Záškodníci

Ahojte  Taak je tu ďalšia kapitolka. Trošku to trvá, ja viem, ale teraz mi to písanie veľmi nejde. No snažím sa a dúfam, že sa kapitola bude páčiť.

Tak si ju užite!

Vaša Lizy

Do tváre mi udieral jesenný vánok- prekvapujúco stále celkom teplý- a do nosových dierok sa mi dostávala vôňa prírody. Z Astronomickej veže som mala skvelý výhľad na zapadajúce slnko, ktoré sa odrážalo na hladine Čierneho jazera. Hodiny na veži odrazu odbili päť hodín a aj keď sa mi nechcelo vrátiť do klubovne, musela som. Bol už najvyšší čas začať sa chystať na ples. Nuž som sa posledný krát zhlboka nadýchla čerstvého vzduchu a zamierila späť do klubovne, vyprevádzaná spevom vtáčikov.

Keď som došla do izby, prípravy už boli v plnom prúde. Len som nad babami pobavene pokrútila hlavou a pobrala sa do kúpeľne. Dala som si rýchlu sprchu, usušila si vlasy a pustila sa do ich úpravy. Po hodine a pol som bola pripravená. Ešte som doladila zopár detailov, počkala baby a pomaly sme sa pobrali do Veľkej siene. Celou cestou sme veselo debatovali. Napokon sme sa pri vchodových dverách na krátku chvíľu rozlúčili. Ony sa pobrali k svojim partnerom a ja som dúfala, že si profesorka McGonagallová, stojaca pri dverách, nevšimne, že som sama. Nevyšlo to však celkom podľa mojich predstáv.

„Slečna Blacková,“ zastavila ma, nuž som sa k nej otočila, „kde máte partnera?“

Obzrela som sa vôkol seba a pozrela späť na ňu s jemným úsmevom.

„Niekde sa túla. Hneď by mal doraziť,“ vysvetlila som. Profesorka pochybovačne zmraštila obočie.

„A kto ním je?“

Naprázdno som preglgla.

„Nechajte sa prekvapiť,“ vyhlásila som so smiechom, rozhodiac pritom rukami. McGonagallová však asi pochopila, že sa len vyhováram. Som vážne až taký zlý herec? Založila si ruky vbok a zamračila sa na mňa.

„Slečna, len mi nepovedzte, že nemáte partnera. Profesor Dumbledore to-“

„Ja som jej partner,“ ozvalo sa mi za chrbtom. Prižmúrila som oči, ten hlas som spoznávala. Začula som kroky a odrazu ma jeho ruka objala okolo pásu a pritiahla k majiteľovi. Vynútene som sa uškrnula, keď mi naoko potichu šepol: „Prepáč, že som ťa nechal čakať, Lynn, zlatko.“

Pri tom oslovení som myslela, že mu otrieskam hlavu o stenu. Zaťala som päste, stisla zuby a radšej sa zhlboka nadýchla. McGonagallová by mi ešte dala trest a to som nepotrebovala. Venovala som mu len pohľad a lá to ešte preberieme, zlatko.

„V poriadku teda,“ prikývla profesorka, premeriavajúc si nás prísnym pohľadom. „Nevedela som, že ste viac ako len- ehm, pár.“

„To ani ja,“ zamrmlala som si sama pre seba. Našťastie ma profesorka nepočula a zjavne ani Evan. Alebo bol taký milý, že to skrátka len nekomentoval.

Venovala som profesorke vynútený úsmev a spolu s Evanom sme vošli do siene. Hneď, ako sme sa dostali z dosahu jej jastrabích očí, nešetrne som zo seba stiahla Evanovu ruku, ktorou ma ešte stále objímal okolo pása.

„Tak zlatko?“ otočila som sa naňho so zlosťou v očiach.

„Len sa upokoj, Lynn. A zjavne si si to nevšimla,“ natočil sa na mňa s úškľabkom na tvári, „no práve som ti zachránil kožu.“

„Páni, si ty ale hrdina, kto by to bol na teba povedal?“ zatiahla som hlasom plným štipľavej irónie. Evan sa už chystal niečo povedať, no v tej chvíli sa ozval profesor Dumbledore a pustil sa do úvodnej reči.

S Evanom sme naďalej stáli pri stoloch s pitím a rôznymi dobrotami. Ani raz som naňho nepozrela. Len som sa mračila striedavo na podlahu, na môj zlomený necht a znova na podlahu a potom na dezertné taniere. Keď napokon profesor stíchol a sieňou sa rozozvučali prvé tóny valčíka, Evan sa otočil tvárou ku mne.

„Vážne, Lynn, mala by si mi byť vďačná,“ vyhlásil sebavedomo. Zamračila som sa ešte viac.

„A za čo?“ vyprskla som. „Za to, že si teraz McGonagallová myslí, že spolu chodíme? Vieš, aká je, teraz to vykecá celej škole a zajtra to bude vedieť aj sépia v Čiernom jazere.“

Evan sa na mne očividne bavil. Tvár mu totiž zdobil pobavený úškrn. Znenazdajky chytil moju pravú ruku a začal ma niekam ťahať.

„Čo to robíš, Evan? Naozaj nemám ani najmenšiu chuť s tebou niekam ísť,“ vrčala som nespokojne.

On ma však celkom ignoroval. Zaviedol ma až k parketu, kde už tancovalo niekoľko párov. Otočil sa ku mne, pritiahol si ma k sebe a druhou rukou ma objal okolo pásu.

„Čo keby si na chvíľu prestala vyvádzať a radšej si užívala ples?“ navrhol zľahka. Už sa tak naduto neuškŕňal. Teraz sa na mňa normálne usmieval. Frustrovane som si povzdychla a položila mu ruku na plece. Bližšie si ma k sebe pritiahol. „No vidíš, nie je to také hrozné.“

„O, Evan, radšej mlč,“ odsekla som. Potichu sa zasmial. Ale stíchol a radšej ma začal viesť po celom parkete. Po chvíli tichého tancovania mi to nedalo. „Myslela som si, že partnerku si si už našiel.“

„Veď aj našiel,“ prikývol, pozrúc mi veľavravne do očí. Odtiahla som sa od neho o kúsok a stiahla obočie.

„Evan, ja ne-“

„Aj tak už nemáš na výber, Lynn. McGonagallová si myslí, že sme pár, takže to do konca plesu musíme aj takto uhrať,“ nenechal ma dohovoriť. Prižmúrila som oči.

„Začínaš mi liezť poriadne na nervy,“ zavrčala som tak trochu neohrabane. Evan sa spokojne uškrnul.

„Musíš si zvykať, Lynn, keď spolu máme žiť,“ poznamenal.

Jeho poznámka ma zarazila. Zastavila som na mieste, odstúpila od neho a pozrela mu do tváre. Zjavne si uvedomil, čo povedal. A asi sa to chystal nejako zahovoriť alebo niečo podobné, no ja som sa otočila na päte a vyrazila zo siene.

„Lynn, počkaj,“ dobehol a chytil ma za ruku. Vytrhla som si ju z jeho zovretia, prebodnúc ho pohľadom.

„Nechaj ma, Evan,“ zasyčala som. „Mohla som si myslieť, že ti ide len o to.“

Otočila som sa a pokračovala ďalej, preč od neho. Zastavili ma ale jeho slová.

„Lynn, prepáč, bola to hlúposť,“ zamrmlal. Zaskočilo ma to slovo prepáč a tiež aj tón, akým to povedal. Znel takmer až frustrovane alebo tak nejako.

Pomaly som sa k nemu otočila. Stál asi dva metre odo mňa a so spustenými plecami mi hľadel do očí. Povzdychla som si a podišla k nemu.

„Ak je to nejaká hra, odpykáš si to,“ oznámila som zamračene. Horlivo pokrútil hlavou.

„Tak čo, ako to ide?“ spýtala sa ma Carol, keď som podišla k stolu, za ktorým sedela. Hodila som sa na stoličku vedľa nej a odpila si z jej pohára. Vzdychla som.

„Snaží sa,“ odvetila som a aj som chcela pokračovať ďalej, no Carol vetu dokončila za mňa.

„Ale jednoducho nie je tvoj typ.“

Prikývla som.

„A čo ty? Bavíš sa?“

Práve v tej chvíli k nám podišla Michelle, držiac za ruku Charlieho. S Carol sme na seba prekvapene pozreli.

„Chodíme spolu,“ bez okolkov nám oznámila Michelle. Udivene som na tých dvoch hľadela a nemohla som zo seba dostať žiadne slovo.

„A to ako dlho?“ ako prvá sa zo šoku prebrala Carol. Ja som na nich stále nechápavo žmurkala.

„No, už takmer týždeň,“ pokojne odpovedal Charlie. V tej chvíli som sa prebrala už aj ja. Vydral sa zo mňa dosť divný smiech. Obaja na mňa nechápavo pozreli.

„To je úžasné, som naozaj veľmi rada,“ vydýchla som úprimne.

Vtom ale môj úsmev zamrzol. Zbadala som totiž, ako si k neďalekému stolu sadá jeden pár. Otočila som sa tvárou k mojim priateľom a vynútene sa na nich uškrnula.

„Idem pozdraviť Lily,“ vyhlásila som a náhlivo odkráčala k stolu na úplne opačnej strane siene, za ktorým sedela hlavná prefektka spolu s... „Fúha, toľko prekvapení naraz. Ale som rada, že ste si to vyjasnili. Takže sa nemusím obávať, že sa James najbližšieho metlobalového zápasu nedožije?“

Lily nad mojou poznámkou pretočila očami.

„Všetko je zatiaľ v úplnom poriadku, Blacková, nemusíš mať strach,“ uistil ma menovaný. Zasmiala som sa.

„A kde máte Siriusa? Ponáhľal sa nájsť si nejaké tiché nikým nerušené miesto?“ zatiahla som pobavene.

„Chýbal som ti, Lynn?“ spýtal sa ma hlas za mojím chrbtom. Otočila som sa. Nemýlila som sa, ak som si myslela, že to je práve ten, o kom som hovorila. Na sebe mal navlečený čierny spoločenský habit s motýlikom na krku a dlhé vlasy upravené, no stále padajúce do očí. Zoširoka som sa naňho usmiala.

„Vyzeráš... skvele,“ dostala som zo seba. Venoval mi žiarivý úsmev.

„Ďakujem, Lynn, aj tebe to veľmi pristane,“ povedal so smiechom. Vystrel ku mne svoju ruku. „Poď, zatancujeme si.“

Prijala som jeho ruku. Zaviedol ma k parketu, kde sa ku mne otočil, chytil ma druhou rukou za pás a začal ma viesť po parkete do rytmu valčíka. Bolo to zvláštne. So Siriusom som ešte nikdy netancovala. A ešte k tomu sme sa celé mesiace normálne nerozprávali. A odrazu sa nielenže správame ako normálni súrodenci, ale ešte aj spolu tancujeme na valčík.

Po chvíľke k nám podišiel Reg a ja som si teda musela zatancovať s ním. Ale bolo to milé. Odrazu boli obaja takí normálni, tvárili sa, akoby sa nič strašné predtým nedialo. Ale nie, nemala som v pláne zničiť tento ples len kvôli tomu, že som na nich sčasti ešte stále bola nahnevaná, že ma nechali v štichu.

A potom si ma opäť ukoristil Sirius. Tento krát však hrala oveľa pomalšia pieseň. A tak sme sa len tak vlnili. Konečne som sa cítila príjemne. No keď som niekoľko metrov od nás zbadala tancovať pár, pred ktorým som sa predtým pokúšala uniknúť, klesla mi nálada. Sirius si musel všimnúť, že na nich hľadím. Tiež ta pozrel a trochu sa zamračil. Aby som sa vyhla akejkoľvek debate o Luciusovi a Cissy, podišla som ešte bližšie k nemu a oprela si bradu o jeho rameno.

„Dúfam, že sa kvôli tomu idiotovi netrápiš, Lynn,“ poznamenal, akoby mi čítal myšlienky.

„Nie, Sirius, neviem, čo ti to napadlo,“ nepresvedčivo som sa zasmiala.

Odtiahol sa odo mňa o kúsok, aby mi mohol pozrieť do očí. Uhla som pred jeho pohľadom a zahľadela sa za jeho chrbát. Pri stoloch s občerstvením som zbadala stáť Evana. V ruke držal pohár s niečím a druhú ruku mal strčenú vo vrecku nohavíc. V tom tmavosivom spoločenskom habite vyzeral veľmi pôsobivo. Tak ako Siriusovi, aj jemu sa na krku vynímal motýlik. Voľnú ruku vytiahol z vrecka a napravil si ho. Očividne mu prekážal.

„Vybavím si to s ním,“ prerušil to ticho medzi nami Sirius. Opäť som sa zasmiala, tentoraz úprimne.

„To nie je potrebné, ale vďaka za tvoju ochotu,“ usmiala som sa naňho. Odstúpila som od neho, hlavou kývnuc k Evanovi. Sirius sa ta pozrel ponad svoje plece. „Mala by som za ním ísť. Ty sa choď venovať svojej partnerke.“

Venoval mi posledný- povzbudivý- úsmev a odpojil sa odo mňa. Napravila som si šaty a vybrala sa k nemu, no cestu mi skrížil nik iný ako sám Lucius Malfoy.

„Lynnette,“ oslovil ma. Už sa chystal pokračovať, no ja som mu skočila do reči.

„Ahoj, Lucius. Vyzeráš super a všetko, no prepáč, ponáhľam sa za mojím partnerom, ktorý stojí pri tých stoloch sám už niekoľko dlhých minút a mám obavy, že sa čochvíľa unudí k smrti, ak sa k nemu nevrátim,“ povedala som rýchlo a na jeden dych. Usmiala som sa naňho, obišla ho a došla k Evanovi.

Keď ma zbadal, rýchlo odložil pohár na stôl a vystrel sa.

„Prepáč, že to toľko trvalo, no Sirius sa odo mňa po tom uzmierení nechce odtrhnúť, veď vieš- súrodenecká láska,“ vyhlásila som nonšalantne. Uškrnul sa.

„Nie si smädná? Nalejem ti niečo?“ spýtal sa ma okamžite.

„Tekvicový džús, ďakujem, už som po toľkom tancovaní vysmädla,“ prikývla som.

„Ako chceš tomu zabrániť?“ ozval sa Evan po chvíľke tichého kráčania popri fontáne na nádvorí. Nechápavo som naňho pozrela.

„Čo máš namysli?“

„No vravela si, že si ma nechceš vziať. A keďže sa to týka aj mňa, chcel by som vedieť, čo máš v pláne urobiť, aby sa tak nestalo,“ vysvetlil pokojne. Zamyslene som sa zadívala pred seba.

„Vlastne som nad tým ešte neuvažovala,“ odvetila som popravde. Evan sa zasmial. Zamračila som sa naňho. „Evan, ak mi s tým nechceš pomôcť, aspoň to nekomentuj a zbytočne nerozoberaj.“

Všimla som si kútikom oka, ako zastavil. Otočila som sa k nemu. Podišiel k fontáne a pravou rukou zosypal opadané lístie na zem. Pozrel na mňa svojimi svetlohnedými očami.

„Nepomôžem ti s tým, Lynn, prepáč,“ podotkol. Jeho úprimnosť ma trochu zarazila. Podišla som bližšie k nemu.

„Vieš, že som to od teba ani neočakávala?“ zamrmlala som. Inokedy by som do takejto vety vložila ešte aj iróniu, no dnes som na ňu nemala veľmi chuť. A ani pri pohľade do jeho očí to akosi nešlo. Prečo? Nemám poňatia. No díval sa na mňa tak zvláštne, tak inak.

„Viem, že tebe to je jedno, Lynn, no záleží mi na tebe,“ vyhlásil rázne, pričom ku mne urobil krok, „ja si ťa chcem vziať, chcem, aby si bola mojou ženou.“

V tom okamihu mi takmer srdce prestalo byť a aj by ma bolo hodilo o zem, keby som sa rukou nezachytila fontány.