdu,“ odvetil napokon. Uľahčene som si vydýchla. Bála som sa, či ma nejako neodbije.

„Chcela by som sa ti za všetko ospravedlniť. Rozhodne som nechcela, aby si sa nejako trápil. Neviem, čo som vlastne očakávala od toho, že som sa s tebou rozišla. Bola to hlúposť, ja viem, lenže nedá sa to už vrátiť späť,“ vravela som, hľadiac si na ruky, ktoré som nervózne žmolila.

„Zjavne si si chcela uvedomiť, že keď už spolu nie sme, je nám tak lepšie,“ poznamenal zamyslene. Pichlo ma pri srdci, keď povedal: ´je NÁM tak lepšie´. Prečo povedal NÁM? Mne takto nie je lepšie! Vari nevidí, ako mi je bez neho hrozne? Ako som pre Merlina mohla dopustiť, aby sme sa rozišli?! Jemu je takto asi fajn, keď to povedal. Jednoducho sa musím zmieriť s tým, že ma už neľúbi.

Ale ako to mám urobiť? Ako sa s tým mám zmieriť? Veď ho ľúbim! Je to asi také, akoby som si nechutne zlomila nohu... bolestivé a nevyliečiteľné. Vlastne nie, ono sa to vylieči, ale nie úplne. Noha vás bude aj napriek tomu bolieť, už nikdy nebude taká ako pred tým. A tak je to aj so mnou. Sirius mi naznačil, že už sa dokopy nikdy nedáme. Takže v mojom srdci navždy ostane jazva, ktorej sa už nikdy nezbavím. Nikdy naňho nezabudnem, nech sa bude diať čokoľvek.

A vtedy ma niečo napadlo, z čoho ma pri srdci zabolelo ešte väčšmi. Lucius mi to isté povedal na konci minulého školského roka.... Chvíľu som uvažovala, keď som si niečo uvedomila. Niečo, čo som myslela, že už nikdy nebudem cítiť. Že na to zabudnem... Potlačila som vzlyk a vstala z pohovky.

„Idem sa trochu prejsť,“ oznámila som Siriusovi, keď na mňa spýtavo pozrel. „A ďakujem ti. Naozaj si cením, že sme opäť priatelia.“

Usmial sa na mňa a prikývol. Už som chcela vyjsť z klubovne, keď ma niečo napadlo. Nuž som rýchlo vbehla do izby, ignorujúc nechápavé pohľady mojich priateliek. Vytiahla som zo zásuvky starý zošit a otvorila ho na prázdnej strane.

Čakám ťa na siedmom poschodí pri Núdzovej miestnosti.

Rýchlo som napísala tieto slová, odložila ho späť a so slovami: "Idem sa prejsť," som vybehla z klubovne. Rýchlymi krokmi som došla k Núdzovej miestnosti, utierajúc si prúd sĺz, ktoré mi cestou tiekli po tvári. Lucius tam ešte nebol, nuž som sa začala nervózne prechádzať. Nechcela som plakať, ale tie hlúpe slzy sa nedali zastaviť. 

Odrazu som začula náhlivé kroky a z rohu vyšiel Lucius. Nechápavo na mňa hľadel, keď videl, ako mu idem v ústrety so slzami v očiach.

„Čo-“

„Prepáč,“ skočila som mu do reči a zovrela ho v objatí. Tento raz som sa rozplakala ako malé dieťa. Nechcela som ho pustiť, cítila som sa kvôli tým slzám trápne. Nechcela som nariekať, ale jednoducho to nešlo zastaviť. Napokon ma od seba odtiahol a vydesene sa mi zadíval do očí.

„Čo sa stalo? Prečo sa mi ospravedlňuješ?“

„J-ja,“ zakoktala som, „viem, že sme to už riešili, ale ja si nemôžem pomôcť... Teraz si to uvedomujem viac, než kedykoľvek pred tým.... Hrozne ma to mrzí... Nechcela som... nemyslela som to tak... ja...viem presne, ako si sa pred tým cítil....“

„Elizabeth,“ oslovil ma napäto, „tak už mi povieš, o čom to hovoríš?“

„Mrzí ma, že ti tak ubližujem!“ vyhŕkla som zúfalo a rozvzlykala som sa. „Teda... neviem, či ťa to ešte stále takto trápi... ale cítim sa kvôli tomu strašne!... Keby som to všetko mohla vrátiť... všetko by som zmenila!“

Chvíľu na mňa nechápavo hľadel, zatiaľ čo ja som si utierala slzy. Napokon som sa zahľadela do jeho šedých očí.

„Počkať. Ty myslíš-“

No nestihol to dopovedať, lebo som schytila jeho tvár do svojich dlaní a pobozkala ho... tak nežne, ako nikdy pred tým. Nechcela som mu tým bozkom ublížiť, len som zúfalo potrebovala cítiť jeho pery. Tie, ktoré som toľko krát bozkávala, ktoré mi vraveli krásne slová a tie, ktoré potrebujem...

Prečo som si to uvedomila až dnes?  Za celý ten čas, čo sme boli spolu... Nikdy som ho nepotrebovala tak ako teraz. Nikdy pred tým som si to takto neuvedomovala.... Nechcela som sa od neho odtiahnuť... Chcela som s ním byť a nepustiť ho. Prečo aj napriek tomu Siriusa ľúbim? Koho vlastne ľúbim viac?

Sirius ma predsa ´odmietol´, ale Lucius... vždy čakal a dúfal...

Sirius si môže nájsť inú... Ale čo ja?... Ty budeš s Luciusom presne tak, ako to teraz chceš!... Ale ja sa Siriusa nechcem vzdať... No ani Luciusa sa nechceš vzdať! Aj jeho predsa ľúbiš... Prestaň! Prečo mi to sťažuješ?!... Ty si to sťažuješ sama!

Odtiahla som sa od Luciusa, ktorý mi na moju nesmiernu radosť bozky opätoval. Nechápavo mi hľadel do očí, zatiaľ čo ja som naňho nemo zazerala.

„Elizabeth-“

„Nič nevrav!“ zahriakla som ho pošepky. „Ja viem, mala som si to uvedomiť skôr. Teraz je už neskoro,“ odstúpila som od neho a nervózne som sa začala prechádzať dookola. „Ty si čoskoro vezmeš Narcissu, budete spolu žiť a... čo ja? Ako to zvládnem? Prečo mi to nedošlo skôr? Tak veľmi som bola zahľadená do Siriusa, že som si neuvedomovala pravdu, ktorú som celý čas mala pred sebou. Priamo pred očami... ja hlúpa! Ako je to možné?! Veď je to proti prírode!“

Lucius ma chytil za plecia s vpísanou otázkou v očiach.

„Vysvetli mi, prosím, o čom to vlastne ho-“

„Ľúbim ťa, Lucius!“ zúfalo som mu skočila do reči, pri čom sa mi po tvári skotúľali slzy. „Ľúbim ťa!“

Lucius ostal zarazene stáť. Hľadel na mňa ako na blázna. Popravde som sa tak aj cítila.

„A- ako to m- myslíš?“ zakoktal. Utrela som si slzy, ticho naňho hľadiac.

„Čo si myslíš, ako?“ zatiahla som potichu.

„Ale-“

„Už si na mňa zabudol. Ja viem,“ znova som ho nenechala dohovoriť. Vedela som, že je to tak, lebo už ku mne nebol taký, ako pred tým. Už mi to tak nedával najavo... tú lásku, všetko... Otočila som sa mu chrbtom. „Jednoducho si nie sme súdení.... Keby som s tebou mohla byť, už dávno by to bolo inak.“

Obaja sme boli ticho. Mala som pocit, že Lucius ani nedýchal. Cítila som však na sebe jeho pohľad. Nuž som sa k nemu otočila.

„Kiežby som mohla byť na chvíľu Cissou,“ zaúpela som, nechávajúc slzám voľný priebeh.  „Bola by som s tebou zasnúbená a vedela by som, že s tebou strávim celý zvyšok svojho života.“

Lucius ku mne urobil krok so zroneným výrazom v tvári, ja som však cúvla.

„Prepáč, že som ti to všetko vravela,“ tvrdo som si utrela slzy. „Nemala som to robiť. Teraz ťa to možno bude trápiť. Prepáč... ja... Musím ísť,“ na to som sa otočila a so zúfalými slzami som kráčala preč, no on ma zastavil. Chytil ma za ruku a silným trhnutím si ma k sebe pritiahol, až sme sa skoro udreli čelami.

„Pamätáš si, čo som ti povedal na konci minulého školského roka?“ opýtal sa ma. Len som prikývla, hľadiac do zeme. „Tak , ako si môžeš myslieť, že som na teba zabudol?“

„Ja... neviem,“ vydýchla som a konečne som mu pozrela do očí. Hľadeli sme na seba tak dlho, až som mala pocit, že to trvalo celú večnosť. Napokon sme- na naše veľké prekvapenie- urobili obaja to isté. On sa nahol ku mne a ja som sa postavila na špičky, pri čom sme sa dotkli perami tak nežne a tak láskyplne...

Objal ma okolo pásu, akoby sa bál, že odídem preč. Bola to hlúposť! Nemohla by som odísť. Nechápem, ako som vlastne dokázala cítiť to, čo som cítila. Bolo to strašné, lebo som niekde vnútri vedela, že ľúbim aj Siriusa a to ma zneistilo. Odtiahla som sa od Luciusa, zahľadiac sa mu do očí.

„Čo je?“ opýtal sa ma nechápavo. Len som naňho hľadela, až som urobila niekoľko krokov dozadu, no stále som z neho nespúšťala oči. Myslela som na miestnosť... veľkú miestnosť, kde by sme sa mohli pozhovárať tak, aby nás nik nerušil. Na stene pri mne sa zjavili dvere. Nuž som ich otvorila a pokynula Luciusovi, aby vošiel dnu. Hneď tak urobil. Ja som vošla za ním a zatvorila za sebou dvere. Po niekoľkých krokoch sa ku mne otočil, zatiaľ čo ja som k nemu pomaly kráčala, až som zastavila celkom pri ňom.

„Ja som chcela-“ nestihla som však dopovedať, lebo sa na mňa prisal. Znova ma pevne objal a pritiahol k sebe. Rozplývala som sa pod jeho krásnymi bozkami, z ktorých sa mi až podlamovali kolená. Ruku som zahrabala do jeho vlasov, prehlbujúc bozk. Perami skĺzol až k môjmu krku. Vydral sa zo mňa slabý ston, keď už automaticky zabehol k môjmu citlivému miestu. Po chvíli krásneho bozkávania sa odo mňa odtiahol, pri čom vyzeral, že nad niečím uvažuje. Odrazu sa vedľa nás zjavila veľká posteľ. Prekvapene som naňho pozrela a podvihla pravý kútik pier.

Jemne ma tlačil dozadu, cestou mi rozopínajúc košeľu, ktorú zo mňa o niekoľko sekúnd stiahol a hodil na zem. Ja som nezaostávala. Vsunula som svoje chvejúce sa ruky pod jeho tričko a stiahla ho z neho. Naskytol sa mi krásny pohľad na jeho vypracovanú hruď, na ktorej  mal však skoro neviditeľnú jazvu. Jemne som sa uškrnula a prstom prešla po jeho jemnej pokožke, až sa zachvel. Rukou som skĺzla k jeho nohaviciam a rozopla mu ich. Rýchlosťou svetla si ich dal dole, až som sa skoro rozosmiala. Ale teraz by to nebolo na mieste.

Ani on na seba nenechal dlho čakať. Vzal ma do náručia a položil do mäkkých perín veľkej postele. Stiahol zo mňa sukňu, hodiac ju k našim ostatným veciam. Ostala som len v spodnej bielizni a on len v trenkách. Stiahla som si z vlasov gumičku a nechala ich dopadnúť na môj chrbát. Lucius sa len zhlboka nadýchol. Naklonil sa ku mne a nežne ma pobozkal, pri čom mi jedným jednoduchým pohybom rozopol podprsenku. Znova som mala chuť sa zasmiať. Takže to už má nacvičené.

Napokon sa odo mňa odtiahol, stiahnuc zo mňa vrchný diel prádla. Cítila som horúčavu na tvári, no nebola som jediná. Aj Lucius sa jemne začervenal, no inak nedal najavo rozpaky. Slabo do mňa strčil, na čo som si ľahla do perín. Chvíľu sa na mňa díval, až zo mňa napokon stiahol posledný kus oblečenia. Svoje trenky hodil na zem, priľahnúc ma.

Chvíľu ma bozkával, hral sa so mnou a ja som sa rozplývala pod jeho nežnými bozkami a dotykmi. Po chvíli mi pozrel do očí.

„Buď na mňa dobrý,“ požiadala som ho potichu, na čo som pocítila ostrú bolesť. Zalapala som po dychu.

„Prepáč,“ zašepkal a nežne ma pobozkal. Ešte niekoľko sekúnd ma nechal, nech sa pripravím, až potom sa pohol. Našli sme si spoločný rytmus a nechali sa unášať horúčavou, ktorá spaľovala naše telá. Chvejúcimi rukami ma hladil na každom kúsku môjho tela, až som mala pocit, že sa zbláznim.

Cítila som vo vnútri brnenie. Obaja sme sa chveli, až som pocítila výbuch. Spolu s dlhým výdychom zo mňa vyšiel slastný vzdych. Lucius dosiahol svoje chvíľu po mne. Napokon vzdychol tak ako ja a zvalil sa vedľa mňa ako mŕtvola.

„Merlin, Elizabeth,“ vydýchol, pozrúc mi do očí, „tak niečo také som nikdy nezažil a to som už toho zažil veľa.“

„Niečo také? Ako to myslíš?“ uškrnula som sa.

„Niečo tak krásne,“ zašepkal a nežne ma pobozkal. Len som sa naňho usmiala, na čo si ma k sebe pritiahol a ja som si ľahla na jeho rameno. „Aj keby som nechcel, nedá sa to inak... jednoducho nedokážem popierať, že ťa neľúbim... Lebo ťa naozaj ľúbim.“

Pozrela som mu do očí. „Ja teba tiež,“ odvetila som. „Ale... ty máš Narcissu a vezmeš si ju.“

„Ale ja sa s ňou nechcem oženiť,“ namietal horlivo. „Neurobím to. Nie teraz, keď viem, že aj ty ľúbiš mňa, nie len ja teba. Vezmem si teba.“

Nespokojne som sa zasmiala.

„Nie, Lucius,“ pokrútila som hlavou. „Prepáč, že to vravím, ale ty si ju musíš vziať. Tvoji rodičia to tak chcú a navyše ste už zasnúbení.“

„Môžem to zrušiť!“

„Tvoji rodičia s tým nebudú súhlasiť,“ protirečila som mu.

„Dočerta s nimi! Mňa vôbec nezaujíma, či sa im to bude páčiť alebo nie. Ja ľúbim teba, tak si nebudem predsa brať Cissy,“ posadil sa, mračiac sa. Tiež som si sadla, obmotajúc okolo seba prikrývku.

„Aj ja ťa ľúbim a ty to vieš,“ pohladila som ho po ruke. Schytil ma okolo pásu a objal. Ja som sa len oprela o jeho hruď, pri čom som mu ju jemne hladila. Merlin, voňal tak krásne, až som sa nad tým rozplývala. Nie! Vráť sa do reality! „V podstate nemáš na výber. Narcissa je lepšia ako ja. Je to čistokrvná čarodejnica, je z váženého rodu, majú kopu peňazí a vaša svadba-“

„Naša svadba bola vopred naplánovaná,“ dokončil za mňa trpko. Vtisol mi do vlasov bozk a preplietol si so mnou prsty. „Ty si milión krát lepšia ako Narcissa. A tiež si čistokrvná čarodejnica-“

„Nie, moja mama nebola čarodejnica,“ pokrútila som hlavou.

„Ale pred tým... tvoja prastará mama a všetci pred ňou boli čarodejníkmi, takže si tiež z váženej rodiny,“ poznamenal, na čo som naňho pozrela s pozdvihnutým obočím. „Keď sme sa v lete od vás vrátili domov, mama sa rozprávala s otcom a povedala, že sa tak nemal chovať. Vraj ste tiež dosť vážená rodina. Hoci sa roky nenarodil žiaden čarodejník... Ale tak si sa narodila ty a znova sa to vrátilo do starých koľají. Vraj sa to celé pokazilo, keď sa tvojej prastarej mame narodil mukel. Nikto nevie, prečo sa to stalo, veď ste boli čistokrvná rodina... Tvoja stará mama si potom vzala mukla a s ním mala tvoju mamu- tiež mukelku. Ale potom si prišla ty. Dar od Merlina,“ po poslednej vete sa uškrnul.

Užasnuto som naňho hľadela.

„Toto všetko tvoja mama vedela?“

„Jej mama sa poznala s tvojou prastarou mamou,“ vysvetlil. „Všetko jej to povedala a ona to potom povedala mojej mame a tá zase mne. Chvíľu som mal pocit, že sa ťa zastáva. No môj otec nechcel nič počuť, hľadel si len svoje.“

Trpko som sa zasmiala. To je celý Abraxas Malfoy.

„Môžeš mi to celé vysvetliť ešte raz a trochu pomalšie?“ požiadala som ho. Len sa uškrnul a prikývol.

„Tvoja prastará mama bola čarodejnica. No narodila sa jej mukelka- tvoja starká. Ona si vďaka tomu vzala nejakého mukla, s ktorým mala tvoju mamu. A tá mala potom teba. Na prekvapenie nás všetkých čarodejnicu,“ vysvetlil s úsmevom.

Nervózne som sa zasmiala. Chápala som tomu, čo mi povedal, ale nejako mi to nešlo do hlavy. Niečo mi na tom nesedelo. Prečo som sa to sakra dozvedela až teraz? Ako to, že sa to neprejavovalo skôr?

„Je to celé zamotané,“ pokrútila som hlavou. „Všetkému chápem, ale keby som to celé mala niekomu vysvetliť, nepochopil by ma.“

„Tak to teda je zamotané,“ pousmial sa. „A keď vezmeme do úvahy ešte to s Lupinom. Tak až teraz to je zamotané.“

Zasmiala som sa. Chvíľu som premýšľala, až mi to napokon nedalo a vstala som. Zastrčila som si koniec prikrývky tak, aby mi sama držala a začala som sa prechádzať.

„Moja prastará mama bola čarodejnica, za to starká nie a ani mama. Mama sa však vyspala s Johnom a mala s ním mňa- čarodejnicu. Ja som zdedila schopnosti viac- menej po prastarej mame. Ale aj po Johnovi, to je jasné,“ vravela som skôr sama pre seba, prechádzajúc sa popri krbe, ktorý sa tu vďaka mne zjavil a rozžiaril sa v ňom ohník. „Takže moja rodina je sčasti čistokrvná. Keby nebolo mojej mamy a starkej, ktoré neboli čarodejnicami, boli by sme fakt čistokrvná čarodejnícka rodina.“

Zastavila som na mieste a užasnuto hľadela do ohňa. Celé mi to konečne dávalo zmysel. Dnes sa mi to všetko vyjasnilo. Čo sa týka rodiny a aj lásky. Teda lásky ani nie tak, ale uvedomila som si, že Luciusa ľúbim. Len teraz je problém, koho viac. Či Luciusa alebo Siriusa. Pokrútila som hlavou a ľahla si späť k Luciusovi.

Vyprázdnila som si hlavu a s krásnymi slovami, ktoré mi šepkal a zároveň ma hladil, som tvrdo zaspala.