Záškodníci

Ahojte  Po dlhej dobe pridávam pokračovanie. Nie som na seba hrdá za to, že to trvalo tak dlho, ale určite vám ani nemusím vravieť, prečo je to tak. Áno, áno, zas tá škola. Na ďalší piatok mám stužkovú, takže tieto dva týždne boli maximálne náročné  No popritom som sa prinútila napísať aspoň zopár riadkov.

Viac kecať už nebudem, aby som vás nezdržiavala. Tak už len: príjemné čítanie 

Vaša Lizy

Kráčala som po chodbe. Rýchlo. Chcela som byť čo najskôr v izbe a mať pokoj. Dnes som mala opäť jeden zo svojich dní „debil“, ako by to nazvala Lucy. Ráno som z postele nevstala, doslova som sa vykotúľala. Na raňajkách som sa oliala tekvicovým džúsom, nuž som sa musela prezliecť. Za ten čas už začala prvá hodina a najhoršie na tom bolo, že som ju mala s McGonagallovou. Keď som sa snažila vyhovoriť na to, že som sa oliala, strhla mi desať bodov a posadila ma so slovami, že dokážem použiť aj prútik. Teda jednoduché čistiace kúzlo. Lenže, keďže som vstala ľavou nohou, celkom mi nedošlo, že na vyčistenie špín môžem použiť aj prútik. Niekedy som zabúdala na to, že som čarodejnica. Aj po toľkých mesiacoch.

Na obede som sa takmer udusila na kosti z ryby. Hlavná vec, že nik iný vo svojej rybe kosť nemal! Nie, to len slečna Van Hornová má také šťastie! Neskôr som na vyučovaní zaspala a zobudilo ma až bodnutie pod rebrami. Bolo to počas dejín mágie, takže sa veľmi nečudujem. Na poslednej hodine na mne Sirius skúšal štekliace kúzlo. Idiot! Mala som naňho hrozne nervy. Začala som sa totiž smiať ako blázon a ešte v tak nevhodnej chvíli.

To, že som niekoľko krát zakopla, som si vôbec nevšímala. To boli len maličkosti. Práve som išla z večere. Dopadla v celku fajn. Až na to, že som prevrhla tanier s kašou a zašpinila tak jedného piataka. Nadával ako pohan. A keď som sa potom pokúsila vyčistiť mu to prútikom, roztrhla sa mu celá košeľa na niekoľko kúskov. Cítila som sa hrozne.

Už som sa tešila, že sa hodím na posteľ a do konca tohto otrasného dňa nevyjdem z izby. A ani spoza závesov. Tak fajn! Možno na toaletu. Keď tu odrazu... BUM! Zakopla som a rozplesla sa na dlážke ako žaba. Alebo... aká dlhá, taká široká. Či ako sa to hovorí. Nešťastne som zastonala a vstala. Rozboleli ma kolená a dlane. Oprášila som si sveter a potom i nohavice, keď som zohnutá zbadala predo mnou naleštené čierne topánky. Vzdychla som. Prečo práve teraz? Narovnala som sa s pohŕdavým výrazom v tvári. Malfoy sa na mňa vyškieral, zjavne celkom spokojný s mojím pádom.

„Čo sa tak pozeráš? Nemáš nič iné na práci?“ zavrčala som naňho. Cítila som sa trápne. Prečo som sa musela rozplesknúť práve pred ním?! Zastrčil si ruky do vreciek nohavíc a väčšmi sa uškrnul.

No takmer ma hodilo o zem, keď mi celkom vážnym tónom povedal: „Poď so mnou na rande, Van Hornová.“

Moje obočie vyletelo vysoko k vlasom.

„Tebe dnes preskočilo? Alebo si na práškoch?“ spýtala som sa sarkasticky. Drahý Merlin, čo to s tým idiotom je? Vari sa zbláznil? On sa niečo také pýta mňa? „Nepomýlil si si ma s niekým?“

Zavrtel hlavou a urobil krok ku mne. Už sa neusmieval. Hľadel mi uprene do očí. Ten pohľad sa mi ani trochu nepáčil. On si zo mňa uťahuje, však?

„Myslím to celkom vážne,“ vyhlásil pokojne. Dlho som naňho hľadela ako na blázna. Musela som vyzerať komicky. Napokon som zavrtela hlavou ja.

„Nie a ešte raz nie,“ odvetila som rázne a zdvihla ukazovák. „Ak si zo mňa robíš srandu, Malfoy, uvidíš-“

„Čo? Bozk?“ skočil mi takmer nadšene do reči. Priblížil sa ku mne ešte viac, zdvíhajúc pritom ruku k mojej tvári. „Alebo dva?“

„Nie!“ zvolala som popudene a plesla ho po ruke. Ešte som si ho premerala pohľadom a rýchlo odkráčala preč. Merlin, jemu určite niečo je. Nie je v poriadku. Vo vlastnom záujme by mal zájsť za madam Pomfreyovou.

Pokračovala som v rýchlej chôdzi do klubovne. Prechádzala som vôkol jednej starej učebne, keď som odtiaľ začula nejaké podozrivé zvuky. Nuž som sa otočila na päte a pomaly podišla k dverám. Priložila som k nim ucho. Počula som len šuchot. Prižmúrila som oči, vytiahla prútik a siahla po kľučke. Zhlboka som sa nadýchla, pripravená vysloviť prvé zaklínadlo, ktoré by mi prišlo na um. Stlačila som kľučku a opatrne nakukla dnu. V tej chvíli mi prútik z ruky vypadol, ja som potichu zhíkla a prikryla si rukou ústa.

Fajn, bola som zvyknutá vidieť Siriusa s mnoho dievčatami. Nikdy mi to nevadilo, boli sme priateľa. Nikdy som sa ho nepýtala na to, ako sa bozkáva tá a tá a aká môže byť v posteli. Také veci ma skrátka nezaujímali. Nepýtala som sa ho ani, čo na rande robí. Ak by mi o tom chcel povedať, sám by s tým začal. Ale toto bolo iné. Videla som ho, ako sa bozkáva s nejakou slečnou. A nie len tak hocijako. Bol bez trička a ona mala rozopnutú košeľu.

V tej chvíli som sa cítila zvláštne. Trápne a neviem ako ešte. No bola som veľmi šokovaná. Ani som nechápala prečo. Pri dopade môjho prútika na zem sa tí dvaja od seba odtrhli a pozreli na mňa. Rýchlo som sa poň zohla, zdvihla ho a upaľovala po chodbe. Ešte som začula Siriusovo: „Jules! Počkaj!“

Nechápala som, na čo mám čakať. Veď mi je ukradnuté, čo robí a s kým to robí. Nepotrebovala som na to ani Siriusovo vysvetlenie. Nie som predsa jeho matka. Sme priatelia, ale do jeho vzťahov sa nestarám. Niekoľko krát som mu vyjadrila svoj nesúhlas s toľkým randením, no nikdy to nejak neriešil. A časom už ani ja.

Vbehla som do klubovne a hodila sa na gauč vedľa Lily. Čítala nejakú knihu, zatiaľ čo ju James mlčky sledoval zo vzdialeného kúta klubovne. Lucy a Sarah niečo oduševnene riešili vedľa v kreslách. Priložila som si dlaň na čelo a ťažko vydýchla. Začula som, ako sa portrétový otvor otvoril a náhle sa celou klubovňou ozval hlas môjho najlepšieho priateľa: „Jules! Vysvetlím ti to!“

Nastalo hrobové ticho. Cítila som, ako mi na tvár vstúpila červeň. Prečo sa všetci pozerali na mňa? Občas im však aj pohľad zabehol k Siriusovi.

„Čo to má byť?“ spýtala sa ma Lily kútikom pier. Pozrela som na ňu a slabo pokrčila plecami. Sirius podišiel ku mne, načo som rýchlo vstala.

„Nepotrebujem, aby si mi to vysvetlil. Nie je čo vysvetľovať. Ja nie som tvoja mama, aby som ťa kontrolovala. No mala by som sa ti ospravedlniť, nechcela som vás vyrušiť,“ otočila som sa na podpätku a vybrala sa do klubovne. Nestačila som sa čudovať, ako cudzo môj hlas znel. Bol odrazu zvláštne tvrdý. Nechápala som to.

Vybehla som po schodoch na internát a zatvorila sa v izbe. Stačila som sa hodiť na posteľ, keď sa ozvalo rázne zabúchanie na dvere. Ani som nestihla nijako reagovať, pretože dnu vošiel Sirius. Povzdychla som si. Podišiel ku mne.

„Viem, že ti to nemusím vysvetľovať, ale tak nejako cítim, že by som mal,“ povedal skôr, než  som stihla otvoriť ústa. Posadila som sa.

„A čo mi chceš vysvetľovať?“ spýtala som sa ho zostra, vstavajúc z postele. „Ja nepotrebujem vedieť, čo robíš na svojom rande. Pre mňa za mňa si spi s každou jednou- aha,“ ironicky som sa capla po čele, „ty to už robíš. Takže, nie je čo riešiť!“ vyhlásila som.

Chystala som sa zatvoriť v kúpeľni, no on ma chytil za ruku a drsne otočil k sebe.

„Čo ti je?“ zamračil sa.

„Čo mi je?“ zopakovala som. „Nič. Som úplne v poriadku.“

Sirius si ma neveriacky prezrel, pričom mi pustil ruku. Povzdychla som si a zamierila do kúpeľne, keď som dnes už asi stý krát zakopla. Rozzúrene som zavrčala. Pozrela som na Siriusa ponad plece. Pobavene sa na mňa uškŕňal.

„To nič, Sirius, nevšímaj si to,“ mávla som rukou. „Dnes mám jeden zo svojich debilných dní.“

„Dní „debil“,“ opravil ma. Prižmúrila som oči, načo porazenecky zdvihol ruky. Vošla som teda do kúpeľne. Zazrela som na svoj odraz v zrkadle, zatiaľ čo sa Sirius oprel o zárubňu dverí. Pobavene si ma prezeral.

„Takže sa nehneváš?“ spýtal sa ma opatrne.

„A prečo by som sa mala hnevať?“ zasmiala som sa. Keď som naňho pozrela, široko sa na mňa usmial. Pokrútila som hlavou. To je trdlo!

„Vieš o tom, že si jediná, ktorú som nepozval na rande?“ ozval sa po chvíľke ticha, počas ktorej som si česala vlasy. Pozrela som naňho.

„Moment. To mi chceš povedať, že si na rande pozval aj baby?“ udivene som naňho hľadela. Usmial sa a prikývol.

„A aj som s nimi bol,“ odvetil, „až na Evansovú.“

Odložila som hrebeň, čakajúc, čo povie ďalej.

„James ma takmer pretrhol ako žabu, keď zistil, že som jeho Lilinku,“ posledné dve slová zatiahol Jamesovým hlasom, „pozval na rande. Mal som šťastie, že ma odmietla,“ vzdychol si dramaticky. Rozosmiala som sa na plné hrdlo.

„Och, škoda, že som to nevidela,“ dostala som zo seba pomedzi záchvat smiechu. Sirius pokýval hlavou. Prestala som sa smiať, keď som si všimla, ako sa na mňa divne usmieva.

„Veríš tomu, že si jediná, ktorej by som sa to bál spýtať?“ prehrabol si vlasy tak, ako to nik iný nevedel. Baby sa na to lepili ako muchy na med.

Uškrnula som sa.

„Áno, verím.“

***

Prešli tri dni od toho otrasného dňa. Sedela som v klubovni a hľadela do knihy elixírov. Lucy, sediaca vedľa v kresle, opäť raz omámene rozprávala o narodeninovej oslave Jamesa a Remusa. V marci si ju urobili spoločne a musím vám povedať, bola to skvelá oslava. Lucy bola v takom podnapitom stave, že nechtiac pobozkala Remusa, keď sa potkla a spadla priamo naňho. A hoci prešiel od tej oslavy mesiac, stále o tom básnila. Bola bláznivo zaľúbená do jej princa, Remusa.

Lily hľadela do tej istej knihy čo ja a robila si pritom poznámky. Za to Sarah nemala ani najmenšiu chuť na učenie. Mala oveľa lepšiu zábavku. A tou bolo pozorovanie Siriusa. Dovolila by som si povedať, že za posledný mesiac sa stala jeho „fanúšičkou“, no zakaždým, keď som to povedala, tvrdohlavo to zatrhla a tvrdila, že sa jej len zdá pekný. Nič viac, nič menej. Nuž som vždy len pokrčila plecami.

„Už znova?“ pobavene som sa jej spýtala. Sirius sedel len kúsok od nás a smial sa na nejakom vtipe, ktorý sme však nepočuli. Len sa uškrnula. To bola jasná odpoveď, nepotrebovala som na to ani jej slová. Zachechtala som sa a vrátila sa ku knihe.

„Nevrav, že ty to nevidíš,“ poznamenala odrazu rozhorčene. Neunúvala som sa vzhliadnuť od knihy. „Veď je dokonalý!“

Pozrela som na ňu. A nebola som jediná. Lily s Alice na ňu tiež pozreli rovnako nechápavo ako ja.

„Je to môj najlepší priateľ, nevidím ho tak ako ty,“ povedala som trpezlivo. Sarah neveriacky pozdvihla obočie.

„To nemôžeš myslieť vážne!“ zvolala pobúrene, až na nás pozreli aj Sirius s Jamesom. Nervózne som sa na nich uškrnula, načo sa vrátili späť k predošlej činnosti. Pozrela som späť na ňu a pozdvihla tentoraz obočie ja. Lepšie sa usadila v kresle a naklonila sa ku mne. Zaklapla som knihu.

„Len sa naňho pozri,“ kývla k nemu hlavou a celého si ho prezrela. Nuž som naňho pozrela aj ja. „Veď má tak dokonalú postavu! Tie svaly a zadok! A jeho oči! Ach, sladký Merlin, má tie najkrajšie oči na svete a opaku ma nik nepresvedčí“

„Nikto to ani nechce urobiť,“ zasmiala sa Lily. Ani som na ňu nepozrela. Len som sledovala Siriusa, ako sa veselo smeje a odhŕňa si vlasy z tváre.

„A povedz mi, že to nerobí maximálne príťažlivo,“ zatiahla Sarah a zachichotala sa.

„Keď to vravíš,“ pokojne som pokrčila plecami. No predtým, než som sa zahľadela späť do knihy, neodpustila som si pohľad na jeho zadok. A musela som uznať, že v tomto mala Sarah pravdu.

Ležala som schúlená pod prikrývkou a hľadela na nebesá postele. Bolo už dávno po polnoci, no ja som nemohla spať. Myslela som na jednu osobu. A bola som prekvapená sama zo seba, že to nebol ani ocko, ani mama. Nie, bol to môj najlepší priateľ, Sirius. Nechápala som, prečo naňho myslím, no cítila som sa krásne pri predstave jeho búrkových očí. Merlin, ja som asi blázon! Nemôže byť pravda to, čo si myslím. Nie, určite nie!