Záškodníci

Ahojte  Dnes je tu opäť nová kapitolka. Len taká malá poznámka, neviem, či Winky pracovala na Rokforte už v tomto období. Tak ak by aj nie, snáď vám nebude vadiť, že som ju tu dala

Tak príjemné čítanie

Vaša Lizy

Opatrne som otvorila dvere do izby a nakukla dnu. James sedel v kresle naklonený dopredu a s hlavou opretou o posteľ. Vyzeralo to komicky. A zjavne spal, pretože sa nepohol ani o milimeter, keď som za sebou zatvorila dvere. Vošla som do kúpeľne, kde som sa rýchlo umyla, učesala a obliekla na seba tmavé džínsy a svetlozelený sveter. Vrátila som sa do izby. Podišla som k tým dvom, ktorí stále tvrdo spali. Lily vyzerala oveľa lepšie. Už nebolo taká bledá. Zastavila som pri Jamesovi, kľakla si k nemu a opatrne ho pohladila po kolene.

„James,“ oslovila som ho pošepky. Strhol sa a nechápavo na mňa pozrel. Usmiala som sa naňho. „Dobré ráno, spachtoš,“ povedala som mu vľúdne.

Unavene si pretrel oči a opätoval mi rozospatý úsmev.

„Ideme do Rokvillu, ale ak chceš, ostanem tu s Lily a ty tam môžeš pokojne ísť,“ vravela som pološeptom. Nechcela som zobudiť Lily. Rázne pokrútil hlavou.

„Nie, nie, Jules. Ostanem s ňou, ty choď. Aj tak, ešte si v Rokville nebola.“

Povzdychla som si. Mohla som si myslieť, že od nej neodíde. Vstala som a pohladila ho po ramene.

„Ďakujem, Jamie,“ uškrnula som sa. Pod tým oslovením sa potichu zasmial. Postrapatila som mu vlasy. „Choď sa učesať a dať sa trochu dokopy. Zájdem ešte do kuchyne a požiadam Winky, aby ti sem priniesla niečo pod zub. Ale musíš mi sľúbiť, že Lily nebudeš veľmi otravovať svojimi rečami.“

Pri posledných slovách som sa väčšmi uškrnula. Zatváril sa veľmi ublížene, no hneď sa mi zaprisahal, že sa bude pokúšať nebyť otravným spoločníkom. Nuž som len spokojne pokývala hlavou, pohľadom skontrolovala Lily a s bundou v ruke vyšla z izby. James za mnou ešte stihol zvolať úprimné: „Ďakujem!“

„Nie, to ja ďakujem,“ opravila som ho s úsmevom a zatvorila za sebou dvere. Rýchlo som zbehla do klubovne, kde už na mňa čakal Sirius. „Poďme ešte do kuchyne.“

Nuž sme so Siriusom došli k vchodu do rokfortskej kuchyne. Sirius pošteklil hrušku na obraze, načo sa dvere otvorili. Vošli sme dnu. Hneď k nám pribehli traja škriatkovia, medzi nimi i Winky. Zohla som sa k nej.

„Winky, prosím ťa, odnes do mojej izby niečo na jedenie. Je tam James a ešte neraňajkoval,“ požiadala som ju.

„Pán James?“ zvolala prekvapene. Prikývla som. Veselo sa zasmiala. „Winky už ide! Pán James nemôže byť hladný! Winky už ide, pán James! O chvíľu bude pri vás!“ volala na celú kuchyňu a pobehovala hore dole, pričom do akéhosi obrúska dávala rôzne jedlo. Napokon sa mne a Siriusovi uklonila a s puknutím zmizla. So Siriusom sme na seba pozreli a zasmiali sa.

„Poď sa najesť,“ prikázal mi Sirius pobavene. Sadli sme si za stôl, načo ku mne pribehol už trochu starý škriatok.

„Čo si dáte, slečna?“ spýtal sa ma vysokým hláskom.

„Pohár džúsu a hrianku, prosím.“

„Dve hrianky,“ opravil ma Sirius rázne. Škriatok sa nám uklonil a o chvíľu som už pred sebou mala svoje raňajky. Spýtavo som pozrela na Siriusa, ktorý na mňa celý čas hľadel. „Nie, obe sú pre teba. Jedna ti predsa nemôže stačiť.“

Povzdychla som si, zavrtela hlavou a pokračovala v jedení. O niekoľko krátkych minút sme sa rozlúčili s Winky, ktorá sa medzičasom vrátila späť do kuchyne a spievala o Jamesovi, a ponáhľali sa pred hrad. Došli sme tam práve včas.

„Kde ste toľko boli?“ oborili sa na mňa baby, skáčuc pohľadom zo mňa na Siriusa.

„V kuchyni,“ odvetila som nevinne. „Nebola som na raňajkách, tak som sa chcela najesť.“

Len kúsok od nás som zbadala Remusa s Petrom a obom som im zakývala, načo sa pridali k nám a spoločne sme vyrazili po vychodenej cestičke do malebnej dedinky Rokville. Nemohla som sa dočkať chvíle, až tam dôjdeme. Celý čas som len počúvala ich reči o tom, aké je to tam zaujímavé. Keď sme ta napokon došli, takmer som začala skákať od radosti.

Poukazovali mi rôzne miesta, obchody a dokonca i Škriekajúcu búdu. Vyzerala naozaj veľmi desivo. U Zonka si chalani doplnili zásoby, vďaka ktorým som bola taká nadšená, až som začala poskakovať na mieste, prosiac chalanov, aby hnojové bomby vyskúšali priamo v obchode. Preto ma jeden chalan, postávajúci len kúsok od nás, nazval bláznom. Čo je? Ja som vtedy nevedela, ako hnojové bomby fungujú! Sirius mi to vysvetlil až potom.

„Neboj sa, vyskúšame to v škole,“ upokojoval ma Peter. Práve sme kráčali po ulici. Neviem, kam presne sme mali namierené.

„A ty budeš náš čestný hosť,“ doplnil ho Sirius. Veselo som sa zasmiala a spokojne zatlieskala.

„A teraz poď, ukážeme ti jeden skvelý hostinec,“ vyhlásila Lucy, vedúc ma ulicou s rukou okolo mojich pleciach.

Došli sme k jednému z mnohých domčekov. Remus otvoril dvere a vošiel prvý. Ponáhľala som sa za ním, už som sa nevedela dočkať. Ocitla som sa v útulnom hostinci. Bol však plný a takmer praskal vo švíkoch. No našli sme si voľný stôl až úplne vzadu. Spoznala som tu niekoľkých študentov, ale ich mená som nevedela. Sirius išiel objednať a my sme sa zatiaľ spokojne usadili. Oprela som sa o operadlo stoličky, obzerajúc sa vôkol seba.

Odrazu sa dvere do hostinca otvorili a dnu vplával čerstvý vzduch. A s ním aj pekný vysoký blondiak- Lucius Malfoy.

„Malfoy so svojou frajerkou?“ vyhŕkla potichu Sarah. Zdalo sa, že ju vôbec neteší skutočnosť, že k nám tí dvaja kráčajú. A neboli jediní. Bol s nimi aj ten chudý čiernovlasí chalan a Siriusov brat.

Vo chvíli, keď podišli k vedľajšiemu stolu, tí, ktorí za ním sedeli, sa zdvihli a odišli preč. Neverím, že mali pred tým idiotom taký rešpekt. Posadili sa, pričom mi Malfoy neustále hľadel do očí. Jeho upretý pohľad som mu opätovala bez akéhokoľvek zaváhania, zdráhania či niečoho podobného. Toho tupca som nemusela a tak veľmi, až by som ho najradšej na mieste zaškrtila vlastnými rukami. Aj pred očami týchto ľudí, ktorí by ma určite udali za také nehanebné správanie a ešte na verejnosti.

Premerala som si pohľadom jeho frajerku. Bola vysoká, chudá s dlhými blond vlasmi, ktoré jej padali na lopatky. Celý čas bola vystretá ako slamka, až to nebolo normálne. Určite sa tým len na niečo hrala. A ten jej otrasný výraz v tvári! Bol neuveriteľne namyslený. Ach, všetci mi liezli na nervy.

Hoci som sa veľmi tešila tomu, že som konečne v Rokville, niečo mi tu chýbalo. A nemusela som uvažovať čo. Boli to tie dve hrdličky, Lily a James. Premýšľala som, ako sa asi Lily cíti. Dúfala som len, že jej „Potter“ neliezol na nervy. Všetko v Rokville bolo kúzelné, aj ľudia. Všetky tie kúzla, mágia. Bolo to nádherné. Tento svet sa veľmi nelíšil od toho môjho. Teda, bývalého môjho, v ktorom nie je žiadna mágia.

„Je to tu podobné ako u mňa doma. Aj tam žijú takí idioti ako aj tu,“ poznamenala som nahlas tak, aby ma počuli pri vedľajšom stole. Začula som totiž, ako hovoria niečo o humusákoch, o tom, že by nemali byť považovaní za čarodejníkov a spoločnosť by ich mala vykázať.

Zacítila som na sebe niekoľko párov očí, no ani trochu mi to nevadilo. Remus prižmúril oči a pohľadom ma varoval. Len som naňho zaklipkala mihalnicami a široko sa usmiala. Hneď nato som si dopriala veľký dúšok ďatelinového piva. Bolo naozaj veľmi chutné. Tak toto by som si zvykla piť častejšie.

Neviem, či sa Malfoy- alebo niekto z nich- chystal niečo povedať na tú moju poznámku. Odrazu sa Sarah postavila, pričom sa capla dlaňou po čele.

„Zabudli sme Lily kúpiť čokoládové žabky!“ vyhŕkla takmer na celý hostinec. Niekoľkí na ňu pozreli, vrátane nás, ktorí sme sedeli za „našim“ stolom. Malfoyova frajerka sa povrchne zasmiala.

„Iste, tá humusáčka musí ležať v posteli,“ znova sa zasmiala a s ňou aj jej traja spoločníci. Pomaly som na ňu pozrela. Prisahám vám, keby Sirius vedľa mňa nebol taký rýchly a včas ma nechytil za ruku, už by som sa po tej husi zahnala. Mala som chuť vyškriabať jej oči, vytrhať tie je otrasné blonďavé vlasy.

„Tak počúvaj, ty peroxidová hlava,“ začala som, škaredo na ňu zazerajúc, „až zistím, ktorý z vás to Lily urobil, prisahám,“ napálene som sebou trhla, no Sirius ma naďalej pevne držal a už aj za druhú ruku, „prisahám, že si to odskáčete. Toto tak nenechám. A je mi jedno, či ma z Rokfortu vyhodia.“

„O jednu polovičnú krv menej,“ skočil mi Malfoy do reči. Už stál na nohách aj on a aj jeho frajerka. Zavrčala som. V tej chvíli vstal aj Remus a Lucy a hneď na to nasledoval ich príklad Black mladší a „veľký nos“. Stáli sme tam tak oproti sebe, nenávistne na seba zazerajúc. Ja na Malfoya, Sirius na svojho brata, Remus na Snapa a Lucy so Sarah na Malfoyovu frajerku. Vytasila som prútik a hneď aj Malfoy.

„Sklop ten prútik, Malfoy,“ povedal Sirius tichým, no veľmi zreteľným hlasom. „Je nás viac-“

„Len o jedného,“ zasyčal Snape spoza Malfoya. Sirius naňho škaredo pozrel.

„Mlč, Ufňukanec, a radšej sa choď niekam schovať.“

Prekvapene som na Lucy pozrela. A nebola som jediná. Ani zvyšok priateľov nevychádzal z údivu. Ešte som ju nepočula osloviť Snapa tou prezývkou a ešte aj takým tvrdým tónom. Moju pozornosť znova upútal Malfoy. Neprestajne mi hľadel do očí, akoby sa z nich pokúšal niečo vyčítať. Stiahla som obočie. Cítila som sa zvláštne. Nevedela som identifikovať ten pohľad, no začínala som z neho byť veľmi nervózna. Nikdy, prisahám, nikdy vo svojom živote som nezažila, že by na mňa niekto takto hľadel. Tak uprene. Celá táto situácia bola divná. Neprestávala som však na Malfoya zazerať.

„Mládež, radšej všetci sklopte prútiky a prestaňte sa na seba tak pozerať,“ ozvala sa pri nás majiteľka hostinca. Niekoľko sekúnd som ešte váhala, no napokon som svoj prútik sklopila. A urobili tak aj ostatní. „Tak a teraz mi vysvetlite, čo sa to tu deje. Prečo ste na seba mierili prútikmi?“

Nikto z nás sa akosi nemal k odpovedi. Sirius na ňu pozrel a prehrabol si vlasy. Aj keď som na Malfoya nehľadela, cítila som na sebe jeho pohľad. Pálil ma na celom tele. A Sirius si to zrejme všimol, pretože si ma pritiahol k sebe a objal ma okolo pliec.

„Zabudnime na to, Rosmerta. Aj tak, takmer nič sa tu nestalo, len menšia výmena názorov,“ povedal Sirius lenivo.

„Tak teda dobre, ale nech sa to viac neopakuje,“ privolila.

Sadla som si, naliala do seba zvyšok obsahu pohára a zaplatila jej. Malfoy so svojimi spoločníkmi sa posadil, zatiaľ čo moji priatelia nasledovali môj príklad. Napokon som na seba natiahla bundu a vyšli sme z hostinca. Predtým však som nezabudla pozrieť na Malfoya. Díval sa na mňa znova tým pohľadom, až mi po tele prešli nepríjemné zimomriavky.