Záškodníci

Ahojte  Dnes sa činím, ale vlastne každý deň. Odkedy som prišla z dovolenky, mám v hlave samé nápady a občas sa mi stane, že ani nestíham písať, tak rýchlo sa mi v nej zmietajú. Dnes pribúda ďalšia kapitolka a veľmi ma teší, že je to tak skoro. Na začiatku leta som si myslela, že by som túto poviedku do konca prázdnin mohla stihnúť dopísať, ale keďže mám tak málo času, nevyjde mi to.

Čo sa týka poviedky Navždy iba môj, s ňou som mala podobné plány. Je mi ľúto, že to s ňou ide tak pomaly, ale akosi ťažko sa mi píše, neviem prečo. Nápady by aj boli, lebo tie mám vlastne premyslené až do jej úplného konca. Ťažko to ide do wordu. Občas sa musím prinútiť a len to zo seba žmýkam, čo je to najhoršie, pretože z toho vznikne suchá kapitola. Kapitoly k nej nebudú pribúdať tak často ako k tejto poviedke, ale rozhodne sa budem snažiť.

Tak na záver už len to, čo vždy: príjemné čítanie!

Vaša Lizy

Napálene som povedala Tučnej pani heslo a prešla cez portrétový otvor. Hneď som zamierila do izby. Nestačilo, že som sa pohádala so Siriusom, ešte ma aj ten otravný Zloduch olial nejakým odporným hnusom, ktorý som mala všade! Aj vo vlasoch! A ešte to aj hnusne páchlo. Zatresla som za sebou dvere do izby, schmatla čisté veci a zatvorila sa v kúpeľni, kde som strávila niekoľko dlhých minút čistením si oblečenia a vlasov. Z tela to zišlo pomerne rýchlo, ale z mojich vlasov už nie tak jednoducho. A to nehovoriac o oblečení. Bolo v stave vhodného tak akurát do koša.

Vrátila som sa do izby a posadila sa na posteľ, ťažko si povzdychnúc. Aspoň keby som to vedela odstrániť prútikom! No neviem nič! Vo chvíli, keď sa dvere otvorili, hodila som veci o zem s naštvaným zavrčaním. Ani som sa neunúvala pozrieť sa na baby, ktoré vošli do izby. Lily vzala moje veci do rúk a sadla si vedľa mňa, zatiaľ čo Lucy so Sarah sa posadili na vedľajšiu posteľ.

„Čo sa stalo?“ spýtala sa ma Lily starostlivo. Zaryto som hľadela do zeme s rukami prekríženými na hrudi.

„Zloduch ma olial nejakou gebuzinou,“ zavrčala som. Vedela som však, že sa nepýta na to. Povzdychla si.

„Prosím ťa, veľmi dobre viem, že vieš, na čo som sa pýtala,“ poznamenala mentorsky. Neodpovedala som. „Pohádali ste sa?“

Len som sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Hneď ma pochopili. Nemusela som nič vravieť.

„Keby ste sa videli,“ zasmiala sa Lucy odrazu pobavene. Nechápavo som na ňu pozrela. „Najprv si do klubovne vpochodovala ty, naštvaná, červená v tvári a so smradľavým slizom po celom tele. A za tebou o niekoľko sekúnd rovnako červený a naštvaný Sirius Black. Hodil sa k nám na gauč a napálene funel, akoby ho práve niekto poriadne kopol do zadku.“

Tá predstava pre ňu musela byť skutočne vtipná, pretože sa znova zasmiala. A s ňou aj Sarah a Lily, ktoré však hneď stíchli, keď zbadali môj výraz.

„Tak ja ti to vyčistím,“ zamrmlala Lucy krotko, vzala moje veci a vošla do kúpeľne. Sarah si len odkašľala a tvárila sa, že niečo študuje v knihe, ktorú držala v rukách.

„Chceš o tom hovoriť?“ zadívala sa mi Lily do očí. Pokrútila som hlavou. Jemne sa na mňa usmiala a pohladila ma po ramene. „Tak ako chceš. Nebudem ťa nútiť.“

Na to vstala a práve kráčala von z izby, no zastavila som ju na poslednú chvíľu.

„Lily,“ oslovila som ju polohlasne. Otočila sa so spýtavým výrazom v tvári. „Smiem sa ťa niečo spýtať?“

„Isteže,“ prikývla.

„Ale odpovieš mi pravdivo,“ zdvihla som ukazovák. Na krátku chvíľu sa zamyslela, no napokon znova prikývla. Nechcela som krúžiť okolo horúcej kaše, nuž som sa jej to spýtala na rovinu: „Ty k Jamesovi niečo cítiš, všakže?“

V izbe nastalo hrobové ticho a dokonca už aj voda z kohútika v kúpeľni prestala tiecť. Lily na mňa hľadela s vypúlenými očami. Po chvíli sa spamätala.

„Čo ťa to napadlo, Jules?“ neveselo sa zasmiala. Mlčky som jej hľadela do očí. Čakala som na jej odpoveď. Spustila ramená a urobila ku mne niekoľko krokov. „Pozri, Jules,“ začala pomaly, „nie som si istá, či k Jamesovi som schopná cítiť aj niečo iné ako len zlosť. Celé roky mi pije krv a nie len to. Robí mi napriek vždy, keď môže, oslovuje ma priezviskom, akoby moje meno ani nepoznal a tvári sa tak samoľúbo, akoby mu patril celý svet. A niekedy ma vie tak naštvať, až by som ho od zúrivosti najradšej zakliala, ako ho trpela vo svojej prítomnosti!“

Každým slovom hovorila horlivejšie, až nakoniec svoju reč zakončila dlhým výdychom. Vstala som a so stále kamenným výrazom v tvári som podišla k nej. Položila som jej ruku na plece, na čo sa mi zadívala do očí.

„Viem, že ak by ste to obaja skúsili od začiatku a normálne, vyšlo by to. Viem, že obaja máte mnoho skvelých vlastností a navzájom sa dopĺňate. Ste stvorení jeden pre druhého, hoci sa to snažíš poprieť, Lily. Ale je to tak! Ste si súdení. Je vašim osudom byť spolu,“ vravela som pokojným hlasom. Vo vnútri som však horela nedočkavosťou. Chcela som, aby to Lily pochopila. A aj James. Potom sa s ním o tom budem musieť pozhovárať. „Lily, viem, že to, čo ti James celé tie roky robil, bolo neznesiteľné a otravné. Viem si predstaviť, ako si sa musela cítiť. Ale ver mi, James to nerobil len kvôli snahe ponížiť ťa. Má ťa rád viac, než si vôbec vieš predstaviť, Lily. Ľúbi ťa a ľúbi ťa tak veľmi, až sa bojí, že ťa stratí. Preto ťa vždy otravuje. Len potrebuje vedieť, že si tu, hoci aj naštvaná. Ale všímaš si ho, i keď je to len kvôli tomu, aby si mu mohla vynadať. A to ho robí šťastným. Ak by sa k tebe neozval, ani by si si ho nevšimla.“

Ani neviem, kedy naposledy som cítila v izbe toľko napätia, koľko ho bolo v tej našej a práve v tejto chvíli. Hľadela som Lily uprene do očí, aby mi verila. Verila každé jedno slovo. Napokon som prerušila očný kontakt.

„Popremýšľaj o tom, Lily,“ poradila som jej. „Idem, ešte ma čaká tréning a James sa nepoteší, keď budem meškať. Tak zatiaľ, uvidíme sa potom,“ povedala som aj Lucy a Sarah, ktoré nás mlčky sledovali a vyšla som z izby.

Bola som rada, že som jej to mohla konečne povedať. A bola som rada, že nenamietala a že sa ani nepokúšala zastaviť ma v rozprávaní. Musela som jej to vysvetliť. Zbehla som po schodoch do klubovne. Pri krbe som zbadala Siriusa, ako tupo hľadel do plameňov. Zavrtela som hlavou a rýchlo vyšla z klubovne. James už bol určite na ihrisku. Nuž som ta rýchlou chôdzou došla a vbehla do šatne. Nemýlila som sa. Bol tam už takmer celý tím.

„Ahojte,“ pozdravila som ich, na čo mi veselo odzdravili. Podišla som ku svojej skrinke, vytiahla z nej dres a natiahla ho na seba. Vonku sa už počasie konečne trochu umúdrilo. Bolo síce zamračené, ale našťastie už nepršalo. Vďakabohu za to!

Tréning bol dnes oveľa lepší ako naposledy. Cítila som sa na metle uvoľnenejšie a viac svoja. Dokonca sa mi podarilo dať gól, čo bol u mňa obrovský úspech. Musela som si v duchu sama sebe pogratulovať. Zrejme sa musím naštvať, vykričať, vyrozprávať a až tak mi to pôjde skvele. Keď sme skončili, spokojne som vošla do šatne a zhodila zo seba ufúľaný dres.

„Výborne, Jules, dnes ti to šlo skvele,“ pochválil ma Ian, vysoký statný blondiak. Usmiala som sa naňho a prikývla.

„Vďaka.“

Rozhodla som sa, že počkám na Jamesa a porozprávam sa s ním. No bol v sprche, nuž som na seba zatiaľ natiahla teplý sveter a posadila sa na lavičku. Zvyšok tímu pomaly odchádzal, celkom unavení a zašpinení. Oprela som si hlavu o stenu a privrela viečka. Teraz na mňa dopadlo to všetko, čo sa dnes stalo. Hádka so Siriusom, predtým slová profesora Devlina, dokonalý elixír, ako ho sám nazval Slughorne a aj pokec s Lily. Bol to dlhý deň a ešte ani neskončil. Čakala ma ešte debata s Jamesom. Nechcela som si ani predstaviť, ako by asi mohol reagovať na tému ´Lily´. No i tak som z toho nechcela vycúvať. Vedela som, že dnešná hádka so Siriusom nebola nezmyselná. Chápala som ho i jeho postoj, no trochu to prehnal. Ale rozhodla som sa, že to nenechám tak a pokúsim sa všetko vyriešiť. Pokiaľ sa však tí dvaja, o ktorých sme sa v hádke so Siriusom bavili, nerozhodnú urobiť to sami. Ale o tom dosť pochybujem.

Z premýšľania ma vytrhol kapitán metlobalového družstva, ktorý práve vyšiel zo spŕch. Otvorila som oči a lenivo naňho pozrela. Bola som z toho všetkého neuveriteľne unavená.

„Jules, ty si ešte tu?“ prekvapene sa ma spýtal. Prikývla som a vstala.

„Vieš, vlastne som s tebou chcela hovoriť,“ povedala som opatrne.

„Vážne? A o čom?“ zvedavo na mňa pozrel a natiahol na seba sveter. Zamrvila som sa na mieste.

„O Lily,“ zamrmlala som. Prekvapene zamrkal. Po niekoľkých sekundách, keď sa spamätal, postrapatil si vlasy.

„O Lily? Prečo práve o nej?“ nervózne sa na mňa zahľadel. Preniesla som váhu tela na jednu nohu a trochu som sa zamračila, i keď neúmyselne.

„Akoby si to nevedel,“ poznamenala som.

Nič nevravel, len mlčal. Premýšľala som, ako by som mala začať. Napokon som sa rozhodla ísť k veci.

„Musíš s tým prestať,“ povedala som, stále sa mračiac.

„S čím?“ nechápavo sa spýtal.

„Netráp ju toľko,“ dohovárala som mu. Zamrkal a otočil sa mi chrbtom, tváriac sa, že niečo hľadá v skrinke.

„Neviem, kto tu koho trápi,“ zamrmlal odrazu namrzene. Nesmelo som k nemu podišla.

„Počúvaj, James,“ začala som, na čo sa ku mne pomaly otočil, „chápem ťa a veľmi dobre. No musíš teraz chápať aj ty mňa. Prosím ťa, pokús sa Lily nijako nestrápňovať a ani nič podobné. Uvidíš, bude to lepšie.“

Odfrkol si, hľadiac všade len nie na mňa.

„James, ver mi, viem, o čom hovorím,“ vravela som naliehavo. Pozrel mi do očí.

„A čo z toho? Aj tak so mnou na rande nikdy nepôjde!“ vyprskol, rozhodiac rukami.

„To ti ide len o rande?“ neveriacky som naňho pozrela. Spustil ruky.

„Jasné, že nie,“ vydýchol. „Ale...“ na krátku chvíľu zmĺkol a zahľadel sa do zeme. No potom mi pozrel späť do očí. „Kašli na to, Jules. Nemá to zmysel.“

Vzal si špinavý dres a vyšiel zo šatne. Pretočila som očami a rýchlo vybehla za ním.

„James, počkaj!“ zvolala som za ním, no on nezastavoval. Dobehla som k nemu a chytila ho za ruku. Pozrel na mňa. „Čo to robíš, James? Ty sa vzdávaš? TY, ten, ktorý nám stále hovoril, že sa nemáme vzdávať, i keď je prehra tak nablízku? Ty to chceš?“

„Jules, hovoril som to celému tímu,“ odvetil unavene. „Na druhej strane, toto je niečo celkom iné.“

„Skutočne? A v čom?“ vyzývavo som naňho pozrela. Vedela som, že len takýmto spôsobom ho prinútim nevzdať sa úplne. Nesmie to urobiť! Ticho mi hľadel do očí, nuž som to brala ako možnosť pokračovať ďalej. „Nechcem od teba, aby si na Lily zabudol. Nikdy som to nechcela a ani to nebudem chcieť. Chcem len, aby si ju prestal strápňovať, hovoriť jej priezviskom a denno-denne ju pozívať na rande. Ak ju skutočne ľúbiš tak, ako to tvrdíš, daj jej to najavo. No iným spôsobom ako doteraz. Vyznaj jej lásku tak, aby tomu uverila.“

Dlho bolo ticho, až som sa začala báť, že stratil reč. No odrazu sa mu po tvári rozlial široký úsmev.

„Čo navrhuješ, šéfe?“ zamrkal na mňa. Veselo som sa zasmiala a spoločne sme vykročili do hradu. Cestou nás opäť zastihli kvapky dažďa, ktoré nás oboch poriadne zmáčali až do špiku kostí.