Záškodníci

Ahojte, ľudia!  Podarilo sa mi napísať ďalšiu kapitolku k JTI! Sama sebe tlieskam za odhodlanie (pretože po tak nekonečne dlhej kríze, som to takmer vzdala , čo by som si nikdy neodpustila). Ale stalo sa zopár vecí, ktoré ma povzbudili. Takže sa snažím zo všetkých svojich síl.

Dúfam, že sa kapitola bude páčiť (a písanie ďalšej nebude trvať tak dlho).

Tak si kapitolku užite!

Vaša Lizy

PS: Ani za nič na svete som nemohla prísť na vhodný názov pre túto kapitolu.  Takže sa nad ním veľmi nezamýšľajte. No je možné, že ho v priebehu niekoľkých dní ešte zmením. A možno aj nie, ak mi nič lepšie nenapadne.

Ani neviem, ako som sa dostala do klubovne. No práve tam prebiehali veľké oslavy. Len som sa rýchlo prešmykla pomedzi baviace sa decká a zatvorila sa v izbe. Zatresla som za sebou dvere a začala pomaly cúvať dozadu, vyjavene na ne hľadiac a sprudka dýchajúc.

„Čo je? Videla si ducha?“ ozvalo sa mi za chrbtom pobavene. Strhla som sa. Keď som sa otočila na päte, zbadala som pri dverách do kúpeľne stáť Carol. Uškŕňala sa na mňa. Vystrela som sa a zavrtela hlavou. „Tak čo je?“

„Nič,“ odvetila som rýchlo. Odkašľala som si, aby som zakryla to, že sa mi trasie hlas. „Prečo nie si dole?“

Jemne sa usmiala, vytiahla z vrecka nohavíc akýsi list a zamávala ním.

„Je to od rodičov,“ začala pomaly a po tvári sa jej rozlial ešte širší úsmev. Zhlboka sa nadýchla. „Sú v poriadku. Všetko je v poriadku. Napísali mi, že ich vyšetrovali, ale žiadne dôkazy nenašli. Chápeš to? Sú z toho vonku!“

„No to je skvelé,“ vyhlásila som úprimne. Carol spľasla a založila si ruky vbok.

„Vážne? Prečo sa potom neusmievaš?“

Pozrela som do zeme, ledva dýchajúc. Nemohla som jej povedať, ako veľmi hlúpa som bola a že som naletela Luciusovi Malfoyovi. Zdvihla som hlavu a pokúsila sa o úsmev.

„Prepáč,“ zamrmlala som. Podišla som k svojej posteli, otvorila šuplík a začala som sa tváriť, že v ňom niečo hľadám. Lepšie sa mi klamalo, keď som niečo robila. Letmo som na ňu pozrela ponad svoje plece. „Bola som pri Narcisse a ty vieš, aká je. Len ma rozladila tými svojimi rečami.“

Chvíľu bolo ticho a keď som sa otočila späť ku Carol, zdalo sa, že premýšľa nad mojimi slovami. Podišla som k nej a chytila ju za ruky.

„Naozaj veľmi ma teší, že je to v poriadku. Je to vážne skvelá správa,“ povedala som jej pomaly a jasne, aby pochopila, že ma to úprimne potešilo. Napokon pookriala a znova sa usmiala.

„Pôjdeme dole?“ kývla hlavou k dverám. Pustila som jej ruky, urobiac krok vzad.

„Ešte skočím do kúpeľne, prezlečiem sa a pôjdem. Ty choď za Michelle, hneď som pri vás.“

Nečakala som na jej odpoveď, vzala som si veci, vošla do kúpeľne a zamkla za sebou.

***

Prútik v ruke sa mi chvel, no i naďalej som ním mierila medzi oči svojmu protivníkovi. Pokúšala som sa neverbálne vyčarovať povrazy, no nešlo to. Jeho svetlohnedé oči, ktorými sa na mňa díval, ma znervózňovali. A čím dlhšie som sa naňho dívala, tým viac ma pálili oči. Pokúšala som sa snáď vyhrať túto tichú vojnu, neprerušiť ako prvá očný kontakt? Ani sama neviem. No ak áno, nevyšlo mi to. Odtrhla som od neho svoj pohľad a sklopila prútik.

„Prepáčte, pane, no nemôžem sa na nič sústrediť. Hrozne ma bolí ruka,“ ukázala som na staré zranenie. Nebolelo ma. Aspoň nie tak veľmi, ako som tvrdila. No zmraštila som tvár, akože od bolesti, aby to vyzeralo presvedčivo.

„No tak dobre, slečna Blacková, ale nabudúce nám to ukážete,“ prísne na mňa pozrel profesor Pilitowski. Rýchlo som prikývla a posadila sa na svoje miesto. „Pán Rosier, vy môžete ostať. Predvediete nám neverbálne čarovanie so slečnou Marchantovou.“

Teresa hneď vstala a hrdo zamierila k profesorovi. Viac som ju a Evana nevnímala. Charlie vedľa mňa na mňa spýtavo hľadel, no ja som len pokrútila hlavou. Keď som o niekoľko minút neskôr vychádzala z učebne, zahliadla som, ako sa Evan pri pohľade na mňa uškŕňa. Zhlboka som sa nadýchla, vytrčila bradu a pohŕdavo odvrátila tvár. Toto možno vyhral on, ale nabudúce vyhrám ja.

„Michelle,“ zavrčala som podráždene. Zastavila na mieste, nechápavo na mňa pozrúc. „Prosím, prestaň sa toľko prechádzať hore-dole, rozčuľuje ma to. A ak chceš, pusti si rádio, no hlavne nespievaj.“

„Tak prepáč, Lynn. Som nervózna. A ešte k tomu je Caroline v tej kúpeľni už asi pol hodiny. Potrebujem sa prichystať,“ obhajovala sa rozrušene. Zložila som list od Dromedy, vstala z postele a schovala ho do šuplíka.

„A kam sa chystáš?“ spýtala som sa jej s úškrnom. Keď som sa otočila späť k nej, už sa prezerala v zrkadle.

„Idem na chvíľu von,“ odpovedala laxne. Väčšmi som sa uškrnula. V tej chvíli z kúpeľne vyšla Carol a vystriedala sa s Michelle, ktorá sa tam zamkla na dlhú chvíľu.

Podišla som ku Carol a sprisahanecky na ňu pozrela. „Myslím, že Michelle niekoho má.“

„Ako vieš?“

„Ide von,“ vysvetlila som jej. Nepochopila. Pretočila som očami a naoko frustrovane si povzdychla. „Kedy ona išla von bez nás? Je v tom chlap, určite.“

„Nemávala si niekedy chuť vraziť mu jednu?“ zamyslene sa ma spýtala Michelle, keď sme kráčali do učebne transfigurácie. Pred nami stál Sirius so svojimi kamošmi a smiali sa na celú chodbu. Keď sme vôkol nich prešli, pozrela som na Michelle.

„Tú chuť mávam aj teraz,“ odvetila som, obzrúc sa za nimi. Odrazu som si uvedomila jej otázku. Pomaly som preniesla svoj pohľad späť na ňu. „Už ťa prešiel?“

Zamyslene prižmúrila oči. „Nie, ale až teraz vidím, čo ťa na ňom štvalo.“

Pobavene som sa zasmiala, no ďalej som to nerozoberala. Vošli sme do triedy spolu so zazvonením a usadili sa na zvyčajné miesta. Profesorka podišla k svojmu stolu, prezerajúc si nás prísnym pohľadom. Šumenie a rozhovory hneď utíchli.

„Študenti, ako zástupkyňa riaditeľa mám povinnosť oznámiť vám,“ začala zvučne, načo sme spozorneli ešte viac, „že sa tridsiateho októbra bude konať školský ples. Halloweensky ples, na ktorom ale budete musieť mať partnerov. A žiadne výnimky. Na konci vyučovania vám poviem, kto z vás bude pripravovať ples spolu s niekoľkými ďalšími zo zvyšných fakúlt. Teraz si otvorte knihy na strane stopäťdesiat. A bez rečí, poprosím.“

Všetci sme netrpezlivo čakali na koniec hodiny, aby sme sa dozvedeli viac. Napokon nám profesorka oznámila, že sa ples bude konať o siedmej večer a že z našej fakulty náš vedúci, profesor Flitwick, vybral Carol a ešte jedného siedmaka, Kevina. Potom dala Carol pokyny a až tak nás prepustila. Zvyšok dňa som sa nesústredila na nič iné, len na ten ples. A vraj máme mať partnerov. No, tak to aby som začala vyberať toho vhodného.

Keď som sa večer usadila do siene, všade vôkol mňa to šumelo rozhovormi. Michelle s Carol oproti mne niečo oduševnene komentovali. Pohľad mi zabehol k slizolinskému stolu. Nenašla som tam toho, koho som hľadala. Nie, namiesto neho som priamo oproti mne zbadala sedieť Malfoya. Bavil sa na niečom spolu s Rowleom. Asi na sebe zacítil môj pohľad. Opätoval mi ho, no ja som sa zamračila a odvrátila od neho svoju tvár.

Po chvíľke som vstala. „Mám hliadku, tak sa uvidíme potom,“ oznámila som babám a vykročila zo siene.

Chodbami hradu som kráčala pomaly, s Lily som sa mala stretnúť až o niekoľko dlhých minút. Chcela som chvíľku len pre seba. Ale dlho mi to nevydržalo. Len po niekoľkých metroch ma dobehol Lucius. Potichučky som si povzdychla a radšej sa tvárila, že ho vôbec nevidím a ani nepočujem jeho kroky tesne za mnou.

„Lynnette,“ oslovil ma. Jeho tón mi dal jasne najavo, že si myslel, že som ho len nezaregistrovala. Pootočila som hlavu doľava, aby som naňho mohla pozrieť ponad plece.

„Znova ty? Bola som si istá, že mám hliadku s Lily. Alebo sa to znova pomenilo?“ spýtala som sa nie práve najvľúdnejšie. Lucius sa postavil predo mňa v snahe zastaviť ma- kvôli čomu, to som ani nechcela vedieť- no ja som ho sebavedomo obišla a pokračovala v chôdzi ďalej. Rýchlo ma nasledoval.

„Chcel som sa s tebou len porozprávať,“ oznámil mi. Len sa mi to zdalo, alebo skutočne znel urazene? Letmo som naňho pozrela. Očividne to považoval za pokyn pokračovať ďalej. „Vieš, to, čo sa minule stalo...“

Využila som chvíľku, počas ktorej sa nadychoval.

„Vieš, čo ma väčšmi udivuje, Lucius?“ spýtavo som naňho pozrela. Nechápavo stiahol obočie a zaklapol ústa. Zjavne už nechcel pokračovať. Alebo bol natoľko zdvorilý- teda viac ako ja- že ma nechal povedať si, čo mám na srdci. „Že som od teba očakávala viac. Bolo to odo mňa naozaj hlúpe počínanie vzhľadom na to, akú minulosť máš za sebou. A vzhľadom na to, aká budúcnosť ťa čaká,“ pri posledných slovách som mu ostro pozrela priamo do očí. Pochopil to. Ľútostivo som naňho pozrela. „Odpusť mi to, no si hlupák, Lucius. Nerada to priznávam a pevne verím, že to už nikdy viac nebudem musieť urobiť, no Sirius mal pravdu. Niekto by ti mal sčesať hrebienok. Si skutočne taký nadutý horenos alebo si taký tupý?“ odfrkla som si nad vlastnou rozhorčenosťou a dala ruky vbok. „Veľmi dobre si vedel o tom, že si máš vziať Narcissu a aj napriek tomu si ma pozval na drink. Čo to malo znamenať? Čo si si tým chcel dokázať? Máš šťastie, že som to nepovedala Narcisse, inak by to pre teba neskončilo dobre.“

Luciusov výraz v tvári- toľké prekvapenie som uňho hádam za celý svoj život nevidela ešte ani raz- ma naplnil akýmsi zvláštnym potešením. Podvihla som kútiky pier.

„Ó, áno, Lucius, viem o tom. Viem, že si ju berieš len kvôli tomu, aby si i naďalej mohol hovoriť o sebe s toľkou nadutosťou ako aj doteraz. Nebyť mojej ochotnej sesternice a jej rodičov, celá tvoja rodina by skončila niekde dole, zabudnutá a kedysi ohromná sláva a pýcha by vybledla ako staré obnosené tričko,“ dokončila som nanajvýš spokojne. Zdalo sa, že Lucius nie je schopný slova. Pookriala som, zdvihla ruku a jemne ho pohladila po ramene. „Odpusť mi, Lucius, moju trúfalosť. Onedlho budeme rodina, zdá sa, a ja by som len veľmi nerada mala s tebou konflikty. Ale pochop ma, nebolo to dvakrát príjemné zistenie. Pozval si ma na rande a ja som sa naň úprimne tešila. A odrazu mi moja drahá Cissy oznámi, že sa beriete. No, stalo sa a to už nezmením ani ja, ani ty. Každopádne, verím, že spolu budete šťastní.“

Úprimne som sa naňho usmiala. Jeho tvár nadobudla temný odtieň a ja som premýšľala, čo sa chystá urobiť alebo povedať. Mohla som od neho očakávať čokoľvek. Napokon, mužská urazená pýcha je schopná všetkého. Zamrkala som naňho dlhými mihalnicami a väčšmi sa usmiala. Vystrela som k nemu ruku.

„Mier?“ vyzvala som ho jemne. Stiahol obočie, podvihol bradu a so samoľúbym úškrnom sa otočil na päte a odpochodoval preč. Pobavene som sledovala, ako zašiel za roh. Tak to asi znamenalo nie. Pokrčila som plecami a pobrala sa nájsť Lily.

„Lynn, chvíľu som si myslela, že neprídeš,“ povedala Lily prv, než som jej vôbec stihla pozdraviť.

„Nikdy by som ťa nenechala v štichu, Lily,“ usmiala som sa na ňu. Opätovala mi veselý úsmev a hneď sme sa pustili do hliadkovania. Dlhú chvíľu sme rozoberali udalosti celého nášho týždňa. No až do chvíle, kým sme nenarazili na Záškodníkov. Obe sme si sťažka povzdychli.

Jamesovi sa hneď rozžiarili očká, pribehol k Lily a objal ju okolo pliec.

„Čau, Evansová. Tak som si hovoril, že keďže bude ten ples, či by si nechcela byť mojou partnerkou,“ zamrkal na ňu. Odstúpila som od nich kúsok, letmo pozrúc na svojho brata. Díval sa do akéhosi pergamenu.

„Uhádol si, Potter, nechcem,“ odsekla Lily nazlostene a stiahla zo seba jeho ruku.

„Ale no tak, Lily, nenechaj sa prosiť,“ dobiedzal James. Pretočila som očami a ďalej ich už nevnímala. Radšej som sa oprela o múr, pohrávajúc sa s prútikom. Keď ich hádka dospela do štádia, kedy by Lily bola schopná vytiahnuť na Jamesa prútik, povedala som si, že je na čase ich zastaviť.

„Čo ako si užívam tieto romantické výlevy, musím vám oznámiť, že-“

„Aké romantické výlevy?!“ oborila sa na mňa Lily. Zasmiala som sa a porazenecky zdvihla ruky do vzduchu.

„Bol to len žart, Lily, upokoj sa,“ upokojovala som ju. Jej výraz v tvári zmäkol, nuž som sa otočila k Potterovi.

„Myslím, že ti to na dnes stačilo, Potter. A aj Lily,“ poznamenala som, jemne kývnuc hlavou k menovanej. James sa nepatrne zamračil, otočil sa na päte a so zvyškom Záškodníkov vykročil chodbou. Remus mi na rozlúčku zakýval a ja som mu odkývala.

„Ale ja sa ťa nevzdám, Lily!“ zavolal James predtým, než zašli za roh.

Pozrela som na ňu a uškrnula sa. „Obdivujem ťa.“