Záškodníci

Ahojte, decká!  Tak a je tu posledná kapitolka. Nemôžem uveriť, že som už túto poviedku dopísala. Ale ktovie, možno sa raz odhodlám k pokračovaniu , ale nemám ani tušenia, o čom by mohlo byť. Zatiaľ len budem čakať, či dostanem nejaký nápad na ďalšiu poviedku a popritom sa budem pokúšať dopísať NIM, pretože už dlho nepribudla žiadna kapitolka.

Keďže je zajtra deň taký, aký je, prajem vám krásne Vianoce. Poriadne si ich užite 

Vaša Lizy

Tupo som hľadela na papiere na stole. Stále mi to nešlo do hlavy. Akoto, že to Mike pred nami celý ten čas tajil? Ako dokázal tak dlho existovať bez mágie? A je fajn, že to mame povedal tak skoro! A teda aj mne. Ale jej skôr ako mne. Ach, to je jedno. On je čarodejník! Nemala by som to cítiť? Prítomnosť iného čarodejníka? Predsa to nie je normálny človek, je iný, rovnako ako ja. Mamu muselo hodiť o zem, keď jej to oznámil. Škoda, že som pri tom nebola.

Vzdychla som, prerušiac tok mojich myšlienok. Pozrela som na papiere už prítomnejšie. Predtým som bola, ako sa vraví, duchom neprítomná, takže som na ne hľadela neprítomne. Merlin, veľa kecám, ja viem. Ale čudujete sa? Mike je čarodejník! Prepána!

Na tých pergamenoch- och, už mi z toho šibe, papieroch!- boli vypísané len akési body, týkajúce sa svadby. A zoznam hostí. Keď som zbadala papier zapísaný samými menami, prekvapene som zamrkala. To bude veľká svadba. A už zajtra. Áno, správne, už zajtra mala byť svadba. Mama s Mikeom už spali. To len ja som civela na tie papiere a premýšľala. A nestačilo mi ani to, že som bola poriadne unavená. Proste som nemohla spať!

Celý deň sme s mamou a Mikeom dávali do poriadku záhradu. To ale bolo roboty, to vám poviem. A včera sme upratovali dom. Množstvo vecí už bolo nachystaných, zajtra sa mali len doladiť posledné veci. Aj preto som musela vstávať skoro, aby sa to stihlo pripraviť. A aby som sa stihla pripraviť aj ja. Ale naši susedia- ktorých bohužiaľ dobre nepoznám, keďže som celý rok strávila na Rokforte- nám sľúbili pomoc. Fakt sa nám to hodí. Jasné, zopár chlapov tu príde a pomôže nám. Mikeovi priatelia. Ale čo môžu muži vedieť o svadbe?! Mamina svoje kolegyne radšej ani nevolala. To by bolo rečí, keby vedeli, že jej dcéra a budúci manžel- Merlin, ako otrasne to znie- sú čarodejníci.

Unavene som si pretrela tvár, vstala, umyla pohár od kakaa a vybrala sa do kúpeľne, kde som sa poriadne umyla. V izbe som sa prezliekla do pyžama a zaľahla do postele. Zajtrajšok bude dlhý deň. Ani som si to nechcela predstaviť. A toľko rečí okolo toho. Samé gratulácie a podobné veci. Drahý Merlin, pomáhaj mi.

„Crrr!“

Ach, dočerta! Čo to má byť?! Prevrátila som sa na druhý bok, no ten otrasný zvuk nie a nie prestať. Schmatla som stroj, ktorý ten zvuk vydával, do ruky a hodila o zem. Rozbil sa na niekoľko kúskov. No odrazu mi došlo, že je to môj budík. Otvorila som jedno oko a potom i druhé. Na zemi pri posteli ležala kôpka niečoho. A o niekoľko centimetrov ďalej zopár častí z tej „kôpky niečoho“. Teda môjho budíka. Zastonala som, ponaťahovala sa a vstala z postele, naslepo mieriac do kúpeľne. Takmer som vrazila do mamy, ktorá už behala po dome.

„Na stole máš raňajky. Tak sa najedz a príď nám pomôcť do záhrady,“ zhrnula a už jej nebolo.

„Iste,“ zamrmlala som. Niekoľko najbližších minút som sa dávala dokopy a keď som sa najedla, vyšla som z domu a ponáhľala sa na pomoc.

O dve hodiny neskôr som klesla do sedačky v obývačke. Bola som hotová. A to sa svadba ešte ani nezačala. Ach, dofrasa. Pošúchala som si tvár, neochotne vstala a podišla ku sporáku.

„Mama!“ zvolala som na celý dom. Dalo by sa povedať na celú ulicu. „Robím si kávu, chceš aj ty?“

„Áno, dám si,“ odpovedal namiesto nej Mike odo dverí do kuchyne. Uškrnula som sa naňho ponad plece. „Myslím, že tvojej mame tá káva teraz iba prospeje.“

„Tak ako nám všetkým,“ poznamenala som a hneď nato zívla.

„Mala si rušnú noc?“ zachechtal sa. Podišiel ku skrinke, vytiahol z nej tri šálky a nasypal do nich kávu. Ja som zatiaľ dala variť vodu. Pozrela som naňho s pozdvihnutým obočím.

„Žartuješ, však?“ spýtala som sa naoko neveriacky. „Nemohla som zaspať. Už ani neviem, o ktorej som sa hodila na posteľ, ale bolo už dávno po polnoci.“

„Ani ja som nemohol zaspať,“ povedal akoby len tak mimochodom. Jeho hlas už neznel tak veselo. Rýchlo som naňho pozrela. Hľadel von oknom. V jeho očiach som videla niečo zvláštne, ale neviem, čo to bolo. Zasmiala som sa.

„Myslela som, že len my ženy máme tú predsvadobnú nervozitu.“

Úkosom na mňa pozrel a usmial sa. Položila som mu ruku na plece.

„Uvidíš, všetko dopadne dobre. Bude to perfektné, sľubujem. A keď ja niečo sľubujem, tak to aj dodržím,“ povzbudzovala som ho s jemným úsmevom na perách. „Mama bude tá najšťastnejšia žena na svete. Pokiaľ sa nerozhodneš vytočiť ju do nepríčetnosti.“

„Ale to robím už teraz,“ uškrnul sa. „Takže, ak to zvládla doteraz, zvládne to aj potom.“

Zasmiala som sa a naliala do šálok vriacu vodu. Kým som kávu vypila, bol už čas začať sa chystať. Nuž som najprv vošla do maminej izby v snahe pomôcť jej s prípravami, keď sa vtom domom ozval zvonček. Ospravedlňujúco som sa na ňu usmiala a zbehla po schodoch. Počula som od vchodových dverí nejaké hlasy. Mike už musel otvoriť. A nemýlila som sa. Keď som zišla do haly, stál tam a s ním aj moje tri najlepšie priateľky. A vyzerali... úžasne.

„Baby!“ zvolala som nadšene, pribehla k nim a už bolo skupinové objatie. Mike sa hneď rýchlo vytratil. Keď som sa od nich odtiahla, prezrela som si každú zvlášť. „Ach, vyzeráte naozaj nádherne. Veľmi vám to sekne.“

„A ty ešte nie si?“ zhrozila sa Lucy. Nevinne som pokrčila plecami.

„Ešte musím pomôcť mame a tak sa môžem chystať ja. Prvoradá je nevesta.“

„Tak vieš čo? Ty sa choď pripraviť a my sa o tvoju mamu postaráme,“ vyhlásila Sarah. Prekvapene som na ňu pozrela.

„Tak choď, môžeš nám dôverovať. Bude vyzerať krásne, uvidíš,“ dohovárala mi Lily.

Nuž som sa na ne vďačne usmiala, zaviedla ich do maminej spálne a tak som vošla do tej svojej, kde som sa pustila do prípravy. Jemne som sa nalíčila, no najhoršie to bolo s vlasmi. Nevedela som, čo s nimi. Napokon som si ich natočila a nejako pozapínala so sponkami. Natiahla som na seba šaty, zapla si ich a obula si topánky. Super, takže už som. Pozrela som na svoj odraz v zrkadle. No, nebolo to až také zlé. Odrazu sa ozvalo klopanie na dvere.

„Ďalej,“ odpovedala som. Dvere sa otvorili a dnu nakukol Mike. Keď ma zbadal, zarazene zamrkal.

„Páni, Jules, vyzeráš skvele,“ dostal zo seba. Zapýrila som sa.

„Niečo potrebuješ?“

„Och, áno.. neviem si zaviazať kravatu,“ povedal zahanbene. Zasmiala som sa a pokynula mu, aby podišiel ku mne. Prezrela som si ho. V tom obleku vyzeral veľmi dobre.

„Sekne ti to,“ usmiala som sa naňho a začala mu viazať kravatu.

„Až na tie vlasy,“ vzdychol frustrovane, prehrabnúc si ich prstami. „Čo mám s nimi urobiť?“

„Máš prútik, skús ho použiť,“ navrhla som nedbanlivo. Upevnila som kravatu a prezrela si ho ešte raz. „Fajn a je to.“

„Vďaka, Jules,“ uškrnul sa.

„Idem za mamou, určite ešte bude potrebovať pomoc,“ oznámila som mu a už som takmer vyšla z izby, keď som kopla do kôpky niečoho. Hneď mi došlo, čo to je. Môj rozbitý budík. Prosebne som na Mikea pozrela. „Môžeš ho opraviť? Ešte nemôžem čarovať.“

„Jasné, hneď bude ako nový,“ zahlásil zvesela. Spokojne som pokývala hlavou a ponáhľala sa k mame.

Keď som vošla dnu, musela som sa zaraziť. Vyzerala celkom inak. Nebola to ona. Bol to niekto... niekto iný. Vyzerala mladšie a... šťastnejšie. Usmiala som sa na ňu. Vedela som, že je šťastná a že aj bude. S Mikeom určite. Je to správny chlap. Podišla som k nej a objala ju.

„Si nádherná, mami. Tá najkrajšia nevesta,“ zašepkala som.

„Ďakujem, zlatko. Aj ty si krásna,“ odvetila a odtiahla sa odo mňa. Prezrela si ma skúmavým pohľadom. „Vedela som, že ti tie šaty sadnú ako uliate. A aj tá farba.“

Dojato sme hľadeli jedna na druhú.

„Myslím, že je už čas ísť dole,“ povedala po chvíli ticha. S babami sme prikývli.

„Ešte si skočím do izby a hneď som dole.“

Predtým než som vyšla z izby a vošla do tej svojej, som babám zašepkala úprimné „ďakujem“. Podišla som k šuplíku a vytiahla z neho náhrdelník. Len včera som ho našla. Mala som ho odložený v jednej škatuli a takmer by som naň zabudla. Bol od mami a ocka. Dostala som ho na Vianoce, keď som mala štyri. Vo vnútri som mala ich fotky. Zavesila som si ho na krk a schovala do výstrihu. Necítila som sa hlúpo. A ani mama. Toto nebola zrada, voči ockovi. Nie, určite bol veľmi rád, že si mama našla skvelého muža. O tom som nepochybovala. Podvedome som sa usmiala pri spomienke na ocka a zišla do haly. Ešte som sa zhlboka nadýchla a vyšla z domu.

Na záhrade bolo už mnoho ľudí. Niektorých som poznala a niektorých vôbec. Predovšetkým Mikeových príbuzných. Mikeov najlepší priateľ mu pomáhal so zasadacím poriadkom. Pozdĺž bieleho koberca z ľalií sa tiahli rady stoličiek, na ktoré si už sadali hostia. Úplne vpredu bolo miesto pre mladomanželov a oddávajúceho a kúsok za nimi až úplne vzadu hrali jemnú melódiu akýsi traja veľmi pekní muži. Až príliš pekní.

„Podľa mňa sú to upíry. Len sa na nich pozri. Ja tak nevyzerám ani vtedy, keď sa chystám celé hodiny,“ ozvalo sa za mnou urazene. Ten hlas som spoznala hneď. Spoznala by som ho aj na tisícky metrov. Rýchlo som sa otočila a hodila sa Siriusovi okolo krku.

„Láska, chýbal si mi,“ zastonala som mu do tmavých vlasov, ktoré mu teraz nádherne voňali. Vlastne, celý voňal nádherne. Merlin, asi ho začnem fetovať. To bol žart, to bol žart! Moje slová neberte veľmi vážne.

„Aj ty mne,“ zavrnel mi do ucha. Odtiahla som sa od neho a vtisla mu na pery sladký bozk. Nie, toto mi chýbalo. To bol znova žart. Chýbal mi celý. Široko som sa naňho usmiala a prezrela si ho. „Merlin, Jules, si nádherná.. okúzľujúca... Páni!“

Zasmiala som sa.

„Aj ty vyzeráš úžasne,“ znova som ho pobozkala. „Poď, ukážem ti, kde budeš sedieť.“

„A ty nebudeš so mnou?“ naoko smutne na mňa pozrel. Zavrtela som hlavou.

„Nie, teraz nie. Budem stáť pri mame. Predsa som družička. Ale potom budeme sedieť spolu, na oslave,“ vravela som nadšene a viedla ho pomedzi dav ľudí.

Odrazu som sa ocitla v ďalšom objatí. Dnes sa budem asi len so všetkými objímať. Je to veľmi príjemné. Keď sa odo mňa dotyčný odtiahol, veselo som sa zasmiala.

„Chalani!“ zvolala som. Bol to Remus a vedľa neho James a Peter. Všetci traja vyzerali super. „Som rada, že ste tu. Veľmi vám to sekne, ale teraz poďte, ukážem vám vaše miesta. Čochvíľa sa začne obrad.“

Nestačili ani nič povedať, ťahala som ich za sebou. Konečne sme sa dostali do cieľa a ja som ich usadila len zopár radov od nás. Teda, od mami, Mikea a mňa. Sedeli hneď vedľa báb- môj nápad. Kto by to bol povedal, však?

Už som chcela ísť za mamou, ktorá bola ešte stále vo vnútri s našou susedou a nejakými slečnami, ktoré som nepoznala, keď som zbadala jedného mladíka, postávajúceho len kúsok odo mňa a hľadiaceho na mňa. Naprázdno som preglgla. On je tu tiež? Čo tu robí? A prečo vyzerá tak dobre? Prečo sa tak sexy opiera o tú stenu a hľadí na mňa tým svojím pohľadom? Rýchlo som sa obzrela, či ma nevidí Sirius alebo niekto z mojich priateľov. Cez ten dav ľudí ma nemali šancu vidieť. Trochu nervózne a trochu naštvane som k nemu podišla, schmatla ho za rukáv a zatiahla do domu, kde sme sa zašili do mojej izby. Nechcela som, aby nás niekto videl a len tu som mohla mať svoje súkromie.

„Čo tu robíš? Ja som ťa sem nepozvala,“ oborila som sa naňho. On sa len so záujmom obzeral vôkol seba. „Hovorím s tebou, Malfoy!“

Konečne na mňa pozrel. S pozdvihnutým obočím.

„Tak som opäť Malfoy?“ zatiahol povýšenecky.

„Od chvíle, čo sme si to vysvetlili,“ pripomenula som mu udalosti spred niekoľkých týždňov.

„Od chvíle, čo si si to vysvetlila ty sama sebe,“ opravil ma rázne. Zavrtela som hlavou.

„Malfoy, nezačínaj s tým znova. Niečo som ti povedala. Mám priateľa,“ doložila som hrdo. A tak trochu som dúfala, že to pomôže.

„V poriadku, ja ti nič nevravím,“ pokrčil laxne plecami. Vzdychla som a úkosom naňho znova pozrela.

„Len tak medzi rečou, vyzeráš fajn. A mohol by si mi konečne odpovedať na moju otázku.“

Uškrnul sa a strčil si ruky do vreciek nohavíc.

„Bol som pozvaný tvojím otčimom,“ oznámil mi škodoradostne. Prekvapene som zamrkala. „S mojím otcom sú dobrí priatelia a tak sme tu boli aj s ním a mojou mamou pozvaní.“

„Skvelé,“ zatiahla som ironicky. Tľapla som rukami o stehná. „Tak fajn. Budeme sa tváriť, že sa nič nedeje, jasné? A prosím ťa, neznamená to to, že sa budeme hádať. Nechcem vidieť žiadne hádky. Ani doberanie, ani nič podobné.“

Lucius sa zatváril veľmi otrávene. Je to veľmi dobrý herec.

„Tak fajn,“ vzdychol napokon rezignovane. Nuž sme si potriasli rukami. Keď sme sa pustili, usmial sa na mňa. „Aj ty vyzeráš fajn.“

Pretočila som očami a spoločne sme zišli dole. On sa pobral von a ja som počkala na mamu. Chvíľku sa ešte psychicky pripravovala, no napokon sme vyšli pred dom. Postavila som sa kúsok od Mikea k miestu, kde mala stáť mama. V tej chvíli sa všetci usadení hostia utíšili a muzikanti začali hrať pieseň. Hneď s prvými tónmi sa objavila mama a ako krásna víla vykročila k Mikeovi a oddávajúcemu po ľaliovom koberci. Všetci prítomní ochkali a vzdychali. Vravela som, mama bola tou najkrajšou nevestou. A mne sa po tvári skotúľali neposlušné slzy. Bola som na ňu hrdá. A veľmi.

Napokon zastavila pri Mikeovi, ktorý na ňu očarene hľadel. Vzal jej ruku do svojej a spoločne sa otočili k oddávajúcemu. Pozrela som na Siriusa. Usmieval sa na mňa. Nuž som mu opätovala úsmev a otočila sa.

„Vážení prítomní, mladomanželia,“ začal svoju reč postarší muž, „dnes sme tu preto, aby sme spojili tieto dve osoby večným zväzkom.“

Potiahla som nosom a udržala v sebe vzlyk. Prečo vždy na svadbe- takmer všetky- ženy plačú?! Zničím si mejkap! Utrela som si do vreckovky slzy a ďalej počúvala.

„Mike Louis, berieš si tu prítomnú Ellen za svoju právoplatnú manželku?“ spýtal sa ho.

„Áno, beriem,“ neváhal Mike s odpoveďou. Ani som netušila, že jeho prostredné meno je Louis. Postarší muž pozrel na mamu.

„Ellen, berieš si tu prítomného Mikea Louisa za svojho právoplatného manžela?“

„Áno,“ vzdychla mama. „Áno, beriem.“

„A týmto vás vyhlasujem za muža a ženu,“ vyhlásil oddávajúci. „Môžete pobozkať nevestu.“

Tak na toto sa dívať nemusím. Odtrhla som od nich pohľad. Zastavil mi na Luciusovi. Díval sa na mňa s nepatrným úsmevom. Jemne mi kývol hlavou, načo som sa len uškrnula, utrela si slzy a zvesela zatlieskala mame a Mikeovi, novým mladomanželom. Vytiahla som z výstrihu prívesok, zovrela ho v dlani a s úsmevom pozrela do neba. Ďakujem, ocko.