Záškodníci

Stojím opretý o studený múr a vdychujem do seba dym z cigarety. Trochu sa rozkašlem, keď ho nechám v ústach pridlho. Obzriem sa okolo, či ma náhodou nevidí niekto známy. Keď zistím, že je vzduch čistý, odlepím sa od steny a pomaly kráčam ulicou, ešte stále poťahujúc z cigarety. Zamračím sa na ňu, lebo zistím, že ťahám už z filtra.

Kto by si to bol všimol? Zavrčím sám pre seba a odhodím špak ďaleko od seba.

„Sirius!“ zvolá na mňa pohoršene niekto. „Tak si s tým ešte stále neprestal? Ničíš si pľúca.“

Otočím sa a zadívam sa do tváre Hermiony Grangerovej. Pohľadom ju celú prebehnem a prekvapene zamrkám. Tá sa teda zmenila! Je vyspelejšia a... viac sexy! Pokrútim hlavou, aby som zahnal myšlienky na ňu, ako pri mne spokojne leží.

Všimne si môj výraz a začervená sa. „Dlho sme sa nevideli,“ poznamená. Spoločne vykročíme, pri čom s ňou nenápadne zladím krok.

„To teda hej,“ odvetím a vytiahnem si ďalšiu cigaretu. Ona mi ju však vytrhne z ruky a zahodí. Naštvane zavrčím a vytiahnem si druhú. Tú si však skonfiškovať nedám. Zapálim si a naschvál do nej vyfúknem dym. Rozkašle sa. „Koľko času vlastne odvtedy prešlo?“

„Tuším štyri alebo päť rokov,“ odpovie, ešte stále pokašliavajúc, na čo sa rozosmejem.

„Z čoho sa smeješ?!“ vybachne na mňa. Len zdvihnem ruky na znak toho, že sa vzdávam. Po tvári sa jej roztiahne úsmev a ďalej už pokračuje v tichosti.

„Ako sa má Harry? Dlho som ho nevidel,“ načnem rozhovor a vyfúknem dym.

„Myslím, že fajn. Bola som s ním minulý piatok. S niečím sa mi zveril, ale neviem, či ti to môžem povedať. Asi ti to bude chcieť povedať sám,“ vysvetlí.

„Smiem vedieť, čoho sa to týka?“

„Skôr koho,“ poznamená, zatiaľ čo prevrátim očami. „Týka sa jeho.“

„Je tehotný?“ dychtivo sa spýtam.

„Harry určite,“ sarkasticky odpovie.

„Grangerová, nedráždi!“ zavrčím s krivým úsmevom a zahodím cigaretu. Tá sa len zasmeje. „Kam máš vlastne namierené?“

„Potrebujem si niečo vybaviť,“ odpovie tajnostkársky.

„Vážne? A čo také?“ vyzvedám.

„Nič, čo by ťa malo zaujímať,“ schladí ma. Hravo zavrčím a pritlačím ju k stene. „Potrebuješ niečo?“

Zasmejem sa. Ona sa so mnou hrá! Pomyslím si. Chvíľu jej hľadím do očí, keď si ma k sebe pritiahne a prisaje sa na mňa svojimi perami, obmotávajúc okolo mňa svoje ruky.

Silno sebou trhnem a skončím na zemi.

„Došľaka!“ zanadávam potichu, vstávajúc zo zeme. V tom si uvedomím, že som vo svojej izbe. Prekvapene sa poobzerám. Aha, tak to musel byť iba sen. Škoda... pomyslím si a ľahnem si znova do postele. Keď sa v tom pri mne niečo zamrví. Rýchlo sa pozriem vedľa seba a znova skončím na zemi s hlasným výkrikom.

„Grangerová, čo tu robíš?!“ vyšteknem na mladé nahé dievča, ležiace v mojej posteli.