Záškodníci

Sedela som v knižnici až v úplne poslednom rade a listovala v knihe elixírov. Hľadala som niečo o účinkoch Brandburského jedu, o ktorom sme mali napísať tridsať centimetrovú prácu, keď sa na mňa spoza knihy uškrnula strapatá hlava môjho najlepšieho priateľa Jamesa Potter.

„Ahoj, Beck,“ usmial sa na mňa.

„Čau, Paroháč,“ odvetila som. Potom mi však došla jedná vec, a tak som sa poobzerala vôkol seba. „Moment, čo ty tu robíš? Veď je to knižnica!“

„Je tu Evansová,“ šepol, kývnuc hlavou k dvom babám oproti. Jasné! Že ma to nenapadlo. James je predsa do Lily Evansovej blázon a hoci ho odmietla asi tisíc krát, stále sa jej drží ako kliešť. Ani kvôli tisícim galeónom by ju neprestal mať rád.

A ani kvôli mne... smutne som si pomyslela.

„Prosím, pomôž mi získať ju nejako,“ požiadal, zúfalo si ku mne sadnúc.

„James, to robím už tri roky,“ zachechtala som sa. Vstala som a začala odkladať knihy na svoje miesta. James za mnou chodil ako psíček.

„No tak, Beck,“ dobiedzal.

„A čo mám akože urobiť?“

„Buď na chvíľu moje dievča,“ na to som vybuchla smiechom.

„No, James, musím uznať, že väčšia hlúposť ťa už nemohla napadnúť,“ dostala som zo seba cez záchvaty smiechu.

„Ale ja to myslím vážne,“ povedal kamennou tvárou, na čo som sa prestala smiať.

„Nie!“ vyhlásila som rezolútne. Zamračila som sa naňho a pokračovala v odkladaní kníh. Chytil ma za ruku, čím ma zastavil. „James, to odo mňa nechci!“

„Beck, prosím,“ žobronil.

„A prečo to tak veľmi chceš?“ opýtala som sa, skrývajúc dávku nádeje.

„Chcem, aby Lily žiarlila,“ vysvetlil, obzerajúc sa vôkol seba. Znova som sa zasmiala.

„A na čo ti to bude? Začne ťa viac nenávi-“

„To rozhodne nie,“ skočil mi do reči. „Len si uvedomí, ako veľmi ma má rada... A mimochodom, nepozval som ju na rande už skoro celý týždeň. Poradil mi to Sírius, takže zatiaľ na mňa Lily nekričí.“

„A zvládaš to v pohode?“ opýtala som sa s úškrnom a odložila poslednú knihu.

„Ha- ha! Veľmi vtipné,“ vyhlásil. „Takže súhlasíš?“

„Ja neviem, James,“ otáľala som.

„Ale ja viem,“ chytil ma za ruku. „Od teraz spolu chodíme,“ zvýraznil posledné slovo.

Moje srdce poskočilo, aj keď som vedela, že je to len akože.

„Len ťa prosím, aj sa tak správaj,“ požiadal ma.

„Fajn, ale,“ zdvihla som prst, „žiadne bozky.“

„Neboj,“ uškrnul sa.

„Ahoj, James,“ ozvalo sa spoza neho, na čo sme obaja nadskočili. Menovaný sa rýchlosťou svetla otočil na podpätku. Stála tam Lily a áno, ona ho oslovila menom! Ruka mu už vyletela do vlasov, no ja som mu ju chytila do svojej dlane a pevne držala. Ten sa na mňa len uškrnul.

„Ahoj,“ odvetil jej pokojne. Lily si nás užasnuto prezrela, až zastavila pohľadom na našich prepletených prstoch.

„V- vy spolu chodíte?“ James len prikývol a pritiahol si ma k sebe, objímajúc ma druhou rukou okolo pásu. Usmiala som sa na Lily a vykročila s Jamesom von z knižnice. Cítila som na sebe pohľad, a tak som sa pri dverách otočila. Lily stála tam, kde sme ju nechali so zvesenými plecami a pozerala sa na mňa.

„Videla si to?“ užasnuto sa spýtal James, keď sa za nami zatvorili dvere.

„Čo myslíš?“

„No to, ako sa Lily tvárila, keď som jej potvrdil, že spolu chodíme,“ vysypal, zatiaľ čo sme kráčali chodbou. Vôbec sme si neuvedomovali, že sa ešte stále držíme za ruky.

„Hej, všimla som si to,“ odvetila som. Vošli sme do klubovne ešte stále ruka v ruke. Sírius, ktorý sedel pri krbe a pozoroval nejakú babu, od nej odtrhol pohľad a až ho vystrelo, keď nás zbadal.

„Vy spolu chodíte?“ opýtal sa s vypúlenými očami. S Jamesom sme naňho nechápavo pozreli, keď kývol k našim prepleteným prstom. Rýchlo sme od seba odskočili.

„Nie, nie,“ pokrútil James hlavou. „To len akože, kvôli Lily, však?“ pozrel na mňa.

„Hej, to len kvôli Evansovej... Aby žiarlila,“ dodala som a so sklopenou hlavou kráčala do izby. Otvorila som zásuvku a vytiahla z nej malú knižku- môj denník. Mama mi raz poradila, že to pomáha, ak ma niečo trápi. Tak som to skúsila a ono to fakt funguje. Teraz si ho píšem každý deň. Zišla som späť do klubovne a sadla si k oknu. James sa práve rozprával so Síriom. Smutne som si povzdychla a otvorila denník na voľnej strane.

Milý denníček,

Znova ti tu píšem a znova je to o tom istom... áno, James! Nemôžem si pomôcť, ale ja ho mám tak veľmi rada. Vôbec netuší, ako sa mi páči, ako mi na ňom záleží. Kiežby to pochopil. No on nie, stále len hľadí na Lily Evansovú a ani nevníma, čo mu niekedy hovorím.

Dnes sme sa dohodli, že naštveme Lily. Oprava, on sa dohodol sám so sebou a ja som bola nemilosrdne prinútená jeho šarmom, ktorý na mňa použil. Neviem, ako dlho chce predstierať, že spolu chodíme, len aby Lily žiarlila... Zdá sa mi to dosť hlúpe, ale James nikdy na nič lepšie neprišiel. Je to také trdlo, ktoré tak veľmi ľúbim, hoci on tom ani netuší. Sme najlepší priatelia a ja mu to nikdy do očí nepoviem. A keď aj, tak verte, že nebudem konať z vlastnej vôle. Nechcem byť masochista ani nič podobné, ale nech už som doňho zaľúbená akokoľvek, nepoviem mu to.

Teraz sedím v klubovni a potajomky sledujem, ako sa smeje nad Tichošľapovými rečami. Ten vie niekedy tiež dosť zapotiť. Ach, James ani len netuší, ako krásne sa smeje. Milujem jeho smiech a tie jeho strapaté vlasy. Síce mi vadí, že si ich pred Lily strapatí ešte viac, no mám ho rada aj tak.

Och nie! Sírius si všimol, ako na Jamesa hľadím a uškrnul sa. Dúfam, že nič nevie a ani netuší, inak by som skončila zle. Vykecal by to Jamesovi a ja by som sa asi prepadla od hanby. Je to hrozné, keď...

...

O nie! On ku mne kráča tak zvodne! Prečo to robí?....

Och, musím ísť. Čumí mi tu a chce si prečítať, čo píšem. Tak sa maj

Rýchlo som zaklapla svoj denník a pritlačila si ho na hruď. James si ma pobavene prezrel.

„Priznaj sa, čo to skrývaš v tom zošite?“

„Nič dôležité. Len také hlúposti,“ odvetila som nedbanlivo a vstala, že svoj denník odnesiem do spálne, keď sa portrétová diera otvorila a dnu vošla Lily so svojimi kamoškami. James ma hneď stiahol k sebe dole, až som si sadla na jeho kolená. Objal ma okolo pásu, nebadane na mňa žmurknúc. Len som sklonila hlavu, keď okolo nás prešla Lily s hlavou vytočenou skoro až k stropu.

Hneď ako zmizla na schodoch, vykĺzla som sa z Jamesovho objatia a kráčala k dverám, keď ma zastavil jeho hlas.

„Beck!“ zvolal na mňa, na čo som sa otočila. „Ďakujem.“

„Nemáš za čo,“ usmiala som sa.

„Ale mám,“ zazubil sa. Len som pobavene pokrútila hlavou a vošla do svojej izby. Sadla som si na posteľ, zúfalo si zaboriac tvár do dlaní. V tom sa do izby vrútili moje tri spolubývajúce-  Mel, An a Ruth.

„Ty s ním-“

„Nie, Mel,“ skočila som kučeravej hnedovláske do reči. „Nechodím s Jamesom. To len akože, pred Lily Evansovou. To by musel byť zázrak, keby na ňu James tak rýchlo zabudol a zaľúbil sa do inej. Tobôž nie do mňa!“

„A ja som si myslela, že mu to už konečne došlo. Ale asi je naozaj taký tupý, ako Evansová hovorí,“ poznamenala Ruth, obzerajúc sa v zrkadle. Mala to vo zvyku. No čo čakáte od krásne štíhlej blondíny, do ktorej sa zaľúbi každý druhý chalan?

„Ruth, on nie je tupý,“ opravila som ju, na čo len pokrčila plecami. „Ja ho chápem. Lily je naozaj pekná a milá. Veľakrát mi pomohla a je inteligentná. James sa do lepšej baby zaľúbiť ani nemohol.“

„Ale mohol,“ odvrkla An a prisadla si ku mne. „Ty si oveľa lepšia než Evansová. Si s ním stále, takže ho prakticky poznáš ako svoju vlastnú dlaň. Nikto ho asi ani lepšie nepozná a myslím, že ani Black. Vždy mu pomáhaš-“

„A o to ide,“ skočila som jej do reči. Baby na mňa nechápavo pozreli. „Vždy mu pomáham, ale čo urobil on pre mňa? No áno, raz ma zachránil pred Bellatrix, ale to je všetko!“

„Tak mu to povedz,“ navrhla Ruth. Neveselo som sa zasmiala.

„Nemôžem,“ odvetila som.

„Prečo?“

„Ja... neviem... ale jednoducho mu to nemôžem povedať... Bojím sa, že sa potom pohádame a on sa so mnou nebude už viac baviť,“ vravela som zúfalo.

„Ak to urobí, tak je to hlupák a nezaslúži si, aby si bola jeho priateľkou,“ ozvala sa Mel z kúpeľne.

„Neviem, musím o tom popremýšľať,“ povedala som zamyslene.

JAMES:

„Ach, Tichošľap, ja mám také skvelé nápady,“ poznamenal som spokojne, rozvaľujúc sa v posteli. „Koho by niečo také napadlo?“

„No, každého- ako hovorí Beck- nenormálneho chalana,“ napodobnil jej hlas, na čo som sa zasmial. „A čo na to vlastne povedala? Na ten tvoj ´skvelý´ nápad.“

„Veľmi s tým nesúhlasila, ale nakoniec sa podvolila,“ uškrnul som sa. Sírius sa zasmial a pozrel na hodinky.

„Dočerta! To je už toľko hodín?“ skočil z postele a vbehol do kúpeľne, odkiaľ som už len počul jeho hlas. „Znova nestihnem prísť včas. Ach, tie baby ma raz zničia. Každý deň mám nejaké rande.“

Pokrútil som nad ním hlavou. Kiežby som sa aj ja konečne dočkal vysnívaného rande s mojou Lilinkou. Prečo konečne nepochopí, ako ju mám rád? Ale to, ako sa zatvárila, keď videla, ako držím Beck za ruku, tak na ten pohľad nikdy nezabudne. Nechcem si namýšľať, ale asi sa v nej niečo zlomilo a ona si konečne uvedomila, ako ma má rada... Kiežby...

Beck je skvelá. Urobí pre mňa čokoľvek. Je to skutočná priateľka. Vlastne mi je ako sestra. Kiežby ku mne taká bola aj Lily, ale neviem, či sa to niekedy stane. Nie! Určite sa to stane! Lily si čochvíľa uvedomí, že ma miluje a pôjde so mnou na rande. Ešte bude ona MŇA prosiť a nie ja ju.

BECK:

Prešiel týždeň a ja som s tým neurobila nič. Popravde som ani nechcela. S Jamesom sme sa stále tvárili, že spolu chodíme. Keď sme aj niekedy boli samy, boli sme tými super priateľmi čo aj pred tým, no keď okolo nás niekto prešiel, tvárili sme sa ako zaľúbený pár. Najčastejšie to bolo pred Lily. Neviem, ale mám taký pocit, že trochu žiarli. Ak je to naozaj pravda, tak sa James od šťastia zblázni.

Práve som sedela pri jazere a hľadela na vlniacu sa hladinu, keď ku mne pomaly podišiel James.

„Tu si,“ ozval sa spoza mňa, až som nadskočila. Nepočula som ho prísť. Otočila som sa k nemu a uškrnula sa. „Hľadal som ťa.“

„Vážne?“

„Uhm,“ prikývol, sadnúc si ku mne. „Potreboval som-“

Moja trpezlivosť pretiekla, až som to nevydržala. „Zase?“ skočila som mu do reči, ledva pohybujúc perami. James na mňa nechápavo pozrel. „Potrebujem toto, potrebujem hento...“

„O čom to hovoríš, Beck?“

„Keby si si viac všímal svet okolo a nie len seba alebo Evansovú, došlo by ti, že mi na tebe záleží!“ vyprskla som naštvane a vstala.

„Beck, ale mne na tebe záleží. Veď si mi ako sestra a-“

„Nie tak, James!“ zúfalo som mu skočila do reči.

„Tak ako?“ nechápal. Neveselo som sa zasmiala.

„Nijak. Nechaj to tak, James,“ pokrútila som hlavou. „Buď si taký nechápavý, alebo taký hrozný egoista,“ na to som smutne odkráčala preč.

JAMES:

Vošiel som do izby ako telo bez duše. Vôbec som nerozumel tomu, čo sa práve udialo. A ČO sa vlastne udialo? Pokašľal som niečo?

„Paroháč, deje sa niečo?“ opatrne sa ma opýtal Sírius.

„Ide o Beck. Ja... Nechápem to,“ pohodil som rukami. „Zrazu na mňa vybehla a povedala, že keby som si viac všímal okolie a nie len seba a moju Lilinku,“ zasnene som sa uškrnul, „zistil by som, že jej na mne záleží.“

„Ty to nechápeš?“ neveriacky sa ma opýtal Sírius. Len som zmätene pokrútil hlavou. „Ty si tupý,“ zasmial sa.

„Nechápem, braček. Veď mne na nej záleží a aj som jej to povedal,“ vravel som zúfalo.

„Je do teba buchnutá,“ vysvetlil mi ešte stále so smiechom.

„Čo?! Ako to, že o tom neviem?“ Sírius len pokrčil plecami. „A- ako dlho?“

„Odjakživa,“ poznamenal. „Nie, ja neviem... asi od kedy sa poznáte.“

Moja sánka spadla tuším až na podlahu. Vyvalil som oči.

„Nie,“ zasmial som sa, hoci to bol vynútený smiech. „Tak dlho ma predsa nemôže chcieť. Veď sa poznáme už,“ v hlave som rýchlo rátal, koľko rokov sa s Beck poznám. „No do riti!“

„Koľko ti vyšlo?“ uškrnul sa Sírius.

„Skoro deväť rokov,“ dostal som zo seba sucho, na čo sa Sírius hlasno rozosmial, až spadol z postele. „Nesmej sa!“

„Ehm.. prepáč,“ poznamenal, pri čom mu mykalo kútikmi. „Musím uznať, že je to dobrá herečka.“

„To nie je vtipné, Sírius,“ schladil som ho. Na chvíľu som sa zamyslel. „A ty to odkiaľ vieš?“

„Nebolo ťažké zistiť to,“ odvetil, keď sa už upokojil. „Ty nevidíš denne ten pohľad, akým sa na teba pozerá. Je to asi taký, ako čumíš ty na Evansovú.“

„Hm, no... tak to sa s tým bude musieť Beck zmieriť, pretože mne sa páči Lily,“ poznamenal som, v duchu sa smejúc. Sírius po mne šľahol pohľadom. „Robil som si srandu, Tichošľap. Od kedy nechápeš mojim vtipom?“

„Od kedy si išiel na rande s Marisou Bonettovou!“

„Len som chcel, aby Lily žiarlila,“ ohradil som sa dotknuto.

„Nemala na čo,“ poznamenal znechutene. „To si mohol ísť na radne rovno s Umrnčanou Myrtou.“

„Fuj! Nikdy!“ dramaticky som sa chytil za srdce a odskočil dozadu.

„To si hovorím aj ja, ale tá trúba za mnou stále chodí. Vieš čo to je, keď potrebuješ ísť veď- vieš- čo a ona na teba vyskočí z ničoho nič zo záchoda?! Pre Merlina, minule som skoro dostal infarkt!“

Hlasno som sa rozosmial. Takže nie som jediný, za kým Myrta dolieza? Výborne! Hneď sa mi uľavilo.

BECK:

V knižnice som trávila väčšinu času. Mala som to tu rada, ten pokoj a ticho, žiadne otravné decká, len knihy a ja. Vždy som milovala tú vôňu starých kníh. A dnes tomu nebolo inak. Sedela som za hrubou knihou transfigurácie a snažila sa napísať prácu, no stále som myslela na Jamesa.

Dočerta s ním! Naštvane som udrela do stola. Presne toto som nechcela, aby sme sa pohádali.

„Beck?“ oslovil ma niekto. Vzhliadla som od knihy, prekvapene pozrúc do tváre Lily Evansovej. Zaklapla som knihu, posunula ju na bok a čakala. „Môžem si prisadnúť?“ Prikývla som.

Lily si sadla ku mne a chvíľu na mňa ticho hľadela.

„Ehm... niečo potrebuješ?“

Nervózne sa zamrvila na stoličke. „Naozaj chodíš s Jamesom?

„Prečo to chceš vedieť?“ podozrievavo som sa opýtala.

„Len tak,“ mykla plecami, hryzúc si dolnú peru. Ha! No jasné. Určite to chce vedieť len tak. Čo som hlúpa, že mi to nedôjde?

„Lily, nie sme práve najlepšie priateľky, ale to neznamená, že mi nemôžeš dôverovať,“ poznamenala som a oprela sa o operadlo stoličky. „Pomáhali sme si mnoho krát, no to je všetko. Ale poznám ťa už nejakú tú dobu. Teraz si mi určite nevravela pravdu, pretože si si hrýzla dolnú peru. Robíš to vtedy, keď klameš. Na to som prišla už pred vyše troma rokmi.“

„Ja... len som to chcela vedieť. Zaujímalo ma to,“ povedala napokon. Prikývla som na znak toho, že jej verím. „Takže spolu chodíte?“

„No-“ začala som, no v tom k nám pribehol James.

„Tu si, Beck. Hľadal som ťa. Chcel som sa s tebou po-“ zasekol sa, keď zbadal, kto pri mne sedí. „Čau, Lily.“

„Ahoj,“ odvetila, skloniac hlavu. Rýchlo si vzala svoje veci a odpochodovala preč. Povzdychla som si. Schmatla som knihy a chcela som odísť, no zastavila ma Jamesova ruka.

„Počkaj, chcem s tebou hovoriť...“

„Teraz nemám čas, James,“ vytrhla som si ruku z jeho zovretia. Vykročila som, keď sa predo mňa postavil. Zúfalo som si povzdychla. „James, ja nechcem znova počúvať, ako budeš hovoriť o sebe a o Lily. A o tom, ako-“

„Prečo si mi to nikdy nepovedala?“ skočil mi do reči.

„O čom to hovoríš?“

„Myslím, že to veľmi dobre vieš,“ poznamenal s prižmúrenými očami.

„Asi ťa sklamem, James, ale naozaj neviem-“

„Poznáme sa skoro deväť rokov,“ znova ma nenechal dohovoriť, „a ty si mi za celý ten čas ani raz nepovedala, čo ku mne cítiš.“

Zalapala som po dychu. Odkiaľ to môže vedieť? Cúvla som o krok dozadu, plytko dýchajúc.

„Prečo si mi to nepovedala?“ zúfalo sa ma opýtal.

„A zmenilo by to tvoje city?“ opýtala som sa chvejúcim sa hlasom. „Aj napriek tomu by si sa do Lily zaľúbil, tak čo?“

„A možno nie, čo vieš?“

Neveselo som sa zasmiala. „James, nechci ma rozosmiať. Nikdy by si ku mne nič necítil! Ty ľúbiš Lily a ja sa s tým musím zmieriť. Vlastne sa už aj stalo... Sme najlepší priatelia, ale-“

„A práve o to ide,“ poznamenal. „Poznáme sa už veľmi dlho. Poznám ťa lepšie ako seba a myslím, že tak je to aj u teba. U koho by to neklapalo lepšie, ak nie u nás dvoch?“

„Hádam mi len teraz nechceš naznačiť, že si sa do mňa zaľúbil,“ odvrkla som uštipačne. James mi len hľadel do očí, až mi vyrazilo dych. „Nemysli si, že je to láska. To, čo teraz ku mne cítiš, je len ľútosť.“

Na to som sa pozbierala a odišla preč.

„Beck, počkaj!“ volal za mnou, no ja som ho ignorovala. Počula som, ako za mnou beží. „Beck!“ chytil mi ruku. Naštvane som sa k nemu otočila.

„Čo chceš, James? Chceš ma ľutovať?!“ vyprskla som. „Ach, úbohá Beck sa do mňa zaľúbila. No ja milujem iba moju Lilinku, Beck nech sa dá vypchať! Je mi jedno, čo cíti, ako jej je!“ napodobňovala som jeho hlas. James na mňa len nemo hľadel.

„Beck, to by som nikdy neurobil,“ zašepkal. „Nikdy by som sa ti za to nevysmieval. Nie je mi to jedno... Ja ti neviem presne povedať, čo cítim... Ale nikdy by som to nenechal tak. Keby som to vedel skôr, niečo by som pre to urobil.“

„A čo?!“ zvolala som zúfalo a utrela si slzy, ktoré mi stiekli po tvári.

„Nie, Beck, prosím,“ zaúpel a chytil ma za ruku. „Nechcem, aby si bola smutná a už vôbec nie, aby si plakala. Nechcem, aby si sa kvôli mne trápila, ja ti za to nestojím.“

„Vieš čo?“ pozrela som mu do očí. „Vykašli sa na to. Obaja zabudneme na to, čo sa teraz stalo. Ty zabudneš na to, čo sa si dozvedel a ja... ja sa budem snažiť zabudnúť na teba. Fajn?“

James na mňa chvíľu hľadel. „Pre mňa to bude jednoduché, ale čo ty?“

„Ja to nejako zvládnem. Predsa nie si jediný chalan na celom svete, no nie?“ usmiala som sa cez slzy. James mi ich utrel a opätoval smutný úsmev.

„Prepáč,“ zašepkal, skloniac hlavu. „Naozaj som to nechcel. Keby som to bol tušil, správal by som sa ako hlupák a možno by si sa do mňa nezaľúbila.“

„James,“ oslovila som ho, „práve to mám na tebe tak rada.“

Povzdychol si a preplietol si so mnou prsty. „Ak budem mať s Lily raz dieťa a ak to bude dievča, bude sa volať po tebe,“ zachripel.

„V to dúfam,“ usmiala som sa naň a zovrela ho v objatí. „Teraz bež za Lily a vyznaj jej svoju lásku. Dám ruku do ohňa za to, že s tebou pôjde na rande.“

A mala som pravdu... O niekoľko dní mali rande, ktoré dopadlo skvele. A o tri roky sa im narodilo dieťa. Na moje nešťastie to bol chlapec- Harry. Celý tato.