Záškodníci

Ahojte  Keďže som si popri oberaní čerešní a neskôr aj ich čistení našla čas na písanie, dnes pridávam ďalšiu kapitolu!  Názov je možno dosť výstižný, a možno ani nie. Ak nie, tak sa nechajte prekvapiť dejom. Nie je to nič extra, mala som chuť na bláznivého Siriusa, tak som si zmyslela, že táto kapča bude takmer celá len o ňom

Snáď sa bude páčiť. Ako vždy prajem príjemné čítanie!

Vaša Lizy

Od toho incidentu s Malfoyom prešlo niekoľko dní. Na moju prosbu sa to neriešilo. Už som si vybrala aj „svojich učiteľov“, ktorí ma doučovali.

Elixíry si vybrala sama Lily a nebála sa mi priznať, že jej idú skvele. V transfigurácii vynikala Sarah a Lucy vo veštení, takže sa mi samé ponúkli. Čarovanie ma doučoval Remus a čo sa týka môjho najlepšieho priateľa, Siriusa, ten sa rozhodol, že mi pomôže s obranou. Už len kvôli tomu, čo sa stalo. Aby som sa pred takými, ako je Malfoy, vedela ochrániť- ako sám povedal.

Po niekoľkých dňoch mi James navrhol, aby som hrala v ich metlobalovom družstve na poste triafača, takže som mala ešte doučovanie aj z lietania. A napokon Peter ma učil, ako sa vyhnúť písaniu domácich úloh.

„Tvár sa, že tomu nerozumieš,“ zašepkal mi v jedno popoludnie do ucha. Remus sa mi práve snažil vysvetliť, ako urobiť jeden obzvlášť náročný pohyb prútikom, aby som to následne mohla napísať do tridsaťcentimetrovej práce na čarovanie. Zmraštila som obočie.

„Nechápem,“ pokrútila som hlavou. Remus si zničene vydýchol a spustil ruku, v ktorej držal prútik.

„Ukáž, napíšem to ja,“ povedal, vzal môj pergamen a sám mi napísal celú úlohu. S Petrom sme na seba pozreli a uškrnuli sa. Ono to fakt fungovalo!

Práve som sedela v klubovni na gauči s nohami vyloženými na kresle a čítala som knihu obrany. Vedľa seba som mala porozhadzované pergameny a ďalšie knihy. V tej chvíli som sa biflila všetko o patronusoch. Posledné dva týždne toho bolo na mňa dosť, ale zvládala som to. Vedela som, že sa to všetko musím naučiť, aby som mohla byť dobrá čarodejnica.

„Ešte nespíš, Jules?“ spýtal sa ma odrazu Sirius. Ani som ho nepočula prichádzať.

„Vyzerá to tak,“ odvetila som a ani raz som nevzhliadla od knihy. Sirius zdvihol moje nohy a potom čo si sadol, položil ich na svoje kolená. Až vtedy som naňho pozrela. Hlavu mal opretú o operadlo kresla s očami zatvorenými zrejme od únavy. Skúmavo som si ho prezrela. „Mal si rande?“

Len prikývol, pohrávajúc sa so šnúrkami na mojich teniskách. Zasmiala som sa.

„Ktorá?“ vyzvedala som. Uškrnul sa, no stále mal zatvorené oči.

„Pekná,“ odpovedal tajomne. Nespokojne som cmukla. Otvoril oči a pozrel na mňa. „Vysoká blonďavá bifľomorčanka, Annie.“

„Ach, jasné, tá z raňajok,“ rozpamätala som sa. V duchu som si vybavila, ako vyzerá. Spokojne som pokývala hlavou. „Tá môže byť, je pekná.“

„Hej! To mi teraz chceš vravieť, ktorú smiem a ktorú nie?“ pobavene sa spýtal.

„Tak nejak,“ prikývla som nedbanlivo. Sirius sa štekavo zasmial. Usmiala som sa a opäť sa začítala do knihy. Sirius bol na mňa občas veľmi tvrdý, čo sa týkalo doučovania. Vždy chcel, aby som všetko vedela perfektne.

„Mala by si už ísť spať,“ poradil mi. „Je veľa hodín.“

„Ešte nie, musím dočítať túto kapitolu a potom ešte ďalšie z transfigurácie, elixírov a čarovania. Je toho dosť,“ vravela som horlivo.

„Veď máš na to celý víkend.“

„Ale mám aj iné povinnosti,“ nedala som sa. Pokrútil hlavou. Vstal, vzal mi z rúk knihu a zaklapol ju. Hodil ju na gauč a potiahol ma za ruky, čím som vstala. „Sirius, prestaň, musím sa ešte učiť.“

„Nie, nie, ty si teraz musíš ísť tak akurát pospať. Veď už máš tmavé kruhy pod očami.“

Mávol prútikom, načo sa všetky knihy a pergameny vzniesli do vzduchu a prehodil si ma cez plece, vykročiac so mnou na internáty.

„Sirius, daj ma dole!“ prikázala som mu. On však nereagoval na moje protestovanie. Pri schodoch vedúcich na dievčenské internáty mávol znova prútikom a pokojne pokračoval ďalej. Zarazila som sa. „Ako to, že sa nepremenili na kĺzačku?“

„Tajomstvo,“ zasmial sa potichu. Frustrovane som vydýchla a ďalej sa ním už nechala pokojne niesť. Keď sme vošli do izby, baby už spali. Všade bola tma, nuž Sirius rozsvietil svoj prútik a odniesol ma až k posteli.

„Musím sa ešte umyť,“ povedala som, keď ma chcel uložiť do postele.

„Rozkaz, šéfe,“ poznamenal a odniesol ma do kúpeľne, kde ma zložil pri umývadle. Zasmiala som sa a narýchlo si vyčistila zuby. Hneď ako som si vypláchla ústa, Sirius sa ma opäť chystal odniesť, no ja som zaprotestovala.

„Zvládnem to aj po vlastných,“ oznámila som mu. Nuž ma chytil za ruku a odviedol k posteli, kde sa ku mne otočil.

„Dobrú noc, Jules,“ poprial mi so širokým úsmev. V tej chvíli knihy s hlasným buchnutím pristáli na zemi. Niektorá z báb sa hneď zamrvila. Strčila som do Siriusa.

„Tak choď, keby baby zistili, že si tu, zabili by ťa.“

„Iste,“ opäť sa potichu zasmial a nastavil mi svoje líce.

„Čo? Chceš facku?“ uchechtla som sa. Sirius prevrátil očami.

„Pusu na dobrú noc,“ zatiahol naoko dotknuto. Tento raz som prevrátila očami ja. Na to sa znova niektorá z báb zamrvila na posteli.

„Tak už choď,“ zasyčala som na Siriusa. On však stále čakal s nastaveným lícom. Povzdychla som si a letmo mu naň vtisla bozk. „Tak bež, trdlo.“

„Čav,“ hneď na to spokojne odkráčal z izby, potichu za sebou zatvoriac dvere. Len som za ním pobavene hľadela. To je blázon. Ešte som sa obliekla do pyžama a zaľahla do postele.

Ráno ma prebudil výkrik. Nechcelo sa mi však otvárať oči, na to som mala až príliš ťažké viečka. Niekto vedľa mňa sa zamrvil a väčšmi ma objal. Akosi mi nedochádzali isté fakty. A to tie, že vedľa mňa v posteli niekto ležal a baby niečo rozrušene hovorili. Otvorila som oči, aby som zistila, prečo tak vystrájajú, keď som takmer dostala infarkt. Vedľa mňa v posteli si spokojne spal Sirius, akoby sa nechumelilo a naďalej ma objímal.

„Sirius!“ skríkla som naňho a stiahla zo seba jeho ruky. Hneď otvoril oči a obzrel sa po miestnosti.

„Čo sa deje?“ spýtal sa nezúčastnene. Vydralo sa zo mňa niečo medzi zavrčaním a smiechom.

„Čo, dopekla, robíš v mojej posteli?!“ vypálila som po ňom. Vyterigala som sa z postele a napravila si nočnú košeľu. Sirius sa uškrnul.

„No páni, Jules,“ dostal zo seba, prezerajúc si ma od hlavy po päty. V tej chvíli mi to došlo. Moje pyžamo totiž tvorili takmer priesvitné mini šaty. Šťastie, že som na sebe mala spodnú bielizeň. To by bola hanba! Rýchlo som schmatla župan a natiahla si ho na seba. „Keby som vedel, v akej látke spíš, prišiel by som už skôr.“

„Daj pokoj,“ zavrčala som. Cítila som však, ako mi horia líca. „Niečo som sa ťa pýtala!“

„Ale no, uvoľni sa,“ založil si ruky za hlavu so spokojným výrazom v tvári. Neveriacky som pozrela na baby, ktoré na nás vyjavene hľadeli. „Nemohol som v noci spať a tak som si povedal, že keďže si voľná, prídem k tebe. Vieš, malo to výhodu. Žiaden žiarlivý chalan.“

Moje obočie vyletelo vysoko k vlasom. Sirius sa veselo rozosmial. Po chvíli, keď ho záchvat smiechu prešiel, vstal z postele a napravil si nohavice, ktoré tvorili jeho pyžamo. Keď som to zbadala, musela som byť červená až na krku.

„Robím si srandu, prepána! Všetko, čo som povedal- až na to, že v tom pyžame vyzeráš sexy a že som nemohol v noci spať- bol samozrejme len žart,“ zachechtal sa. Podišiel ku mne a smejúc sa ma poťapkal po ramene. „Merlin, vy ste trúby.“

Vyšiel z izby, ešte stále sa pochechtávajúc, a zabuchol za sebou dvere. Naštvane som si povzdychla.

„Bože, ja ho zabijem.“

Popoludní som mala dohodnuté doučovanie s Lucy. Nuž sme sa hneď posadili v klubovni k stolu a ona predo mňa položila kryštálovú guľu.

„Tak teda,“ začala nadšene, „dnes budeme pracovať s kryštálovou guľou.“

„To vidím,“ pritakala som. Už teraz sa mi to nepáčilo.

„Musíš sa na to poriadne sústrediť, Jules. Pokús sa nemyslieť na nič iné len na tú guľu a na to, aby si v nej niečo videla. Otvor svoju myseľ.“

Zmraštila som obočie, povzdychla si a zadívala sa do gule. Niekoľko dlhých minút som do nej neprestajne hľadela, no okrem bielej hmly som nič nevidela.

„Je to zbytočné, Lucy, nie som na to stavaná,“ rezignovala som. Tá len horlivo pokrútila hlavou.

„Len to skúšaj ďalej. Uvidíš, že to pôjde,“ povzbudzovala ma. Nuž som sa opäť zadívala do tej hmly. Ani neviem, koľko času prešlo, no od toho zazerania ma začínali štípať oči. Odrazu som tam niečo zbadala. V tej guli. Rástla v nej nejaká postava.

„Niečo vidím!“ vyhŕkla som šťastne. Lucy na mňa rýchlo pozrela.

„No tak, vrav, kto to je.“

Prižmúrila som oči.

„Je to chlapec,“ povedala som. „A má tmavé vlasy... Ach, nesie sa ako páv a vyzerá ako... No jasné! Sirius!“

Odrazu sa pri mne zjavil presne on. Veselo som sa rozosmiala.

„Ja som predpovedala, že príde Sirius?!“ dostala som zo seba. Lucy na mňa opatrne pozrela.

„Nemyslím si,“ odvetila. Spustila som ramená a vydýchla. „Nevadí, keď to budeme cvičiť častejšie, určite ti to pôjde.“

Pousmiala som sa a pozrela na Siriusa.

„Mali by sme ísť. Všetko je už pripravené,“ oznámil mi. Prikývla som, vstala, zobrala si knihu zo stola a spoločne sme vyšli z klubovne. Vtom mi zaškŕkalo v bruchu. Sirius na mňa vyčítavo pozrel. „Nebola si na obede.“

„Musela som sa učiť,“ pokrčila som plecia.

„Poď ,“ chytil ma za ruku a viedol ma chodbami.

„Kam ideme?“ spýtala som sa ho.

„Myslím, že je načase ukázať ti kuchyňu,“ vysvetlil hrdo.

Keď sme tam došli, nemohla som vyjsť z údivu. Prvý krát vo svojom živote som videla domácich škriatkov. Boli celkom maličký s dlhými nosmi a špicatými ušami. Mali veľké guľaté oči, ktoré si ma zvedavo prezerali.

„Pán Sirius priviedol nové dievča,“ poznamenal tenkým hláskom jeden zo škriatkov, ktorý bol pri nás najbližšie. Sirius sa zasmial.

„Winky, toto je moja kamarátka Jules,“ povedal jej veselo. „A prosím ťa, prines jej niečo chutné pod zub.“

Kým sa Winky pobrala pripraviť mi jedlo, Sirius ma zaviedol k stolu, kde sme sa posadili. O krátku chvíľu som už bola do sýtosti najedená. Bola som z tých škriatkov nadšená. Boli veľmi zlatí a poslušní. Priniesli všetko, o čo ich Sirius požiadal. Dokonca som mala tú česť ochutnať ich skvelú horúcu čokoládu. Neskôr sme sa s nimi rozlúčili a pobrali sa do starej nepoužívanej učebne, kde ma Sirius doučoval. Winky sa mi niekoľko krát ešte uklonila, z čoho som bola celkom mimo. Hneď som sa jej s radosťou zaprisahala, že sa sem čoskoro vrátim. Cestou sme si však so Siriusom prediskutovali to, že bol ráno v mojej posteli. Ubezpečil ma, že to nič neznamenalo z jeho strany a že to bol len hlúpy žart.

„Tak sa priprav,“ pozrel mi do očí, keď sme už boli v tej učebni. „Zaklínadlo poznáš a včera si sa to drvila, tak sa predveď.“

Zhlboka som sa nadýchla. Sirius stál opretý o lavicu a čakal, kým vyčarujem patronusa. Nuž som zdvihla ruku s prútikom a namierila ním na strop. V duchu som si vybavovala nejakú šťastnú spomienku. A vtom mi napadol ocko a naše posledné Vianoce. Boli najkrajšie zo všetkých. Nuž som sa poriadne nadýchla.

„Expecto patronum,“ vyslovila som nahlas a veľmi zreteľne. Z môjho prútika vyšiel len kúdoľ bielej pary, nič viac. Spustila som ramená.

„To nič, skús to ešte raz,“ poznamenal Sirius. Letmo som naňho pozrela a znova zdvihla ruku s prútikom.

„Expecto patronum!“

No opäť sa neobjavilo nič iné, len para. Vydýchla som.

„Nedokážem to,“ zašepkala som smutne. Sirius ku mne podišiel, jednu ruku mi položil na plece a druhou mi zdvihol hlavu tak, aby som mu videla do očí.

„Jules, nesmieš sa vzdávať. Chce to len tréning, nič viac,“ povzbudzoval ma, uprene mi hľadiac do očí. „A aj tak, je to náročné kúzlo, tak sa nečuduj. Bolo by lepšie začať tými úplne jednoduchými.“

Len som prikývla a usmiala sa naňho.

„No vidíš, takto je to lepšie,“ uškrnul sa. Nuž ma v ten deň naučil odzbrojujúce kúzlo expeliarmus. Nevedela som ho celkom dokonale, ale bolo to lepšie ako patronus.

„Aký je tvoj patronus? Akú ma podobu?“ spýtala som sa ho, keď už sme skončili. Zaškľabil sa a spokojne vyčaroval krásneho čierneho psa, ktorý sa rozbehol po celej miestnosti. Pribehol ku mne a začal okolo mňa pobehovať, šialene pritom vrtiac chvostom. Pobavene som na Siriusa pozrela. „Celkom ako ty.“