Záškodníci

 Ahojte!  Ja viem, ja viem, pridanie novej kapitoly trvalo dlho. Ale mala som veľa práce, navyše mi dala zabrať tá nová poviedka (ktorá je našťastie dokončená), hoci mala len štyri kapitoly a jej písanie mi zabralo týždeň. No okrem toho ma ničila aj škola a môj celkový zdravotný stav tiež nie je bohvieako úžasný.

Mala som tento týždeň pomerne voľný, nuž som konečne napísala kapitolu k tejto poviedke, ale začala som ďalšiu aj k Navždy iba môj  Kedy ju dokončím, to neviem, ale budem sa ponáhľať.

Tak prajem príjemné čítanie a užite si túto kapitolku.

Vaša Lizy

Sadla som si za chrabromilský stôl a nabrala si obed, hoci som naň veľmi nemala chuť. Po hodine elixírov mi profesor Slughorne nezabudol- rovnako ako profesorka McGonagallová- pripomenúť, že som veľmi podobná svojmu otcovi. Nevedela som, čo mu odpovedať na jeho slová.

„S vašim otcom som sa poznal veľmi dobre na to, aby sa z nás stali skvelí priatelia a dúfam, že to medzi nami dvoma bude podobne. Rozhodne nechcem, aby ste si mysleli, že to bude mať lepšie výsledky pre vaše štúdium. Nie, len si myslím, že ste veľmi podobná svojmu otcovi, ktorého som mal tak veľmi rád. A bolo by fajn spoznať jeho dcéru a zistiť, či mu je podobná aj vlastnosťami, nielen výzorom.“

Nuž som sa len usmiala, prikývla a vytratila sa z učebne. No a teraz som sedela vo Veľkej sieni a stále premýšľala nad tým všetkým, čo mi dnes povedala McGonagallová a Slughorne. Bolo dobré vedieť, že môj ocko bol dobrý v transfigurácii a skvelý triafač, bolo dobré vedieť aj to, že so Slughornom boli dobrí priatelia. Najviac ma však mrzelo to, že to mama predo mnou všetko tajila. No napokon som to zahodila za hlavu a pustila sa do obeda.

Zbadala som, ako si Sirius prisadol k nejakej blondínke a začal sa s ňou o niečom rozprávať. Nemusela som dlho uvažovať nad tým, o čom asi kecali. Pohľady ich oboch mi to jasne dali najavo. Sirius tú babu určite balil a podľa toho, ako sa naňho usmievala, nechala sa ním zbaliť. Pokrútila som hlavou, vrátiac sa k jedlu.

O niekoľko minút som už sedela v učebni dejín mágie. Lucy mi oznámila, že sa mám pripraviť na najnudnejšiu hodinu. Ja som sa však tešila, dejiny som mala vždy rada. No hneď ma to prešlo, keď po zazvonení do triedy vplával profesor Binns. Teda, už len duch.

„Prezradil nám, že sa raz chystal na hodinu a zistil, že je duch,“ povedala mi Lily pošepky, na čo som vybuchla smiechom. Celá trieda na mňa pozrela, vrátane profesora.

„Slečna, zdá sa vám niečo smiešne na vojne vlkolakov s nami, čarodejníkmi?“ zamračene na mňa pozrel. Zakryla som si ústa dlaňou, aby som utlmila smiech. Napokon som naňho ospravedlňujúco pozrela.

„Prepáčte, môžete pokračovať ďalej.“

Ešte si ma premeral pohľadom a pokračoval v čítaní poznámok. Pobavene som pozrela na Lily. Keď som videla, ako sa snaží tváriť vážne, ešte väčšmi mi trhalo kútikmi pier. Neznášala som chvíle, kedy mi išlo do smiechu v tej najnevhodnejšej chvíli. Napokon som to nevydržala a zaborila si tvár do dlaní. Po chvíli to prešlo, nuž som sa mohla spokojne oprieť o operadlo stoličky a započúvať sa do profesorovho výkladu, ktorý však nikoho nezaujímal.

Obzrela som sa po triede. Všimla som si, že Záškodníci v poslednej lavici hrali piškvorky. Vlastne len James a Peter, zatiaľ čo im Sirius niečo oduševnene vravel a Remus si robil poznámky. Občas sa ich snažil umlčať, ale tí ho veľmi nepočúvali. Chudák, Remus. Lucy so Sarah vedľa sa zasa potichu zhovárali medzi sebou. Pozrela som na Lily. Zamyslene hľadela na profesora a občas si niečo zapísala.

Nevychádzala som z údivu. Jej vlasy mali tak úžasnú červenú farbu. A tie jej zelené oči! Pána, také oči som jakživ nikdy nevidela! Boli úchvatné a určite si toho bola vedomá. A navyše bola veľmi pekná. Nečudo, že bol do nej James tak zúfalo zaľúbený. Ale z toho, čo mi vravel Sirius, ho stále odmietala. Už niekoľko rokov! A James sa nevzdal. Tak toto nechápem. Ja by som to vzdala už pri prvom pokuse o pozvanie na rande.

Odrazu pred nami pristál kúsok pergamenu. Lily naň pozrela, vzala ho do ruky a prečítala si, čo je na ňom napísané. Hneď však sčervenala. Ktovie od čoho. Pokrčila ho a radšej si oprela hlavu o dlane. Videla som na nej, ako sa premáha. Takže bola naštvaná. Rýchlo som vzala pergamen a prečítala si ho. Potichu som sa zasmiala. James jej napísal milú lichôtku o tom, ako skvele dnes vyzerá a že v slnku, ktorého lúče prúdili do triedy, jej vlasy žiarili krajšie než kedykoľvek predtým.

„Len pokoj, Lily,“ povzbudila som ju pošepky. Trhane prikývla, no bolo vidieť, že sa už trochu upokojila. Znova som sa musela zasmiať. Bolo to zábavné.

„Ten Potter je úplný idiot,“ zavrčala si do dlaní. Povzbudivo som sa na ňu usmiala.

„A nechceš ho začať brať normálne? Vieš, žiaden Potter, ale James.“

Lily na mňa rýchlo pozrela.

„Zbláznila si sa?!“ oborila sa na mňa potichu. „To chceš, aby si myslel, že som sa doňho zaľúbila?“

„A nie?“ spýtala som sa nechápavo. „Myslela som, že keď ho tak všemožne odmietaš, tak to preto, že sa ti páči.“

„Si blázon, Jules?“ zasmiala sa zvesela. „Keby sa mi páčil, neodmietala by som ho, ale prijala jeho pozvanie na rande.“

Na chvíľu som sa zamyslela.

„Ja viem, ale...“ zasekla som sa. Nevedela som, čo povedať. No ani som nemusela, pretože Lily horlivo pokračovala.

„Aj tak viem, že on to nemyslí vážne. Len ma chce strápniť pred celou školou. Vždy!“

 Letmo som pozrela na profesora, zhlboka sa nadýchla a natočila sa viac k nej, aby ma počula len ona.

„Myslíš si, že keď to robí, tak to preto, lebo si z teba len uťahuje?“ overovala som si. Vehementne prikývla. Nespokojne som cmukla. „Lily, viem, že to, čo ti teraz poviem, je čistá pravda. Niekto mi to povedal, no nepoviem kto- ale nebol to James!“ dodala som rýchlo, keď som zbadala jej výraz. Odkašľala som si, aby som tejto chvíli dala dramatickejší podtón, a až tak som mohla pokračovať: „Počúvaj, Lily, a počúvaj pozorne. James Potter, ten, o ktorom sme sa pred malou chvíľou bavili, ten, ktorý ťa denno-denne pozýva na rande... TEN James Potter je z teba blázon. Zaľúbil sa do teba už pred niekoľkými rokmi. Pobláznila si mu hlavu, dievča, a on chudák teraz prijíma tvoje odmietania len preto, lebo si TY myslíš, že to ON S TEBOU nemyslí vážne. Možno tu som len prvý deň, no viem, že nikto by to nemyslel vážnejšie než on. Stačil mi naňho jediný pohľad, keď sa práve díval na teba. V jeho očiach sa to nedá prehliadnuť, Lily. A nevšimla som si to len ja, ktorá som tu nová, ale aj ostatní.“

Zrejme som Lily dostala, pretože na mňa len civela a nedokázala povedať ani jedno slovo. Napokon sa len nafúkla a rýchlym pohľadom si premerala Jamesa.

„Možno máš pravdu,“ pripustila a pozrela mi priamo do očí, „no to hneď nemusí znamenať, že ho budem mať rada. Mimochodom, nič nemení na fakte, že ma celé tie roky ponižoval, ako sa len dalo. To je mi teda láska! Fakt úžasné, to ti poviem! Len idiot by takýmto spôsobom vyznával lásku dievčaťu, ktoré má rád!“

Videla som na nej, ako veľmi je tým rozhorčená. Oprela som sa o operadlo stoličky a pousmiala sa.

„Ale okrem toho ti, tuším, vravel aj mnoho komplimentov,“ podotkla som nenútene s jemným úškrnom na tvári a kývla hlavou k pergamenu, ktorý od neho dostala pred niekoľkými minútami. Nevedela, čo na to povedať, nuž si len napálene prekrížila ruky na hrudi a opäť upriamila svoju pozornosť na profesorov výklad.

„Nechajme túto tému tak, prosím,“ zamrmlala. Potichučky som sa zasmiala, no ďalej som to na jej žiadosť neriešila. Vedela som, že som ju dostala.

Našťastie Binns nemal žiadne poznámky na fakt, že sa tak veľmi podobám svojmu otcovi. Aspoň niekto. Ale zdalo sa, že on mal takýto postoj ku všetkému. Ku všetkému, čo sa netýkala dejín mágie, samozrejme.

Ďalšiu hodinu sme mali starostlivosť o zázračné tvory. Rovnako ako na všetky, aj na túto hodinu som sa veľmi tešila. Bolo to pre mňa niečo nové. A vedieť niečo o zvláštnych tvoroch, o ktorých som doteraz počula len z rozprávok, bolo skvelé! Nemohla som sa dočkať ani chvíle, kedy spoznám Hagrida, ktorý učil SOZT. Baby mi o ňom už niečo vraveli. Túto hodinu sme mali mať s Bifľomorom vonku pred hradom. Nuž sme s babmi spokojne došli k Hagridovej chalupe, kde už bola väčšina študentov a zvesela sa medzi sebou zhovárali.

Slnko krásne svietilo a obloha bola bez jediného mráčika. Hneď som sa cítila skvele. Kto by aj nie, keď bolo tak krásne? Dokonca som zabudla na to, že sa mám na Siriusa hnevať. Vlastne, aby som bola presnejšia, nerozprávať sa s ním. Oslovovanie priezviskom je trápne. Nikdy som to nemala rada, ale robila som tak občas, musím sa priznať. Áno, viem, tvrdím, že je to hlúposť a sama to robím. No niekedy si to situácia vyžadovala.

V tej chvíli vyšiel spoza svojej chalupy Hagrid. Nikto ma však neupozornil na to, že je to taký veľký chlap. Až mi spadla sánka k zemi. Bol raz taký veľký ako ja, mal dlhšie strapaté vlasy a fúzy, ktoré mu trčali na všetky strany. V rukách držal veľkú nádobu zakrytú čiernou plachtou. Položil ju na zem a odkryl ju. Ozvalo sa nechutné zabručanie. V nádobe plávalo množstvo akýchsi slizkých bielych i sivých vecí s dlhými nohami.

„Tak, študenti,“ ozval sa zvesela, ukazujúc na nádobu, „toto sú medúzovky.“

S Lily sme na seba zamračene pozreli.

„Sú veľmi vzácne, no i jedovaté,“ pohľadom prebehol po všetkých študentoch, až do mňa zabodol svoje tmavé dobrácke oči. „Ich pŕhliace chápadlá obsahujú jed, ktorý vás môže zabiť, keď si ranu neošetríte do dvoch hodín. Takže bacha na to, decká!“ položil pred nás niekoľko nádob, menších než tá, v ktorej sa tie medúzovky nachádzali, a pokračoval: „Teraz sa rozdelíte do dvojíc. Každá dvojica bude pracovať na odstránení chápadiel, ale bez použitia prútika. Tu máte nože. Dávajte si pozor, aby ste si neublížili!“

Všimla som si, ako si väčšina študentov našla svojho partnera. Obzerala som sa vôkol seba, keď mi pohľad zastavil na Siriusovi. Nemal žiadneho partnera. Zrejme na sebe zacítil môj pohľad, pretože na mňa uprel svoje búrkové oči. Podvihol pravý kútik pier a s rukami vo vreckách podišiel ku mne.

„Vyzerá to tak, že nemáme nikoho do dvojice,“ poznamenal. Prikývla som.

„Vyzerá to tak.“

„Takže si moja partnerka,“ vyhlásil bezstarostne.

„Škoda,“ zamrmlala som, no zrejme hlasnejšie, než so mala v pláne, pretože na mňa rýchlo pozrel.

„Ešte stále sa hneváš za to oslovenie? Prepána! Veď to nebolo nič strašné! Nepovedal som ti predsa, že si...“ na chvíľu zmĺkol, no napokon len pokrútil hlavou. Hneď mi došlo, čo chcel povedať.

„Nehnevám sa na teba. A vôbec tu nejde o to oslovenie, Sirius,“ odvetila som zamračene, prekrížiac si ruky na hrudi.

Vtom sa mi do zorného poľa dostalo to dievča, s ktorým sa rozprával vo Veľkej sieni. Zvesela mu zakývala a poslala vzdušný bozk. Letmo som naňho pozrela. Uškŕňal sa na ňu. Odkašľala som si, siahnuc po jednej z nádob. Ešte som si premerala tú dievčinu škaredým pohľadom a podišla k medúzovkam.

„Ty žiarliš,“ nebola to otázka. Skôr mi to Sirius oznámil. A zdalo sa, že s týmto zistením bol nadmieru spokojný. Zasmiala som sa.

„Nebuď hlupák, Sirius. Prečo by som mala, prosím ťa, žiarliť?“ pobavene som sa spýtala. Vytiahla som si rukáv košele a opatrne strčila ruku do nádoby. Rýchlo som vytiahla jednu medúzovku, ktorá sa vrtela, akoby jej za to platili, a vhodila ju do svojej nádoby. Otočila som sa k Siriusovi, ktorý si ma skúmavo prezeral. Podišla som bližšie k nemu, tvrdo mu vložila do rúk nádobu a provokatívne povedala: „Odsekni im tie chápadlá, Sirius. Tebe to pôjde určite ľavou zadnou, však?“

Podišla som k vysokej tráve, kde som si utrela špinavú ruku. Mala som na nej nechutný sliz. Fuj! Sirius pribehol ku mne, stále držiac nádobu tak, ako som mu ju dala.

„Čo si tým myslela?“ vyzvedal so stiahnutým obočím. Ani som naňho nepozrela, len si naďalej utierala ruku do trávy.

„Ale nič,“ odpovedala som pokojne.

„Nič?“ pochybovačne podvihol obočie. Pozrela som naňho a sladko sa naňho usmiala.

„Nič!“