Záškodníci

Ahojte  Trošičku to trvalo, ale nakoniec je tu nová kapitolka. Mala som náročný týždeň a ešte ma takých čaká mnoho , ale budem sa snažiť nájsť si čas na písanie. K Navždy iba môj by mala ďalšia kapitola pribudnúť ešte počas tohto týždňa  Kedy presne, to ešte neviem.

Nuž teda prajem príjemné čítanie 

Vaša Lizy

Keby ste len videli mamin výraz v tvári, keď som jej vravela o Rokforte. Snažila sa na mňa usmievať, no ja som vedela, že s tým celým nesúhlasí. Akoby aj nie, zakázala otcovi používať svoju mágiu. A on blázon sa nechal! Ja by som to nedokázala urobiť. Vzdať sa niečoho, čo ma robí mnou.

Po večery šiel Mike do sprchy a ja som pomohla mame poupratovať špinavý riad. Odložila som tanier do skrinky. Sklonila som hlavu a povzdychla si. Konečne som s mamou. Celé mesiace som na to čakala. Chcela som s ňou hovoriť, no keď je to tu, neviem, čo povedať. Zrejme si všimla, že nad niečím premýšľam. Pozrela na mňa, utierajúc si mokré ruky do uteráka.

„Čo sa deje, zlatko?“ spýtala sa ma jemne. Neotočila som sa k nej. Stála som jej chrbtom, no v odraze okna hneď predo mnou som ju jasne videla. Hľadela na mňa. Dlaňou som si prešla po tvári a znova pozrela do zeme.

„Prečo?“ hlesla som. Nemohla vedieť, na čo myslím, nuž som pokračovala. „Prečo si to od neho žiadala? Prečo si chcela, aby sa vzdal mágie, mami?“

Tentoraz si povzdychla ona. Chvíľu mlčala a ja som čakala na to, čo jej vypadne z úst. Pochopte ma, bola som kvôli tomu naštvaná, pretože to vlastne chcela aj odo mňa. Ona mi zatajila, že mám tak úžasný dar, ktorým je mágia!

„Nečakám, že to pochopíš, Jules-“

„Ja to pochopiť nemusím. Chcem len vedieť prečo,“ skočila som jej do reči. Fajn, možno som bola trochu tvrdá, ale vrelo to vo mne. Počula som, ako podišla ku mne.

„Jules, celú pravdu som ti napísala v liste,“ prehovorila znova.

„Chcem to počuť od teba,“ zamrmlala som. Položila mi ruku na plece.

„Bála som sa o teba, o seba a aj o tvojho otca. Milovala som vás oboch a aj milujem tak veľmi, že by som za vás položila život. Teda, za teba... Viem, možno to bolo hlúpe, no bála som sa kúziel. Zdalo sa mi to...,“ zasekla sa a ťažko si povzdychla, „zvláštne.“

I zo mňa sa vydral povzdych.

„Nevieš, ako sa cítil,“ zašepkala som. Do očí sa mi tlačili slzy. „Nevieš, aké to preňho muselo byť. Ako sa musel cítiť,“ pokračovala som, každým slovom hlasnejšie a horlivejšie, a otočila sa k nej. Zronene na mňa hľadela. „Len si to skús predstaviť, mami. Žiješ s niečím, čo ťa robí človekom. A odrazu príde niekto, kto ti povie, aby si to zahodila. Len tak zabudla na to, kým si v skutočnosti a máš sa tváriť, že nič také nepoznáš, že to neexistuje! Že si nestratila obrovskú časť tvojho ja, ktoré ťa robilo výnimočným! Nevieš, aké to je, mami!“

Môj hlas sa mi chvel a ja som posledné slová kričala. Mame po tvári tiekli slzy. A nebola jediná. Pri posledných slovách stiekli po tvári aj mne a hlas sa mi zlomil. V tej chvíli zbehol po schodoch Mike celý mokrý a s uterákom okolo pásu.

„Čo sa deje?“ spýtal sa nechápavo. Ani jedna z nás si ho nevšímala. Len sme si hľadeli do očí.

„Je mi ľúto, mami, že to berieš takto. Netušíš, aký obrovský dar to je a čo to pre človeka znamená. Nemáš ani tušenia,“ povedala som polohlasne. Sama som sa čudovala, koľko tvrdosti a ľútosti vo svojom hlase počujem. Spakruky som si utrela slzy z tváre. „No vedz, že to nie je nič, čoho by si sa mala báť. Nič, čo by si mi mala zakázať. Je to dar a ja sa ho nevzdám tak ako ocko. Nebudem taký blázon!“ poslednú vetu som doslova vyprskla, prešla okolo Mikea a vybehla do svojej izby, kde som sa zatvorila.

Vytiahla som kufor zo skrine a začala si baliť veci. Predtým sa mi nechcelo, nuž mi to ostalo na teraz. Začula som zdola hlasy a o niekoľko sekúnd na to klopanie na dvere. Nevšímala som si to, ďalej som si do kufra ukladala veci.

„Jules, no tak, viem, že ma počuješ. Netrucuj, chcem s tebou hovoriť,“ vravela mama spoza dverí. Podišla som k dverám a otvorila ich. Mama stála tam a už išla niečo povedať, no ja som ju zastavila.

„Mami, nechcem o tom viac hovoriť,“ povedala som jej, vykročiac do kúpeľne, odkiaľ som si vzala svoje veci. „Musím sa ešte pobaliť. Vôbec som s tým nezačala a je toho dosť.“

Nestačila nič povedať, pretože som vošla do izby a zabuchla za sebou dvere. Cítila som sa z toho celého mizerne, no bola som rada, že som jej to povedala. Nesmie to tak brať, musela som jej to vysvetliť. Aspoň trochu.

Mala som pravdu. Balenie mi trvalo dosť dlho. Pochodovala som po celom dome a hľadala zapotrošené veci a tak ich ukladala do kufra. Do postele som si líhala až o jedenástej. A to som teda bola riadne šťastná.

***

Ráno ma zobudil budík. Poriadne som sa umyla, obliekla a zišla do kuchyne, kde už mama s Mikeom raňajkovali. Natlačila som do seba hrianku, vypila džús a vrátila sa do izby, kde som si do kufra vložila posledné veci. Dole som zišla už aj s kufrom a klietkou.

„Ešte idem po Axu a môžeme ísť,“ oznámila som obom. Natiahla som na seba hrubý kabát, obula si čižmy, ešte si okolo krku obmotala šál a vyšla pred dom. „Axa! Axa, kde si? Poď! Už musíme ísť!“

Po chvíľke hľadania a volania na moju sovičku sa pri mne ozvalo zatrepotanie krídel a tá malá potvorka mi pristála na ramene, až som nadskočila.

„Och, Axa, vieš, ako som sa zľakla?“ dostala som zo seba. Tá ma len láskyplne ďobla do ucha. Poškrabkala som ju na hlave. „Celkom stačí, že mám rany od Malfoyovej sovy, nemusím mať aj od teba.“

Vložila som ju do klietky, zatiaľ čo Mike mi odložil kufor do auta. O niekoľko dlhých desiatok minút som už stála na stanici King’s Cross a lúčila sa s nimi.

„Tak sa držte,“ povedala som im rýchlo. Už bolo trištvrte na jedenásť. Chystala som sa vykročiť, no mama ma chytila za ruku. „Nie, mami, nič nevrav,“ stopla som ju a zovrela ju v objatí. „Mám ťa rada. A dúfam, že to všetko pochopíš a budeš to brať inak.“

Odtiahla som sa od nej a vtisla jej na čelo veľký bozk. Podišla som k Mikeovi a aj jeho poriadne objala. Vytrčila som ukazovák, uškŕňajúc sa raz na jedného a raz na druhého.

„A nevyvádzajte, prosím! Tak sa majte, uvidíme sa o niekoľko týždňov.“

Posledný krát som sa na nich usmiala, vzala kufor aj klietku a prešla cez stenu. Ocitla som sa na nástupišti plnom ľudí a pary. Predrala som sa cez nich a vošla do vlaku, ibaže s veľkou námahou. Môj kufor totižto nebol práve najľahší. Na chodbách vlaku bolo hlučno. Decká si hľadali voľné kupé. A ja som zas hľadala svojich priateľov. Kto vie, kde sa zas zašili.

„Krásna sova, Van Hornová,“ ozvalo sa mi za chrbtom. Otrávene som pretočila očami, no neotáčala som sa. Nechcela som, aby Malfoy videl moje škrabance na tvári.

„A ty máš zas šialenú sovu,“ odsekla som a pokračovala ďalej.

„Prečo myslíš?“ spýtal sa. Počula som, ako vykročil za mnou. No skvelé!

„Prečo myslím?“ zopakovala som neveriacky. Potichu som zavrčala a otočila sa k nemu. „Len sa pokochaj, Malfoy. To mi urobila tá tvoja úžasná sovička.“

Menovaný na mňa zarazene hľadel. A mne vyrazilo dych, keď som ho zbadala. Vyzeral tak... tak... neviem, bolo vidieť, že je na ňom niečo iné. A vtedy mi to došlo. Bol ostrihaný, predsa mi to sám napísal v tom prvom liste (akoby ma to malo zaujímať, však?). Nie veľmi, ale bol. A bolo to na ňom vidieť. Alebo aspoň ja všímavejšia som to videla. Teraz kratšie blonďavé vlasy mu zvýraznili črty tváre o čosi viac a aj oči. Boli výraznejšie než kedykoľvek predtým a premeriavali si moju tvár.

„Tak, myslím, že obdivovania umeleckého diela bolo dosť. Musím nájsť kupé, tak ahoj,“ zhrnula som s ironickým podtónom a otočila sa na odchod.

„A nechceš sa pridať ku mne? Do môjho kupé?“

„Dobrý vtip, zlatko,“ poznamenala som ponad plece.

„Ale no tak, papuľka,“ zatiahol povýšenecky. Otočila som sa k nemu.

„Papuľka?“

„Nepáči sa ti to?“ zatváril sa veľmi samoľúbo.

„Ani trochu,“ odvetila som rázne.

„Tak fajn,“ vzdychol si dramaticky. Podišiel ku mne a brnkol mi po nose. „Tak sa vidíme v škole, papuľka. Príjemnú cestu.“

Nato spokojne odkráčal preč. Nemo som za ním hľadela, držiac sa pritom za nos. Ten magor si robí srandu, však? Papuľka? Papuľka?! Ach, Merlin.

V tej chvíli sa objavil Sirius a hneď ma zovrel v objatí.

„Krpec,“ zatiahol nadšene. Bože, čo je to dnes za deň? Čo majú stále s tými prezývkami? „Už sme mysleli, že nestihneš prísť. Poď, naše kupé je hneď tu.“

Keď sme vykročili, vlak sa pohol. Sirius ma zaviedol do kupé, kde už všetci sedeli natlačení ako sardinky. Ale hlavne, že sme všetci pokope! To bola irónia. Chvíľku trvalo, kým som sa posadila, pretože sa konalo skupinové objatie. Ach, tie baby. Potom som sa zvítala aj s chalanmi a vtrepala sa vedľa Siriusa k oknu.

Najbližších niekoľko minút prebiehalo veselé rečnenie. Každý jeden musel dopodrobna opísať svoje prázdniny. Nemala som čo povedať. Iba to s prípravami svadby (chalanom predsa nepoviem, že mi napísal ten kretén Malfoy a v listoch sme na seba nadávali ako pohania. Tak fajn, až tak nie. Ale bolo to vlastne aj celkom zábavné!). Keď prišla pani s vozíkom, nakúpila som veľa dobrôt. Niekoľko som zjedla hneď, niekoľko som si odložila a niekoľko som poslala mame aj Mikeovi spolu s kratučkým listom. Aspoň si Axa zalieta.

Neskôr Lily s Remusom museli ísť hliadkovať a Sirius sa pobral nájsť si nejaké nové dievča. Peter Jamesa zradil a tiež sa niekam vytratil na dlhú chvíľu. A tak sme v kupé ostali len ja, James, Lucy a Sarah, ktoré veselo komentovali najnovšie vydanie časopisu Mladá čarodejnica. Jamesa to po chvíli prešlo a radšej sa ponáhľal nájsť Lily, aby jej mohol robiť spoločnosť. Po chvíli to prešlo aj mňa. No ja som to vyriešila tak, že som zaspala. Nechcene, samozrejme.

Snívalo sa mi o tom, ako sa hádam s mamou. Teda včerajší večer. Odrazu sa obraz zmenil a predo mnou sa zjavil ocko. Vyzeral nádherne. Mal na sebe tmavomodrý habit, vlasy elegantne sčesané a krásne sa na mňa usmieval. Natiahol ku mne ruku. Hneď som ju chytila.

„Jules, dcérka,“ oslovil ma nežne, „som na teba veľmi hrdý. Si skvelá, zvládaš to úžasne. Ani ja by som to nezvládol tak ako ty.“

Obraz sa znova zmenil a predo mnou stála profesorka McGonagallová. Mračila sa na mňa.

„Vášmu otcovi išla transfigurácia oveľa lepšie ako vám. Nie ste ako on,“ vytkla mi, až ma pichlo pri srdci. Vedľa nej sa odrazu objavil aj Slughorne a Dumbledore. Obaja sa na mňa mračili a hovorili mi to isté ako profesorka McGonagallová. Zlatým klincom však bola mama s ockom, ktorí sa objavili pred nimi. Boli to len ich tváre, no boli krásne ako z vosku.

„Nikdy nebudeš ako môj milovaný Axel,“ krútila mama hlavou. „Nikdy som v to ani nedúfala.“

„Ty nie si moja dcéra,“ pridal sa k nej aj ocko. Toto bolelo najväčšmi a mne sa po tvári skotúľali slzy. „Nezdedila si po mne žiaden môj talent. Si na nič, Jules. Nevieš nič. Nikdy nebudeš ako ja. Taká šikovná, talentovaná...“

Jeho slová sa strácali, jeho tvár sa mi zarývala do očí a slová, tak kruté slová, do srdca a lámali mi ho na tisícky kúsočkov. Malých ako zrniečka piesku, ktoré sa rozleteli po okolí. V tej chvíli som sa prebrala a sprudka otvorila oči. Predo mnou sedela Lucy a trochu zamračene na mňa hľadela.

„Zlý sen?“ spýtala sa ma opatrne. Zhlboka som sa nadýchla a pretrela si tvár. Na čele som mala kvapky potu. Privrela som viečka. Stále som pred sebou mala ockovu tvár, ktorá sa na mňa mračila. Trhane som prikývla.

„Idem sa trochu prejsť,“ dostala som zo seba a vyšla z kupé. Podišla som k najbližšiemu oknu a trochu ho pootvorila, aby ma ovanul chladný vzduch zvonku. V ušiach mi stále zneli tie strašné slová. Bolelo to. A tak veľmi.

Utrela som si slzy, ktoré mi pomáčali tvár, keď som začula nejaké kroky. No neprestávala som však hľadieť von oknom. Do uší sa mi dostal veselý smiech. To bol James. Určite. A zastavil pri mne, no nebol sám. Bola som až prekvapená, že s ním bola Lily a Remus so Siriusom, ktorí stáli za ním. Lily ku mne podišla.

„Jules, deje sa niečo?“ opýtala sa ma jemne. Vzdorovito som hľadela pred seba na zasnežené polia. Zjavne nepotrebovala moju odpoveď. „Chceš o tom hovoriť?“

„Nič sa nedeje, Lily. Som v poriadku,“ odvetila som a usmiala sa na ňu. Chalani si vymenili skeptické pohľady.

„Jules,“ položil mi Sirius ruku na plece. Odvrátila som od neho tvár, aby nevidel, ako sa mi do očí tlačia slzy. „Je to kvôli otcovi?“

Slabo som prikývla. Už išiel niečo povedať, keď som na opačnej strane chodby zbadala kráčať Malfoya aj s Rowleom a nejakým, mne neznámym, chalanom. Otočila som hlavu k Siriusovi.

„Teraz nie, ide Malfoy,“ zašepkala som im. Utrela som si slzy spod očí a pozrela na Malfoya, ktorý pri nás akurát zastavil. Zamračene si mojich priateľov prezrel.

„Pozrime sa, máš tu garde,“ skonštatoval povýšenecky, pozrúc mi do očí. Stiahla som obočie.

„Zmizni, Malfoy,“ zasyčala som naňho a nahla sa k nemu, hovoriac tak, aby nás nik nepočul: „Tie listy odo mňa ti nestačili? Ani tie nožnice? Chceš prídavok?“

Malfoy sa odo mňa odtiahol s povrchným úsmevom. Niečo mi na ňom však nesedelo.

„Tak slečna mi ponúka prídavok. Počuli ste to?“ obrátil sa na svojich dvoch spoločníkov, ktorí sa zachechtali. Pozrel späť na mňa. „A aký prídavok? Prídeš dnes v noci za mnou? Alebo sa niekde stretneme? Moja posteľ je však pohodlná, ale uvidíme, či sa bude páčiť aj tebe.“

V tej chvíli po ňom Sirius vyštartoval. Remus s Jamesom ho len tak-tak stihli chytiť za ruky. Trhol sebou, zúrivo na Malfoya zazerajúc.

„Si odporný zbabelec, Malfoy,“ zavrčal pomedzi zaťaté zuby. Malfoy ustúpil o krok vzad, no neprestal sa tak svojsky uškŕňať. „Len sa Jules dotkni a ja ti prisahám, že ti zmyjem z pier ten tvoj falošný úsmev.“

„Sirius, prosím ťa, upokoj sa,“ zašepkala som. Položila som mu ruku na hruď, načo na mňa rýchlo pozrel. Prosebne som sa naňho zahľadela. Hneď sa uvoľnil, no chalani ho pre istotu držali. Otočila som sa k Malfoyovi. „Odíď, pokiaľ ešte máš na čom.“

„Vyhrážaš sa mi?“ pozdvihol vyzývavo obočie a zachechtal sa. Podvihla som pravý kútik pier.

„Až sa ti budem vyhrážať, Malfoy, sám to zistíš,“ odvetila som. Malfoyovi sa zablýskalo v očiach. Možno keby som v tej chvíli neodišla, strelil by mi jednu. Ale len by sa o to pokúsil, skončil by zle.

Najbližších niekoľko minút sme v kupé rozoberali Malfoya a jeho bandu hlupákov. Potom si ale Lily spomenula na to predtým, a tak som im celkom nedobrovoľne musela povedať o svojom sne. Nik z nich nevedel, čo na to povedať. Ani som to nečakala. Nechcela som od nich počúvať rôzne povzbudzujúce žvásty. A potom som im oznámila, že sú pozvaní na maminu a Mikeovu svadbu. To bolo radosti.

Vo Veľkej sieni som sa do sýtosti najedla a keď nás Dumbledore po svojom krátkom príhovore poslal na internáty, stihla som sa akurát tak umyť a prezliecť a hneď, keď som položila hlavu na vankúš, zaspala som tvrdým spánkom.